Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

20. Hnev a mier

Samo postupne zrýchľoval. Po chvíli už letel ako strela cez les. Kam, to nevedel. Samého ho prekvapila tá rýchlosť. V škole nenávidel behy a vždy, keď mali bežať, sa mu zrazu ,,stal úraz“. Teraz však bežal sám od seba.


   Bohužiaľ Dkleon s tým nesúhlasil. Teraz, keď naňho Samo nedával pozor, začal sa pomaly posúvať cez ,,múr“, ktorý ho oddeľoval od Samovej mysle. A celkom sa mu to darilo.


   Samo si to všimol. Ale neskoro.


   Odrazu si prestal cítiť nohy. To už bol Dkleon úplne vonku. Samo sa pozrel dole. Áno, nohy stále mal. Tak prečo má pocit, že je ochrnutý? Potom si spomenul na to, čo mu vravel Laz. Dkleon mu ovládol nohy!


   Dkleon sa vtedy pokúsil so Samovými nohami zastať. Lenže Samo chcel bežať ďalej. Ťažko povedať, čia vôľa bola silnejšia. Dkleon bol ešte slabý, preto sa jeho vôľa takmer vyrovnala tej Samovej. Skončilo to tak, že Samo zakopol o vlastné nohy a spadol na zem.


   Čo si to spravil?!


   Prečo si utiekol?


   Ja nemám v pláne tu zostať!


   Myslíš si, že sa vrátiš domov? V poriadku, dám ti radu. Sadni si a čakaj na zázrak, ktorý ti to umožní. A ešte jedna vec: na toto si zvykaj, o tri mesiace toto bude tvoj základný stav!


   Nie!


   Čo nie?


   Samo okolo Dkleona spravil novú stenu. Nohy si už opäť cítil. Zostal však ležať na zemi. Knihu ani myšiaka pri páde nepustil a teraz ich skoro rozpučil. Opatrne položil knihu vedľa seba do trávy a myšiaka na ňu. Ten sa ani nepohol a zostal ochabnuto ležať na knihe.


   Samo sa prevalil na chrbát a hoci ho na chrbát tlačil batoh, zostal tak. Na toto si zvykaj… na toto si zvykaj… s Dkleonom si vlastne vymeníme miesta. Ja budem ten, kto tu nebude mať žiadne slovo. Ale prečo ja?! To je v Nekhery tak málo ľudí, že práve ja som dostal Dkleona?


   Nie, nie je. Našiel som ťa skôr ako si sa narodil a Hrion chcel, aby som sa stebou spojil. Vtedy bol ešte normálnym démonom, čiže bol voľný, bez človeka. Vzal som ho za slovo.


   Skôr ako som sa narodil?!


   Áno. Neskôr som zničil tvoju dedinu a to tak, aby si jediný prežil. Mágovia o tom nevedia, preto si mysleli, že si sa zatúlal. Vlastne o tom nevedia ani démoni, hoci Heana asi niečo tuší, lebo tam neskôr bola pochytať duše. Hrion nechcel, aby som ťa osamostatnil.


   Ako… kedy si ma našiel?


   Možno sto rokov pred tvojím narodením.


   Samo zavrel oči. To si z neho Dkleon robí vtipy? Nezdalo sa. Ale ako môže niekto vedieť, kto sa narodí o sto rokov. Vedeli Európania, že raz príde Einstein? Vedeli Rusi, že príde Stalin? Nie!


   Ja som ťa chcel nájsť. Kto to chce, ten to nájde.


   Nechaj ma, prosím.


   Bolo to nejako predurčené? Samo zúrivo zajačal, aby sa zbavil týchto myšlienok. Čo tam potom, že ho hocikto môže začuť? Démoni, mágovia, draky, vlkolak? Nie je to jedno? Nech sem kľudne všetci pribehnú!


