Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Námet 26. Rozprávanie Yvet

Celé telo mi opäť otupovala bolesť, ktorú ešte pred pár okamihmi úspešne potláčal stres. Neprítomne som sa dívala do špiny na podlahe kutice, akoby som tam chcela vyveštiť náš osud.

„Otec! Toľko som ťa hľadala!" Ann objala Muyera a obom im vyhŕkli slzy do očí. Evelyne sa ticho dívala na svoju matku, Yvet, no neodvážila sa ju objať tak ako Ann, len na seba nemo hľadeli a spomínali. Z Evelyniných pocitov som vytušila, že to nič príjemné nebolo.

„Musíme sa odtiaľto dostať." Prehodila Evelyne vecne, keď uvítacie ceremónie skončili. „Nič dobré nás tu nečaká."

„A máš nápad?" Môj zúfalý tón sa zaryl do každého a všetkého, ešte aj do štyroch stien tmavej miestnosti.

„Chce to čas… nemám nápad. Ani plán. Ale nebudú nás tu držať večne, lebo nás potrebujú. A potom…" Na to sa odmlčala. A keď znovu začala rozprávať, hovorila s Yvet. „Prečo si tu? Ako ťa našli, keď ja som to toľko rokov nedokázala?!" Jej tón znel výhražne.

Yvet mlčala. Na chvíľu sa zahľadela na Ann a potom sa roztriasla, zúžila, zmenšila a vybuchla. Vo svojom mačacom tele skočila Ann do lona a dlho sa na seba pozerali.

„Nemohla sa s tebou spojiť." Odvetila Ann za mačku. Paráda, takže aj Ann má schopnosti.

„Vo Francúzsku sa na ňu zabudlo presne tak rýchlo, ako rýchlo dosiahla vrchol svojej kariéry. Po tom obvinení jej neostali žiadni priatelia, zmizlo zázemie, strecha nad hlavou a teda ťa, Ev, už ako malú musela zveriť do opatery niekoho iného. Starí rodičia sa jej zdali byť pre teba tým najvhodnejším útočiskom… v poslednej chvíli… Na to prišla o všetko. Lucien ju o všetko obral, najprv o kariéru, potom o česť, meno, a ešte aj o rodinu… stal sa z nej nikto. A to všetko v snahe získať nejaké hlúpe schopnosti! A ak nie získať, zavraždiť ich nositeľa.

Poslednýkrát sa so starými rodičmi spojila tesne pred ich odletom do Mexika, to ona im prikázala odísť, chcela ťa chrániť. No pred Lucienom sa už nedalo utajiť, že má dcéru." Recitovala Ann dívajúc sa mačke do očí. „Lucien ťa neustále prenasledoval, všade! Aj keď si o tom ty, Evelyne, nevedela. A ona prenasledovala Luciena. Prežívala raz ako žobráčka, raz ako mačka.

Ty si dospela a vybrala si sa matku hľadať do Francúzska, lenže nikde jej nebolo. Nemala si kam ísť a zhodou náhod ťa prichýlil Chrisov otec. Bolo to v čase, keď Chris cestoval s cirkusom po Európe. Obom vám rozprával o Lucienovi a jeho stúpencoch, o dávnej histórií a jeho plánoch… ktoré však už Lucien sčasti odhalil. Odhalil, že sa chystáte zviditeľniť sa v biznise a slávny Muyerov Cirkus začal prenasledovať. Claire…" Ann vzlykla. „Claire teda… nezomrela kvôli Chrisovi, ale kvôli Lucienovej chybe. To ja som mala byť na jej mieste!" Rozplakala sa… Muyer ju objal okolo pliec a snažil sa ju utíšiť. Pokračovala:

„Chris sa vrátil domov, schytil ťa a odvliekol do sídla blízko Chicaga, teda sem, do starého sídla rodu Mairquiovcov. Tu prežívali všetci členovia rodiny, ktorých Lucien a jeho banda prenasledovali už po celé storočia. Chrisov otec o tomto sídle vedel, aj Lucien a celá organizácia s niekoľko storočnou tradíciou o ňom vedela, no nedokázala ho nájsť. A nikdy by sa sem ani nedostali, keby im nepomohol niekto „z vnútra".

Chrisov otec umrel, keď sa z neho Lucien snažil vypáčiť, kde sa sídlo aj s Chrisom a tebou, Evelyne, nachádza. V tomto dome totiž nesídli len duch našich pra pra pra predkov so zvláštnymi schopnosťami, ale aj čosi iné. Tajomné… to, prečo sme dnes všetci tu."

„Odkiaľ to všetko vieš?" Ozvala sa ohúrená Evelyne. „Ako vieš, čo sa dialo, keď si so mnou nebola? Keď si ma opustila?"

Ann sa opäť zadívala na mačku. „Nikdy ťa neopustila. Vždy vám bola za pätami, len o sebe nemohla podávať žiadne správy. Keď ste sa presťahovali z Francúzska do sídla, ona sa presťahovala do Chicaga, pretože vedela, že kde budete vy, tam bude aj Lucien a tam je teda jej miesto. Ostatných, nechránených ba dokonca ešte ani neuvedomelých ľudí so zvláštnymi schopnosťami nie je ťažké dolapiť, či presvedčiť, aby prestúpili na „správnu stranu" a pomáhali Lucienovej tradícií fanaticky sa zbavovať im samotným podobných „monštier". Na tieto nepodstatné deti, alebo mužov, či ženy striehnu chápadlá organizácie po celom svete. Ale vás, priamych potomkov rodu Mairquiovcov sa dá dolapiť len ťažko. Lebo hlavou vašej rodiny je vždy človek vedúci protichodnú organizáciu, chrániacu ľudí so zvláštnymi schopnosťami. A teraz je vaše zajatie o to ťažšie, že namočením sa do biznisu, ste stále o krok vpred."

