Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Drvím sa

A znova sedím pri stole,


šaty mi už obžierajú mole,


a ja sa v jednom kuse drvím nemčinu,


zajtra nám dá písomku ako mínu.


 


A ja stále nič neviem,


čo potom našim poviem?


Tajiť sa to nedá,


to skôr bude Morava hnedá!


 


Kým si vypisujem nepravideľné slovesá,


hlava mi od únavy klesá,


aj spať by som šla,


ale písomkou by som potom rozhodne neprešla.


 


Zdriemla som si trošku,


zhodila zo stoličky vlastnú nôžku,


už bolo skoro desať,


a ja som do snov začala klesať.


 


Skoro mi to vyšlo,


ale potom buchnutie prišlo,


hlava mi totiž na stôl žuchla,


a ja som zo snov rýchlo ušla.


 


A zase drvenie slovíčok,


samozrejme žiadny účinok,


tak prečo sa to učím?!


Neviem, to ti ručím!


 


Len nádej mi ešte zostala:


keby som zajtra tú písomku dostala,


snáď sa práca vyplatí,


a učka mi jednotkou zaplatí.


 


//


V skutočnosti som dvojku mala,


to by dorazilo aj kráľa!


//

Komentáre

4 Responses to Drvím sa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button