   Z diaľky sa ozvalo dlhé ťahavé zavytie. Samo mimovoľne otvoril ústa a zavyl tiež. Ale ako! Nepodobalo sa to na vlkolačia zavytie, bolo to ešte horšie. Bez ľútosti, ale bolo v ňom cítiť i smútok a zmätok, ktorý Samo prežíval. Znova sa ozvalo zavytie. Vlkolak mu odpovedal! Samo netušil, čo mu týmto vytím vlastne hovorí, ale odpovedal aj on.


   Páči sa ti to?


   Áno.


   Vyješ ako démon.


   Vy vyjete?


   Niekedy, vieš, ako to vyplaší ľudí? Heana jedným zavýjala pod oknom, do obeda sa celá dedina neodvážila vyjsť z domu!


   Samo netušil, že ho už niekoľko minút sleduje Heana. Stála za hrubým stromom, tajne ho počúvala, ale nešla za ním. Zdalo sa jej, že bude lepšie, ak sa bude s Dkleonom zoznamovať sám. ale nikdy nezaškodí mať prehľad v tom, kde sa práve nachádza. Nech môže zakročiť.


   Dkleon o Heane vedel tiež.


   Samo prestal vyť a posadil sa. ,,No tak poď sem.“ povedal myšiakovi a vzal ho do ruky. ,,Čo mám s tebou spraviť, hm? Nechceš byť ,,bezduša“? Mne by to vyhovovalo, ale potrebuješ meno.“


   Nazvi ho geraandus.


   To má nejaký význam?


   Áno, je to v dračom jazyku ochrana pred zlom. Podľa mňa je to na nič, veď draky sú vlastne zlo. Oni to väčšinou vyjadrujú gestom, ale majú aj slovo.


   No, vďaka.


   ,,Fajn, tak si Gerrandus.“ povedal myšiakovi. Ten prvýkrát prejavil zúčastnenie a trhol ochom.


   ,,No to si si vybral slovo.“


   Samo sa strhol a zdvihol hlavu. Pred ním stál Laz.


   Never tej mačke!


   Prečo?


   Je spriahnutá s drakmi!


   Prestať, to je hlúposť!


   Buď si tým istý! Kebyže sa ukáže tým vonku, asi by ho rovno stiahli z kože! Spýtaj sa ho na jeho pána! Len sa ho na to spýtaj, vnikni mu do mysle, uvidíš, on ti klame, chce ťa využiť! Len sa ho spýtaj!


   Samo sa pozrel na Laza. Mal Dkleon pravdu? Nemal by to Samo zistiť? Už ho niečo napadlo. mohol by vyjsť von z lesa, Laz by za ním šiel a draky by si ich odchytili. Pokiaľ bol Dkleon naozaj démonom ohňa, Samo bol pred nimi chránený.


   ,,Čo je?“ spýtal sa ho Laz. Podišiel k nemu a skočil mu na kolená. ,,Iba som konštatoval…“


   ,,Laz, povedz mi niečo v dračom jazyku.“ povedal mu pomaly Samo.


   Laz vyzeral prekvapene. ,,Lendor thu haangort?“ povedal zarazene. ,,Načo ti to bude?“


   ,,A preklad?“


   ,,To bol preklad! Načo ti to bude?“


   ,,Neviem.“ V skutočnosti Samo vedel, na čo mu to bude. ,,Koľkých drakov poznáš?“


   ,,To akože osobne?“ Laz pri slove osobne skamenel. Nervózne začal strihať ušami. ,,No, nepoznáš ich. Benia, Gendaar, potom mačky Kyzaj a Aim, to sú moji súrodenci. Ale nemôžem ti všetky draky vymenovať. Ani mačky.“


   ,,A tvoj pán je drak!“ Samo vyskočil na nohy.


   Laz z neho spadol a potom cúvol. ,,Ja… čo?! To by si nepochopil… Benia to nechcela, ale ty… odkiaľ to vieš?!“ Posledné slová zreval.


   ,,Laz, ty ma chceš doviesť k drakom?!“ Samo cítil Dkleonovu radosť a svoj hnev. Nič iné.


