Komentáre

16 Responses to Všetko je plné lásky?!

• 

  halofon on 16. januára 2010 at 15:43

  c-c-c aký že to  nihilizmus

  Odpovedať
• 

  strossovci on 16. januára 2010 at 18:45

  rozmýšľam, ako to na mňa pôsobí a mám tam navyše slovo „aj“ v 4. verši, meč s puzdrom mi zdvihol pravé obočie, kondómy plné lásky ľavé. To mi spôsobilo vrásky na čele. Tak idem čítať ešte raz. Je to dobré. Také uveriteľné. Išlo ti to tak zo srdca, že?

  A fotku s úsmevom nemáš? S umeleckým úsmevom, samozrejme.

  Odpovedať
• 

  hupka on 16. januára 2010 at 20:11

  Ahoj Dušan

  Už si sa prihlásil do súťaže „Mám talent“, ktorú organizuje IKAR ? Pozrela som si zoznam autorov a nie si tam. Prečo? Tvoje básne majú ľuďom čo povedať, tak neváhaj.

  Adresa: http://www.mamtalent.sk

   

   

   

   

   

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 16. januára 2010 at 20:40

  nepovedal by som nihilizmus, skôr frustrácia.

  Fázu nihilizmu už mám za sebou.

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 16. januára 2010 at 20:47

  Ďakujem za komentár,

  áno tentoraz je to priamo z hĺbky srdca. 🙂 

  Ťažšie obdobie náročné na psychiku a k tomu hudba od speváčky Bjork ma vyburcovali k tomuto výlevu. 

  Veci sú tak jednoduché, smiešne prosté a prosto tak smutne zložité. 🙂

   

  A čo sa týka tej fotky, tak už mi viacerí vraveli, že by sa hodilo aj usmiať. 

  Ďalší úsmevný postreh: Niekto vyzerá na fotkách akoby chcel vraždiť a naživo je to ťuťmák. 🙂

  K myšlienke diela odvodím: Všetko je plné lásky – a hoci som ňou presiaknutý – stále mi uniká – a preto som prázdny.

  Ešte raz Ďákujem. 🙂  

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 16. januára 2010 at 20:54

  Veľmi pekne dakujem za dôveru i povzbudenie. 

  Bol som tam, ale podmienky sa mi zdali na môj momentálny stav dosť nepraktické. 

  Nemienim sa vyhovárať… Skrátka mám určité predstavy a snád sa mi raz zadarí aj čosi vydať.

  V každom prípade už niečo riešim na vlastnú päsť. 

  Možno sa vyplatí staré známe: Pomaly dalej zájdeš – a možno nakoniec skúsim aj to mám talent, ked sa mi trochu uvolní harmonogram povinností. 🙂

  Ale velmi si ma potešila Hupka, skutocne. 

  Som rád, že máš o mojich dielach takú (vysokú) mienku. 🙂

  Vdaka vdakúca. 😉

   

   

  Odpovedať
• 

  adhara on 16. januára 2010 at 21:05

  Láska nie je všade, láska nie je nikde… aspoň s takouto „teóriou“ žijem (či žila som donedávna). Donedávna som bola presvedčená, že niektoré veci ktoré patria k životu (údajne) sú len pre určitých ľudí, ku ktorým ja nepatrím. A myslela som si, že k nim nepatrí ešte mnoho iných ľudí no žiaľ zdá sa, že som tu v okolí asi jediná. A toto zistenie príšerne, úplne neznesiteľne bolí, pretože láska bola z toho okruhu vecí to najlepšie – ostatné položky na tomto zozname sú omnoho, omnoho horšie…

   

  Ak by som sa v tejto teórii mýlila úplne, vôbec by som sem nepísala tento komentár. Lenže ten okruh ľudí stojacich mimo vecí, ku ktorým patrí ja láska, skutočne existuje. Problém je v tom, že jediný človek o ktorom viem, že tam momentálne patrí, som ja. Ale nemusím byť ani zďaleka jediná i keď o nikom inom momentálne neviem.

