Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

19. Rýchly únik

   Samo sa pokúsil postaviť. Skončilo to tak, že sa mu zatočila hlava, znova ho naplo a spadol tesne vedľa zvratkov. Laz, ale ak toto celé sleduješ, tak ťa zadrhnem!


   Môžem ti s tým pomôcť?


   Nie!


   ,,Výborne, Samo a môžeš to zlízať.“ povedala Ehtte slávnostne.


   Samo sa na ňu v šoku pozrel. ,,Čo môžem?“


   ,,Znova sa povracá, takže pozor s poznámkami!“ povedal Hrion.


   Chvíľu bolo ticho, počas ktorého myš začala pišťať tak, až to trhalo ušné bubienky. Sama to povzbudilo. Tej myši niečo dlžil. Prinútil sa postaviť, hoci mu stále bolo zle, a otočil sa k Heane.


   ,,Daj mi tú myš, ja jej tú dušu vysajem.“ povedal s chladným pokojom v hlase.


   Heana naklonila hlavu na jednu stranu a Samo sa začal báť, že mu to nedovolí. Potom mu však hodila zmietajúcu sa myš. Samo nikdy nevedel na telesnej chytiť loptu, vždy sa mu vyšmykla. Navyše pri vybíjanej bol veľmi obľúbeným terčom, tak sa on musel ,,vyšmyknúť“ letiacej lopte pripravenej rozdrviť mu lebku. Od ostatných deciek z jeho skupiny sa pomoci nedočkal, dokonca ho úmyselne sácali do smeru lopty. Preto Sama prekvapilo, s akou ľahkosťou chytil myš.


   Vrhol sa dopredu s natiahnutými rukami vytvárajúcimi misku. Myš mu do nich padla ako klinec na magnet. Zúfalo sa metala a postupe zvyšovala hlas. Samo si ju rýchlo priložil k ústam. Nechcel to spraviť, ale tá myš trpí iba kvôli nemu. To ona mala byť obeta za to, že Samo sa dostane na slobodu.


   Nezabúdaj, poriadny nádych ústami a máš to!


   Samo zavrel oči a spravil to.


   Nadýchol sa.


   Nevedel, čo duša spravila, ale myš úplne znehybnela a stíchla. Potom to zacítil v ústach. Niečo ľadové a úplne bez chuti. Akoby vdýchol plyn. Pálili ho z toho ústa, ale prinútil sa to prehltnúť jazykom. Striaslo ho, priam cítil, ako mu duša klesá dole pažerákom. Potom to pocítil. Akoby sa mu vrátila sila. Cítil sa ináč, akoby práve vyskočil z postele. Už mu nebolo zle, netočila sa mu hlava, mal pocit, že by mohol zabehnúť aj niekoľkokilometrový maratón. Tušil, že mu duša zahnala aj zatiaľ neexistujúci hlad a smäd.


   Takže preto démoni žerú duše. Keď si predstavil, ako by to zľahčilo každodenný život, musel sa uškrnúť. Nikto by nejedol, nepil, nespal.


   Otvoril oči a pozrel sa na myš. Ďalší šok. Myš mala prázdne oči a duto hľadela do steny. Ničím nedala najavo, že práve zažila najväčšiu bolesť svojho života. Samo zosmutnel. Bola to jeho chyba. Vedel Laz, čomu tú myš vystavuje? ,,Prepáč.“ povedal jej potichu. Ani nešklbla uchom. Sama to vydesilo.


   ,,Ak chceš byť ako my, nemôžeš sa každému ospravedlňovať!“ povedala ostro Heana.


   ,,Čo jej je?“ spýtal sa Samo nervózne. Čo to tej myši spravil?


   ,,Myslím, že by ti mohla poďakovať. Je nesmrteľná. Nemôže umrieť, keďže nemá dušu. Taktiež je odolná voči bolesti. Pozri.“ Heana Samovi vytrhla myš a z celej sily ju hodila o zem. Myš tvrdo dopadla a sila nárazu ju vyhodila do vzduchu a opäť na zem. Tá však ani okom nemihla, dokonca sa postavila a spravila zopár tackavých krokov doprava ako opilec.


   Samo vyvalil oči. Normálne by jej taký pád mal zlámať všetky kosti, ale myš vyzerala až príliš zdravo na nejaké zlomeniny. ,,Nie, to nie je možné…“ začal.


   ,,Možno tam u vás, ale tu áno. Ale žiaľ stratila pamäť.“ Heana slovo ,,žiaľ“ vyslovila s predstieranou ľútosťou. ,,Už nevie, že je myš. Všetko teraz bude závisieť od toho, ako sa k nej ostatní budú správať. Ak sa o ňu budú starať psy, bude si myslieť, že je pes. Ak ju mačky budú brať ako korisť, tak bude všetkých považovať za lovcov.“


   ,,Tak v tom prípade sa bude správať ako človek s démonom v tele, lebo sa o ňu budem starať ja!“ povedal Samo rozhodne. Tá myš je kvôli nemu… dezorientovaná? Nevedel jej situáciu správne nazvať, ak sa to vôbec dalo.


