Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Hrany

Hranaté kvety, hranaté listy
nepotrebujú vyrábať kyslík
Zo smútkom pozerám sa na tú hrôzu
Nikdy z nich nič nedostaneš pod zub.

Upravte všetky kruhy na hrany,
Nebudú úbočia, už iba hrany.
Prerobte každý kus pôvodného sveta,
ajtak vaša duša nie je s ním spätá.

Ťažko sa pozerá na pôvodné veci
Prerobíme ich na hranaté kecy
Zničme a zadupme všetko čo bolo
Naše potreby majú svoje sólo.

Podpálime so smiechom vlastné korene.
Veď nič podstatné o nich ani nevieme.
Ctiť si históriu nie je dnes treba,
žijeme všetci iba pre seba.

Pálime dejiny, veď prečo nie?
Iba náhodou vždy príde sklamanie
Ešte že sa nedá spáliť aj čas,
Spálili by ste aj to posledné v nás.

Aký čudný pocit, stojíme na mieste.
Pálením spomienok zabudli kto ste.

Ďalšie príspevky

Komentáre

One Response to Hrany

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button