Evelyne schytila mačku z Anniných kolien a s plačom si ju pritúlila k sebe. V jej náručí sa Yvet premenila opäť na človeka a tuho sa objali.

„Prepáč!" Šepkala Evelyne. „Mala som ťa viac hľadať! Nemala som sa tak jednoducho vzdať."

Yvet sa zadívala Evelyne do očí a zase skočila ako mačka naspäť k Ann, aby sa s ňou mohla rozprávať.

„Nevzdala si sa jednoducho," povedala za Yvet Ann. „Ale Yvet by sa ti aj tak nájsť nenechala… od posledného incidentu s Lucienom, kedy prišla o jazyk si myslel, že umrela, že ju dostal. Lenže ona v skutočnosti iba zmizla a ďalej mu dýchala na krk, aj keď o tom vlastne nemal poňatia."

Evelyne si schovala tvár do dlaní a usedavo plakala. Musela som ju objať a utíšiť. Všetko na chvíľu zmĺklo. Prehovorila opäť Ann.

„Yvet chce, aby ste ešte niečo vedeli." Začala vážne. „Je to príbeh o jednom z potomkov. Volal sa Xavier, syn génia, ktorého meno sa vyslovovalo len v našich kruhoch. Mal lásku, ktorú Organizácia popravila podobne, ako… ako… Claire" Tie slová z Ann vyliezali veľmi ťažko. „A vtedy sa Xavier rozhodol, že sa už viac nebude prizerať tejto donekonečna trvajúcej, nezmyselnej vojne, v ktorej umierajú nevinní ľudia. Zostrojil… stroj. Stroj Premeny, tak ho nazval, a ten mal z človeka vysať jeho zvláštne schopnosti, aby mu tak zabezpečil pokojný zvyšok života. Tento stroj mal slúžiť komukoľvek, kto sa chcel svojho prekliatia zbaviť. Bol takmer dokončený… no vtom Xavier náhle vážne ochorel. Ochorel tak, že k svojej práci sa už nedostal. Nedokázal dokonca ani zdvihnúť pero, aby dokončenie stroja nejak zaznamenal a tak jeho nedotiahnuté dielo odpočíva v priestoroch pod týmto domom."

„Ale prečo my? Prečo Chris a Duncan? Prečo zradili?!" Vyštekla Evelyne zúfalo. Mačka odbehla do kúta a tam sa premenila zas na Yvet.

„Duncan nikdy nebol na správnej strane." Začala sama od seba Ann. „Chcela som sa dostať do jeho blízkosti, čo mi mohol ponúknuť len otcov nový film. Chcela som ho usvedčiť a zničiť, pretože som vedela, čo je zač. Už od začiatku bol Lucienovým stúpencom. Vedela som to, odkedy umrela Claire, pretože som videla… na vlastné oči som videla ako… ju zavesil na konštrukciu cirkusu!" Smrkla. „Ako sa dostal tak blízko k vám, Evelyne, to netuším! Možno cez nejaký iný film, kde hral spolu s Chrisom, naozaj neviem. Ale urobil to skutočne prefíkane."

„Takže Duncan… preto chodil taký zrútený! Tak bez nálady… s hlavou v smútku; preto sa… ožral? Nezvládal to?"

„Asi som robila priveľký nátlak." Priznala Ann.

„A on ťa poznal?"

„My sme… no… my sme… mali sme pomer. On bol… spoznali sme sa ešte vo Francúzsku, na jednom vystúpení. Bol tam s takým malým chlapčekom, asi braček. Padli sme si do oka a… ja mám dodnes podozrenie, že Luciena obalamutil, nahovoril mu Claireine neexistujúce schopnosti… aby ma chránil. No neviem pred čím, keďže dnes tu sedíme tak či tak všetci spolu." Ann dokončila vetu a ja som pocítila, ako Evelynine srdce oblapila železná obruč. Zranila ju predstava, že všetko, čo k nej Duncan „cítil", bolo iba predstierané.

Na chodbe sa ozvali blížiace sa kroky a keď sa dvere do tretice otvorili, stáli tam Chris, Duncan a Lucien. V rukách zvierali päť železných reťazí.

„Vstávať!" Zreval Lucien a ako prvej nasadil putá Ann.

Ďalšie príspevky

Komentáre

4 Responses to Námet 26. Rozprávanie Yvet

  • Človek by na začiatku tohto príbehu neveril ako všemožne sa dej pozvŕta.
    Nedávno som si to celé prečítal znovu a teda neviem koľko častí ešte plánuješ ale bude zaujímavé sledovať ako to ukončíš.
    Zopakujem čo so mti kedysi k tomuto príbehu napísal:
    „Perfektné oddychové čítanie, ktoré skutočne odsýpa ako po masle.“
    Zostaň s múzou!
    S pozdravom D.D.

  • Vďaka…

  • pripajam sa, je to velmi dobre "pomotane" 🙂 myslim to v dobrom,teda ako sa to pomalicky spaja a dava dokopy, som velmi zvedava, ako tam vlastne zapadne amanda 🙂 takmer som na nu totiz zabudla, tolko sa to odvija okolo schopnosti 🙂

    tak ti drzim palce, teda radsej nie lebo by si nevedela pisat 😉 tak radsej nech ta muza neopusta a tesim sa na dalsiu cast!!!

  • Ďakujem Denka 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button