Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

Čierno biela spomienka

Stojím v kuchyni s nožom v ruke a nešťastne si obzerám kus mäsa, ktorý mám nakrájať. Musím sa pousmiať. Mama vždy takto bezradne stojí a odkladá krájanie čo najdlhšie. Čaká, že sa vo dverách objaví otec a povie:
„Mám ti to nakrájať?“
„Ak máš čas, tak to nakrájaj, ja musím ešte očistiť zeleninu.“
Otec sa na krájanie dôkladne pripraví. Umyje si ruky a začne brúsiť nôž. Nepoužíva žiadne brúsiče kúpené na výstavách, vždy si vytiahne starú ocieľku s ošúchanou drevenou rúčkou a presnými pomalými pohybmi o ňu obtiera čepeľ noža. Po chvíli vyskúša bruškom palca ostrie a keď je spokojný, odloží ocieľku.
„Musíš to krájať vždy proti týmto vláknam.“
„Ja viem, ako to mám krájať, nemusíš ma poúčať.“
„Ak by si to krájala po vlákne, nedalo by sa to požuť,“ nedá sa odradiť otec. „Poď sa pozrieť.“
„Ja sa na to pozerať nemusím, a nemám čas. Keď mi chceš pomôcť, nakrájaj to bez zbytočných prednášok.“
Neprítomne hľadím von oknom a s nožom v ruke čakám, či niekto vstúpi do dverí a ponúkne mi pomoc. Musím sa s tým popasovať sama. Nemám talent na krájanie. Plátky sú nerovnomerné, mäso sa mi pod rukami šmýka, krúti, akoby bolo ešte živé. Pozerám na tú kopu dokatovaného mäsa. Vždy si pri krájaní s úsmevom spomeniem na rodičov. Ako dobre, že sa ich doťahovanie posledných dvadsať rokov vôbec nezmenilo.

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Čierno biela spomienka

  • Pri tvojich príspevkoch sa vôbec nezameriavam na formu či štýl. A ani teraz som to neriešil, pretože obsah to akosi všetko zatieni a vtiahne ma do diania. 🙂

    Teraz ma to ale celkom dostalo, lebo sa mi to spojilo so situáciou, ktorú som sám zažil.

    Rozmýšľal som, že ju sem napíšem, ale je to na celý veľký príspevok, tak možno inokedy.

    Len chcem povedať, že niekedy si ani neuvedomujeme aké spletité sú cesty k zdanlivo samozrejmej veci. A že sa jednoduchými úkonmi stoja ťažké myšlienkové úvahy. 

    Aj to samotné krájanie mäsa v sebe skrýva viac.

    Možno je tento môj komentár trochu nesúrodý, ale posledná myšlienka, ktorá ma napadla je, že opäť raz by bolo dobré prehodnotiť vzájomnú komunikáciu ľudí, a i celkové porozumenie vo vzťahoch. 🙂 

    Zostaň s múzou! 

    A teším sa na niečo dalšie. 🙂

  • a predsa je zaujimave ako sa vlastnosti z rodicov prenasaju na deti…

    a tie deti casto ani nevedia, co je vlastne ukryte za tym „krajanim masa“…

    😉

    chcela som tym povedat, ze duskov komentar hovori aj za mna 🙂

    muzam zdar!!!

  • že ste sa zastavili a zamysleli sa. Ďakujem za potešivé komentáre

  •  

     tešia ma tieto tvoje opisy „obyčajných“ vecí, ktoré si uvedomím väčšinou až keď o nich napíšeš 🙂

    ale to je asi tou dobou…:-) (to bolo naschvál:-)))) )

    teším sa na ďalšie pripomenutia.

  • hrozna doba, fakt 😀
    budem sa snazit dalej, no v poslednej dobe mi to akosi nejde podla predstav

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button