   ,,V poriadku.“


   Samo rýchlo podišiel k tackajúcej sa myši a zdvihol ju. Opatrne ju otočil na chrbát a pozrel je medzi nohy. Už to bolo dávno, čo sa naučil rozoznávať samičku od samčeka.


   Kedysi totiž vyrobil pascu (podľa návodu), do ktorej chytal myši bez toho, aby ich zranil. Potom sa ich snažil chovať. Z kartónovej škatule sa rýchlo dostali, s drevenou debnou mal trochu väčší úspech. Vtedy chcel ísť aj do pivnice, kľúč našiel už dávno, ale ,,rodičia“ ho varovali, aby tam v žiadnom prípade nešiel, nech sa mu nič nestane. Nemohli vedieť o Nekhery, proste sa báli o ,,svoje dieťa“. A potom mu zatrhli aj tú ,,chovateľskú stanicu“ myší.


   Samo spokojne otočil myš späť do pôvodného stavu. Bol to myšiak.


   ,,Chceš z nej ,,bezdušu?“ spýtal sa Hrion.


   Samo prekvapene nadskočil. ,,Bezdušu, čo… a pomôže to?“


   ,,Áno, bude hovoriť s môže byť celkom dobrým spoločníkom. Prázdny pohľad bude mať stále, ale to nevadí. ,,Bezduša“ môže byť čokoľvek, zviera i človek, len nie strom a musí mať vysatú dušu. A ešte môže získať nejakú zaujímavú schopnosť.“ vysvetlil mu jeden z démonov.


   Samov mozog začal automaticky pracovať. Áno, dávalo mu to logiku (až na tie stromy). Ale potom sa pozrel na mágyňu vedľa Hriona. Pozrel sa na myšiaka. Obaja mali prázdne pohľady. Nie je ona ,,bezduša“? Váhal, či sa má Hriona spýtať. Radšej nie


   ,,Ako to mám urobiť?“ spýtal sa napokon.


   ,,Nuž, tu to nepôjde.“ schladila ho Heana. ,,Potrebuješ jej dať niečí život… život, nie dušu! Ak dostane ten život, stane sa z nej ,,bezduša“.“


   Niečí život… ,,Aj stromu?“


   ,,Áno.“


   V tej sekunde sa ozvala taká strašná rana, až zo stropu začali padať menšie kamienky. Samo skoro spadol na zem. Najskôr si myslel, že niekde vybuchla menšia bomba, ale potom si uvedomil, že niečo také asi v Nekhery neexistuje. Navyše ho prekvapila reakcia. Mágovia sa strhli, démoni len otočili hlavy smerom, odkiaľ zvuk prišiel, Bezpodobný trhol uchom a myšiak sa ani nepohol.


   ,,Waul, ak to robíš ty…!“ začal Hrion nahnevane, ale nedokončil.


   Waul totiž vbehol do miestnosti. ,,Mňa sa nepýtaj, ja netuším, čo to je!“ Ničím nedal najavo, že vie o Lazovi. Samo si vydýchol.


   Ozaj, Laz… Nebol to náhodou Laz? Ale ako sa mu, preboha, podarilo spraviť taký hluk? Možno niečo zhodil, ale ako? Veď je to len mača, síce šikovné, ale toto určite presahovalo jeho možnosti.


   Démoni (vrátane Bezpodobného) sa postavili a vyšli z miestnosti. Mágovia ich nasledovali, pričom Hrion položil knihu vedľa seba na zem a nechal ju tam. Teraz!


   Samo sa uistil, že sú všetci v inej miestnosti a rozbehol sa ku knihe. Schmatol ju voľnou rukou, v tej druhej pevne stískal myšiaka. Škoda, že na pyžame nemal vrecko, kam by si ho dal.


   Vybehol z miestnoti na chodbu a vrazil do miestnosti s debnami. Na chvíľu pustil knihu na zem a prehodil si batoh cez plece. Potom ju chytil a ako strela sa vrhol k vonkajším dverám. Rachot sa ozval znovu, tentoraz silnejšie. Laz, ty si sa prekonal!


   Samo si lakťom otvoril dvere na malú škárku a prestrčil sa cez ňu. Konečne vonku! Zavrel dvere rovnakým spôsobom ako ich otvoril a otočil sa im chrbtom.


   Les už nevyzeral taký tmavý a nebezpečný. Vlastne ho priťahoval. Len poď a užívaj si!


   Samo sa ani neobzrel a rýchlo sa rozbehol do lesa.


  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button