   ,,Nie, ty to nechápeš… nemôžem ti to povedať, keby sa to dozvedeli tí tam vonku, Benia by ma zadrhla!“


   ,,Patríš Benii?“


   ,,Nie, jej bratovi, volá sa Gendaar.“ Laz vyzeral viac zúfalo ako rozrušene. ,,Ale oni ti neublížia… prisahám! Nepozeraj sa tak na mňa, ja som ti to nemohol povedať, neveril by si mi.“


   Samo si opäť sadol. Myšiaka pustil na zem. ,,Vieš čo, mám sto chutí ťa vziať a vtiahnuť ťa z tohto lesa, nech sa s tými svojimi drakmi porozprávaš!“  Myslel to vážne. A Laz to vedel.


   Aspoň to tak vyzeralo, lebo Sama rýchlo obehol a vyliezol na najbližší strom.


   Samo zavrčal. ,,Laz, ty si sa zbláznil? Poď dole!“


   ,,Nie! Poď hore!“


   Samo si nahnevane sadol pod strom, kde sa ukrýval Laz. Čo je on, psík? Mimovoľne sa začal rozprávať sám so sebou: ,,Geendar, Benia, prečo tu všetci majú také čudné mená?“


   ,,Len pre tvoju informáciu, vyslovuješ to totálne zle!“ zakričal naňho zo stromu Laz. ,,Tie dve ,,a“ sa majú vyslovovať dlho a pokiaľ ide o ,,i“, to draky takmer nevyslovujú, čiže je to skôr Bena ako Benia…!“


   ,,Daj mi pokoj!“


   ,,Fajn, odteraz nepoznám ľudskú reč!“ Laz si na konári začal olizovať srsť, Sama úplne ignorujúc.


   Vykašli sa naňho a choď preč.


   Laz sa správa, akoby sa veľmi nechcel s drakmi strtenúť.


   Nuž, ak ti to nepovie sám…


   Čo či mi nepovie?!


   Ale nič.


   To nie je nič!


   Spýtaj sa ho, ja mlčím!


   Samo zdvihol hlavu a pozrel na Laza. ,,Laz?“


   Žiadna reakcia.


   ,,Laz!“ Samo zvýšil hlas.


   Dosiahol len to, že mu Laz na hlavu hodil šišku a vyštveral sa ešte vyššie.


   Fajn, tak ty takto. Samo sa postavil a oprel sa rukami o strom. A potom spustil: ,,Mňau, mňau, ssssss!“


   Hore nad ním Laz vyprskol od smiechu a hneď na to zliezol dole. ,,Neviem, čo ti ide horšie, či dračí alebo mačací! Fajn, vyhral si, buďme kamaráti, ale nechci vedieť preklad toho, čo si vravel!“


   ,,Ale no tak…“ Samo si čupol a štuchol do Laza. Uvedomil si, že stále drží Gerrandusa, tak ho opatrne položil späť na zem. Gerrandus sa prevalil na chrbát a prázdnymi očami hľadel na oblohu.


   ,,Nuž, to mňau mňau znamenalo ,,Poď sa hrať.“ a to ssssss ,,Zmizni!“, čiže to nedávalo žiadnu logiku.“ Laz sa ďalej smial ako blázon.


   Teraz sa musel smiať aj Samo. Možno ho chcel Dkleon od Laza oddeliť. Ak áno, nepodarilo sa mu to! Cítil jeho hnev spojený s napätím.


   Laz a Samo sa ešte chvíľu zabávali na mačacej reči a potom si obaja  ľahli na zem. Samo cítil únavu iba čiastočne, pretože v ňom zostala ešte energia z duše.


    ,,Laz, ako si vlastne spravil taký hluk?“


   Laz sa zachichotal (aspoň to tak znelo). ,,Ale, v jednej miestnosti boli čiastočne uvoľnené kamene, tak som sa trochu pohral a výsledok bol neuveriteľný rachot. A poviem ti, keď stojíš vedľa toho, ideš ohluchnúť!“


   Samo si k sebe pritiahol Gerrandusa a posunul sa bližšie k Lazovi.