   

  Ja viem, že sa vyjadrujem strašne zložito a možno by z toho bola báseň, keby som písala poéziu – lenže nepíšem. Preto sa tiež nevyjadrujem k forme Tvojej básne, ale k obsahu.

   

  Záver: V tomto ohľade nie si sám, ale ja myslím, že na frustráciu nie je dôvod… lásku poznám len z počutia ale podľa toho prináša so sebou toľko problémov, že si hovorím brrr, ako som rada, že som mimo toho okruhu.

   

  Je to veľmi zlý okruh, myslím si.

   

  Jediný problém je v tom, že som mimo neho sama. 

   

  (Fuj, koľko melanchólie, to bude asi tým, že je šestnásty január. :-D)

  Odpovedať
• 

  Denisa on 16. januára 2010 at 22:56

  :basen- ani neviem, akoby zostala len ironia osudu…

  :adhara – v laske su aj pekne okamihy 🙂 … ale nie vzdy… 😉

  : mam talent – najviac ma mrzi, ze bud uverejnime tam, alebo tu… zlata stredna cesta v tomto pripade nie je…

  muzam zdar!!!

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 17. januára 2010 at 8:09

  Asi tak nejak je to s tým mamtalent aj u mňa. 🙂

  Odpovedať
• 

  Denisa on 17. januára 2010 at 21:11

  Dnes som rozmýšľala nad tým, ako by sa to dalo zvládnuť – myslím tým Enigmu aj Mám talent…

  Napadla ma jednoduchá vec-celý príspevok zverejniť tam a tu na Enigme len úryvok, alebo úvod s tým, že viac na „Mám talent“…neviem však, čo by na to povedali administrátori…ja osobne by som však o komentáre enigmákov nerada prišla…

  muzam zdar!!!

  Odpovedať
• 

  lubo on 18. januára 2010 at 15:18

  Nesúhlasím, že je v tomto diele melanchólia. A ani nesúhlasím s Adharou, že lásku pozná len z počutia. Aj keď ťa nepoznám Adhara som si istý, že lásku dýchaš a žiješ deň čo deň! Presne tak ako Dušam píše básne. Slová prúdia cez jeho vnútro priamo na „papier“! Je v tvoriacom amoku a ak je báseň hotová, vráti sa späť do reálneho sveta. My všetci takto žijeme. Už len ak sa na niekoho nahneváš aj to je určitý prejav lásky. Láska je všetko čo žijeme, čo robíme, čoho sa bojíme. Ale dosť už kecania kto má take voloviny čítať.

  Nech nás múza kope.

  Odpovedať
• 

  lubo on 18. januára 2010 at 15:23

  Aby som nezabudol je to dobré Dušan! Je to prúd myšlienok a citov!

  Odpovedať
• 

  adhara on 18. januára 2010 at 15:48

  Vo svojom príspevku som narážala na lásku v užšom zmysle slova, partnerskú lásku medzi dvoma ľuďmi opačného pohlavia. O tom predsa celá báseň je (ak sa nemýlim).

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 21. januára 2010 at 15:18

  Vďaka.

   

  Odpovedať
• 

  zuzana kochanova on 26. marca 2010 at 23:35

  je to veľmi dobrá báseň, takmer sa s ňou viem stotožniť, teda až na to, že ja som nezažila veľke sklamanie v láske, aj ked som stretla zopár debilov.

  ale s časťou: 

  „všetko je plné lásky

  všetko len ja nie

  niekde mi uniká“

  úplne súhlasím.

  no musím povedat, že aj keď básne nečítam a zvyčajne im ani moc nerozumiem, tak toto sa mi páčilo. 🙂

  
  

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 27. marca 2010 at 8:44

  V tom prípade ďakujem, že si tú moju prečítala. 

  Aj tvoj komentár ma veľmi potešil. 

  A ja stále vravím, že hoci nám občas láska uniká, tak tá pravá nás raz dostihne. 

  Teda aspoň v to verím, lebo keby som v to neveril, bolo by to dosť na nič a život by bol prázdny… 🙂

  Ale o väčšinu vecí sa často treba pričiniť a taká je asi aj láska. 

  Odpovedať