Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Mirec

AUTOR

Mirec

Strážca – časť 8

Darlan sťažka vydýchol. Nebol mŕtvy, ešte nie. Bolesť mu toto
poznanie prskla do tváre skôr ako otvoril oči.

„Nehýb sa.“

Zazrel nad sebou Morenovu ustarostenú tvár. Pravé líce mu
zdobila čerstvá krvácajúca rana. Ten
chlapec je všade,
pomyslel si a pokúsil sa zasmiať, jeho dokaličené telo
však túto snahu zarazilo hneď v zárodku.

„Kde som to?“ dostal zo seba. Okolo seba cítil chlad, nad
sebou videl malé strieborné bodky hviezd. V nočnom tichu sa ozývalo stonanie
zranených a tichý šepot tých bojaschopných. Mal byť predsa už dávno mŕtvy.
Čo sa to deje?

„Horné nádvorie,“ odvetil Moren. „Zatarasili sme bránu
a zatiaľ držíme grulov pred vnútornými hradbami.“ Pokrútil hlavou. „Neviem
prečo ešte nezaútočili, no keď tak urobia, pochybujem, že ich udržíme aspoň do
úsvitu. Mal si pravdu. Sú príliš silní. Nemáme nádej ich poraziť.“

Nedostali rozkaz, prebleslo
Darlanovi mysľou. Preto ešte nezaútočili.
Bojí sa! Ale čoho?
Jeho pohľad náhle zablúdil k Morenovi a odrazu
vedel, z čoho plynie Elorandov strach. Stretol
sa s Morenom,
uvažoval horúčkovite. Spoznal jeho silu, pochopil to, čo mne musela ukázať esencia. Moren
je mojim nástupcom! Darlan si bol
konečne istý. Vedel, že chlapec je predurčený stať sa ďalším strážcom. Vedel to
rovnako iste, ako to, že práve nadišiel jeho čas. Zostávala jediná nádej, musel
urobiť presný opak toho, čo bolo jeho úlohou posledných päťsto rokov. Pozbieral
posledné zvyšky síl, zaťal zuby a oboma dlaňami obopol Morenovu ruku. 

„Ešte nie je neskoro,“ hlesol. „Počúvaj ma chlapče. Čo ti
teraz poviem, je veľmi dôležité. Tento príbeh sa v našej rodine traduje
z generácie na generáciu.“

Moren otvoril ústa, no Darlan ho zosilnením zovretia
zastavil.

„Nemám dosť síl, takže ma neprerušuj. Kedysi veľmi dávno,
v časoch, keď ľudia nevládli celému svetu, ale len malej časti, sa na zem
vznieslo zlo. Nik nevedel odkiaľ alebo kedy  prišlo, no objavilo sa nečakane a takmer
sa mu podarilo zvíťaziť. Ľudia, elfovia a trpaslíci sa však spojili
a spoločnými silami dokázali poraziť tohto nepriateľa. Tým nepriateľom bol
starý a mocný elf, menom Elorand. Po tisícročia rozdával radosť
a lásku, no potom sa zmenil a stal sa z neho krvilačný netvor.
Príčinou jeho zmeny bola esencia moci, ktorá mu dlhé roky slúžila, no nakoniec
musel on slúžiť jej.“ Darlan zakašľal a jeho spodná pera sa sfarbila od
krvi. „Nikto ju nebol schopný zničiť,“ pokračoval, „a tak ju traja mocný
elfský čarodeji spútali a uzavreli do zlatom vykladanej a čarami
zabezpečenej schránky, ktorú mali tri najvplyvnejšie rody z troch rás
obývajúcich zem strážiť viac ako vlastný život. Vďaka nej získali nesmrteľnosť,
pevné zdravie a takmer nevyčerpateľné zásoby sily. Jej moc mali využívať na
konanie dobra, na boj proti zlu, aby sa tak odčinilo to, čo napáchala. Ja…“
Darlan sa trhane nadýchol. „Ja som strážcom esencie. Celá moja rodina, od dávnych
generácií, mala za úlohu strážiť esenciu. Esenciu moci. Každý rod ju mal
chrániť po dobu päťsto rokov a potom sa mala odovzdať druhej rase. Lenže
na elfov a trpaslíkov i na tento prastarý príbeh sa už dávno zabudlo.
Ľudský život a teda aj ľudská pamäť má veľmi krátke trvanie. A tak
vznikajú legendy, z legiend fantastické príbehy a z nich už len
šum vo vetre.“

Darlan spod roztrhaného koženého brnenia vybral nádobku
a vtisol ju Morenovi do rúk. „Už nadišiel môj čas,“ povedal. „Teraz si ty
strážcom esencie.“

Odrazu sa strhol. Jeho oči hľadeli do neznáma. Rozkladal sa
pred nimi celkom iný svet.

„Vidím svoju rodinu,“ zašepkal. Usmial sa a po líci mu
stiekla horúca slza.

