Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Venované tej, ktorá nikdy nebola moja

Keď už únava viečkami
tvoje oči zoviera
počuješ anjelsky spev
to myseľ umiera
odchádza do diaľav

Len tíško mi kývaš
mihalnicami
krásny spoločný deň
je opäť za nami
a ty ma do krajiny snov
opúšťaš…

Chcem odísť s tebou
no práve sem
sa nikdy nepozriem

Nikdy nespoznám
po čom túžiš
o čom snívaš
a či som náhodou…
skromne dúfam
že i ja som tam.

Zostáva mi iba
strážiť tvoju nádheru
rád to urobím tiež mi lahodí
že dívať môžem sa na ženu
hladiť ťa od hlavy až k pätám
občas pridať objatie
čo by som pre lásku nespravil
si moje zamatové zajatie

Občas zo spánku aj
nežne sa usmievaš
ani nevieš…
že ma tým vlastne zaklínaš

Keď sa strhneš občas z tmavších snov
Si celá šťastná, že som s tebou
o to tuhšie si ťa priviniem
keby som ťa cítiť prestal
sám neviem…
asi na mieste odumriem

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

13 Responses to Venované tej, ktorá nikdy nebola moja

  • Dusan tak toto je uzasne.. velmi sa mi to paci… take vypovedne a predsa tajomne.. velmi pekne chcela by som taketo veci zazivat…

  • som rád, že sa ti to páčilo…

    A prečo zostávať len pri chcení? 

     

    Tak rozmýšľam, ale nepatrí to tebe konkrétne, ale skôr tak do pléna…

    Ale to je vlastne jedno…

    Málo kedy sa mi to stáva, no to o čom rozmýšľam, si nechám pre seba a možno ďalší príspevok.

     

    PS: Odkaz pre nerozhodných ľudí (najmä ženy): Prosím, rozhodnite sa konečne čo chcete! Ak niečo chcete, tak si za tým choďte, ale ak to nechcete, tak sa s tým ani nezahrávajte.

    Ja som to sem proste musel napísať. 🙂

     

    Múze zdar! S pozdravom Dušan Damián… 

     

  • Lenže vieš, srdcu nerozkážeš…:) A keď to raz človek necíti, nestretol človeka, ktorý by to v ňom vyvolal, za čím bude utekať a čo bude hľadať? Zostáva mu len čakať…nie?:))

  • Ja s týmto nemám problém súhlasiť. 

    Skôr som vravel o zahrávaní sa s ľudskými citmi.

    Teda, že často sa niekto vrhne do vzťahu bezhlavo a nedáva si pozor na jazyk, vraví silné reči, ktoré nepodporí skutkami…

    Potom však naraz zistí, že jeho vlastné city nesúhlasia s jeho slovami a tak proste povie: Prepáč. a všetko ukončí…

    Preto som vravel nech si radšej každý premyslí, čo chce, a keď to nevie nech sa zbytočne s proťajškom nezahráva.

    To je celé. 🙂

    ale som rád, že si prispela svojou troškou. Potešilo ma to. 😉 

  • To je asi pravda… ale nechápem, prečo najmä ženy… myslím, že tu skôr ide o povahu a charakter človeka ako o pohlavie. Nemyslím, že ženy sú nerozhodné a majú silácke reči vo väčšej miere ako muži.:))

  • Opäť raz s tebou súhlasím… 

    Najmä ženy som dodal preto, lebo to píšem z pohľadu muža (teda vlastného). 😉 

    Inak si myslím, že obe pohlavia si môžu v tomto ruky podať. 😀

    A ver mi, ženy nepodceňujem, málokto má o ženách tak vysokú mienku ako ja. ;D 

  • Tak to som potom rada, že aj takí nositelia chromozómov XY sa nájdu:)))

  • ja som za svojej krátkej  (krásnej) existencie na tejto planéte prišla na jednu veeeľmi podstatnú vec – keď žena nevie, čo chce, tak je to naozaj, naozaj zle, ale pokiaľ muž nevie, čo chce – spôsobí to totálnu katastrofu a do neba volajúce zúfalstvo… Pretože muži vidia a chápu inak, ako my ženy (chvalabohu) a niekedy im to všetko proste trošku dlhšie sa musí odležať v hlávke…

    Toľko k mojej premúdrelosti…

    Dušan, výpovedná hodnota básne je super, najmä to, že z nej cítiť empíriu ju robí veľmi príjemne čitateľnou…

     

    Ostávaj s Múzou!

    K.

  • Ďákujem za krásny komentár lady Kay. 😉 

    Aj za kvapku premúdrelosti, občas nie je na škodu, zrovnať názory… 

    Osobne by som povedal, že či už nevie muž čo chce, alebo to nevie žena, vždy to má katastrofálne následky.

    Aj keď je pravda, že od mužov sa očakáva istá vyššia stabilita a rozhodnosť v rozhodovaní… (bod na zamyslenie?) 🙂

     

    Takže ešte raz vďaka a nech tá Múza alebo Múz stojí aj pri tebe. :D:D:D  

  • Ako baffled king z jednej známej „pop“ piesne.

     

    Ženy nie sú zlé, ani muži. Záleží na tom koho stretnete – a či si dokážete nájsť cestu. Všetko je o kompromisoch. Sú dobrí ľudia a zlí? Nie. Všetci sú v podstate neutrálni.

     

    A báseň má tri chyby:

    1. Podobá sa trošku na moje zmýšľanie a preto sa mi nepáči. Keď píšem o niečom takom tak sa mi verše proste nepáčia lebo nikdy nevyjadria to čo som chcel povedať. Slová sú proste nanič. Opäť si pomôžem jedným pop trhákom – slová už nevravia nič.

     

    2. Nepísal som ju ja 🙂

    3. Nie je tam spomenutá klobása.

  • Hallelujah bratku! 

    Vďaka za komentár. 

    Pôvodne som chcel aspoň horčicu spomenúť, keď už tá klobása chýba, ale v podstate sa stotožňujem s bodom 1. 😀

  • páči sa mi to:)

  • to ma teší. 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button