   Robíš veľkú chybu, keď veríš tomu kocúrovi!


   Chyba bola tá, že som veril tebe!


   Nie, mne môžeš veriť. Nie som na to?


   Si tu na to, aby si otravoval život, ďakujem.


   Raz budeš rád, že ma tu máš.


   Samo mu neodpovedal. Načo? Stačilo, že tu môže byť s Lazom a Gerrandusom. Dkleona si nemusí všímať. 


                                                 ***


   Heana sa pomaly obrátila. Toto bola tá časť ľudí, ktorej nikdy nerozumela. Ako to, že chlapec má toho kocúra tak rád? Prečo sa tak majú radi aj ostatní ľudia? Len preto, že žijú spolu alebo sú rodina.


   Ju s ostatnými démonmi spájali len spoločné schopnosti, ciele, správanie a podobne. Ináč nič iné.


   Ale aj samotná Heana bola iná ako ostatní. Ona hltala oveľa viac duší ako oni. Duše ľudí, stromov, kvetov, zvierat, nebol v tom rozdiel, všetko to bola potrava. Načo sa starať o to, čo cíti?


   Skúsila to s Dkleonom.


   Nemôžeš ich rozdeliť? Tá mačka má čudné nápady, videla som jej ich v mysli.


   Skúšal som, nešlo to. Buď je kocúr príliš prefíkaný alebo je puto medzi ním a chlapcom príliš silné. Skôr si myslím, že to druhé. V tom prípade to bude veľmi ťažké.


   Nie!


   Áno. Ja im to nezničím, nedá sa to.


   Pozri, skôr či neskôr sa kocúrova situácia prevalí von a za nami chlapec príde sám.Bude hľadať oporu a ak to má pomôcť, ja si kľudne zahrám úlohu kamaráta…


   Alebo matky…


   Dkleon! To bol pokus!


   Pardon, prehnal som to. Skúsim to, ale najskôr ma nechaj, ten ich svet je zaujímavý, videla si chlapcove spomienky? Nebol veľmi obľúbený, možno by sa to proti nemu dalo využiť.


   Dobre.


   Heana podišla k inému stromu. Nadýchla sa, usporiadal si pachy, až našla ten pravý. Draky tu stále boli. Prečo, to nevedela a hnevalo ju to. Nemala by to práve ona vedieť?


   Mala sto chutí ísť za nimi, ale čo im povie? Chcela sa stretnúť s ich vodcom, poprípade so všetkými, aby to zistila. Najskôr s nimi bol iba jeden a ten sa teraz vrátil späť na dračie územie. Nepatrilo im, len si ho privlastnili. Kedysi sa tam potuloval Dkleon.


   Ale teraz späť k tomu vodcovi. Heana ho poznala až príliš dôverne, preto vedela aspoň približne určiť, čo spraví alebo ako bude rozmýšľať. Pach, ktorý po sebe zanechal, však bol veľmi divný. Akoby časť jeho dracie zmizla a nahradila ju ľudská duša. Nechápala to.


   Od hnevu vysala dušu jedného stromu. Ten okamžite zhnil. To ju trochu upokojilo. Vrátila sa na svoje pôvodné miesto, aby mohla pokračovať v sledovaní chlapca.


   Lenže ten medzitým zaspal. Nohy mal skrčené a jednu ruku mal položenú pod hlavou. Drhá mu ležala vedľa tela.  Nespalo sa mu veľmi dobre, mal nepríjemné sny. Kocúr spal v klbku vedľa neho. Keď sa Heana priblížila, zastrihal ušami a pohol nosom, ale nezobudil sa. Myš bez duše ležala skrútená v chlapcovej ruke.. Nespala, to ,,bezduše“ nerobia, ale nevyzerala, že by bdela.


   Heana ovládla nutkanie vrhnúť sa na kocúra. Bolo to ešte mača a duša mláďat je najchutnejšia… Nie! Teraz sa ovládni!


   Potom sa odmiestnila. Nájde si iné mláďa. Alebo dieťa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button