Ešte naposledy obrátil svoju tvár k Morenovi
a z očí mu sršala smrteľná vážnosť. „Musíš ju použiť, aby si zachránil
ľudstvo. Urob to, ale zaprisahávam ťa, keď sa táto vojna skončí vráť ju späť do
nádoby. Ak tak neurobíš, nakoniec ťa celého pohltí a zničí.“

Moren sa zadíval na fľaštičku a tvár mu sfarbila modrá
pulzujúca žiara. Nemohol od nej odtrhnúť oči. Bolo to, akoby v ruke držal samotnú
čiernu dieru, ktorá do seba vtiahne všetko, čoho sa dotkne. Nádherné
a fascinujúce, no zároveň smrteľné. Cítil jej silu, množstvo nevyužitej
energie. Odrazu sa však spamätal. Potriasol hlavou, snažiac sa prečistiť si
myšlienky, a pohľadom skĺzol k Darlanovi.

„Ale ako?“ spýtal sa. „Ako ju potom vrátim do nádoby?“ Strážca
esencie však neodpovedal. Jeho telo nehybne ležalo na kúsku chladnej zemi
a oči meravo hľadeli pred seba. Moren sa sklonil nad vyhasnuté telo a jemne
mu zatvoril viečka.

„Dúfam, že si šťastný, priateľ môj,“ povedal a s nehou
akou matka zakrýva svoje spiace dieťa, zastrel Darlanovo telo teplou prikrývkou.

 

***

 

Moren sa zadíval na fľaštičku, ktorú držal v rukách
a potom na muža, ktorý zomrel pri obrane jeho mesta. Povolil zátku. Nemusel
ju vypiť, nič také. Stačilo len mierne pootočiť, pečať praskla a jeho
telom sa náhle rozlial nový druh energie. Cítil ju celkom jasne. Prúdila mu
v žilách, vibrovala v končekoch prstov. Moren zalapal po dychu, keď
sa esencia moci stala jeho súčasťou. Odrazu sa cítil nesmrteľným. Strach už nad
ním nemal moc a jeho myseľ bola čistá a jasná. Zovrel svoju
čarodejnícku palicu, mávnutím ruky si otvoril ťažkú drevenú bránu a priodvážne
sa postavil pred mohutnú čierňavu, ktorá sa rozprestierala po celom dolnom
nádvorí.

„Odíďte v pokoji, inak vám hrozí záhuba!“ zreval
z plných pľúc a pritom doširoka roztiahol ruky, ako obrovský kondor
chystajúci sa vzlietnuť.

Vojsko grulov len tupo hľadelo na odvážlivca, ktorý sa nebál
vystúpiť na dosah ich pazúrov, tesákov a ostrie ich zbraní. Ak by sa dokázali
smiať, pravdepodobne by sa celé nádvorie ozývalo ich hurónskym rehotom. Takto
sa však ozval iba ozrutný, nenávistný rev, ktorý otriasol samotnými múrmi mesta.
To bola odpoveď. Grulovia sa ako divé šelmy rozbehli smerom k bráne, kde
stál jediný osamotený muž. Moren zdvihol palicu nad hlavu a jej spodným
koncom vrazil do zeme. Múry domov, hradieb i pôda pod celým mestom sa zatriasla
akoby v sebe skrývala zúrivú beštiu, ktorá sa práve prebrala z dlhého
spánku. Všetci Grulovia zostali v nemom úžase nehybne stáť a pochybovačne
sa dívali na mladého čarodeja.

„Zalezte tam, odkiaľ ste prišli a už nikdy sa
nevracajte!“ zakričal Moren po druhý raz.

Chvíľku ticha prerušil ďalší mohutný rev tisícok hlasov
a vyrval vojska rútiaceho sa na hradby. Moren sklonil tvár a jeho šepot,
akoby sa niesol vo vetre, rozľahol sa po celom meste. Namieril palicu proti
blížiacemu sa vojsku a noc sa razom premenila na deň. Lúč svetla, ktorý
vychádzal z konca čarodejovej palice sa vzniesol nad celé dolné nádvorie
a mocné telá grulov sa pod jeho jasom rozpadali ako suché listy
v ohni. Keď to videli muži, s revom sa vrhli na nepriateľa. Boj bol
krátky. Grulovia, ktorých nezasiahol čarodejov hnev, ani nepadli pod mečmi
a kopijami obrancov, sa rozutekali na všetky strany a nádvorie
zostalo plné mŕtvych tiel a zrúcaných obydlí. Ľudia začali oslavovať svoje
víťazstvo, no Moren vedel, že toto je len začiatok. Začiatok krviprelievania
a nenávisti, ktorá neprinesie nič len skazu a bolesť. Začul za sebou
oslavné výkriky.

Všetka nádej, ktorá sa rozliala po stovkách možno tisícok sŕdc,
sa teraz upierala na jediného muža. Na muža, na ktorého pleciach leží záchrana
ľudstva. Na muža, ktorý sa sám postavil proti armáde grulov a zvíťazil. Mestom
sa zrazu ozývalo jediné slovo, vychádzajúc z hrdiel mužov, žien i detí,
opakované v pravidelných intervaloch. To slovo znamenalo nádej, znamenalo
odvahu a silu. To slovo bolo Moren!

Koniec.

Komentáre

26 Responses to Strážca – časť 8

  • Tak, to je zo Strážcu vsetko. 🙂 Ako som uz pisal, bol to taky môj pokus vytvorit dlhsiu poviedku.
    Napisal som to asi pred pol rokom (azda i viac), este som to ale upravoval, preto som to vyhadzoval postupne a niekedy s takymi odmlkami. 😀
    Dnes by som to pravdepodobne spracoval inak, neviem. No vtedy som to citil tak ako to je. 😉

    Dakujem za komentare a za priazen. Naozaj si to cenim. 🙂

    Mirec

  • Vôbec som to nečítal a preto sa mi najviac páči posledná veta: Koniec. Prišiel som o veľa keď som to nečítal?

  • Čo sa pýtaš takéto (mám na jazyku škaredú nadávku) otázky?! Si prečítaj a uvidíš, čo frfleš? Mirova próza má úroveň, takže nemyslím že ti ubudne z IQ po prečítaní jeho poviedky.

  • Každá próza má úroveň, je otázkou že akú úroveň. Pokiaľ to nie je na úrovni Stephena Kinga tak sa to neoplatí.

  • Keď myslíš, že len Stephen King má úroveň, prečo rýpeš do ostatných? Vraj Stephen King. Ja by som mohla povedať Dan Brown a tisíc ďalších ľudí by menovalo svojich obľúbených autorov. Nezdá sa ti trochu od veci hádzať spisovateľov do jedného vreca podľa tvojho subjektívneho pohľadu? 😮
    A nie každá próza je na úrovni. Aj sloh piataka na ZDŠ je próza a nemá to takú úroveň, ako keď sa do prózy pustí človek, čo sa jej venuje.

  • Až mi slzička z oka takmer vypadla. Len mi nejak ušla odpoveď na otázku či sa to oplatí čítať.

  • Preboha!!! To mal byť pokus o vykanie? to nie prosím ťa! fakt :D:D:D:D nie to je hrozné, nevykaj mi… prečítaj si a uvidíš či sa oplatí. Podľa mňa je to dobré dielo.

  • To bolo vykanie, keďže netuším do akej vekovej kategórie spadá ľudská entita s cteným menom Mária Mazúchová. A týmto spadá táto diskusia do kategórie bezpredmetných a zároveň sa chcem ospravedlniť pánu s menom Mirec za diskusiu k dielu ktpré som neprečítal a asi ani nikdy neprečítam.

  • Tak k tomuto sa skratka musím vyjadriť aj ja.

    V prvomrade ďakujem Majke za podporu.

    A pánovi s menom halofon (budem vám vykať, keďže netuším, do akej vekovej kategórie spadá vaša ctená entita) odkazujem nasledovné. Ak ste si to náhodou nevšimli, bezpredmetný bol hneď váš prvý komentár. Ako sa to už len ďalej mohlo vyvíjať? Ak niekto niečo nechce čítať, tak to nečíta, vy ste o tom naopak napísali niekoľko zbytočných komentárov. 

    Neviem prečo sa potom čudujete, keď sa dostaví patričná reakcia. 

  • Nemyslím si žeby bol môj komentár bezpredmetný, ale to asi závisí od uhla pohľadu. Citujem: „Dakujem za komentare a za priazen.“ , Vaša odpoveď mi príliš vďačná nepripadá.

  • Asi preto, že vašu poznámku nepokladám za plnohodotný komentár. Žiadna vďaka teda nie je na mieste.

  • Halofon, tu ťa nik nebude nútiť čítať niečo, čo nechceš. Nie si v škole. Tvoj komentár bol pravdepodobne len bezduchou snahou upozorniť na seba a upútať pozornosť, ktorá je na tejto stránke skôr venovaná literatúre, ako indivíduám tebe podobným. Ak nemáš záujem, čítať príspevky, ktoré sú na týchto stránkach uvedené, nechápem, prečo sa vôbec unúvaš, písať komentár.

  • Váš komentár, milý Jaroslav je podľa mňa bezduchou snahou ukázať ako ste inteligentný a nad vecou, a ten "spravňak". To že nechápete mi je jasné, zbytočne plytvete slovami. A zbytočne používate vo vetách čiarky kde sa nehodia.

  • Pokladať za správne iba to čo sa mi páči mi pripadá trochu zaslepené.

  • Tu sa predsa všetci snažíme bezducho ukázať ako sme inteligentný! Len pán s menom halofon je skutočne nad vecou!
    :D:D:D:D
    Ospravedlňujem sa… ale mne to príde strašne smiešne :D:D:D:D:D:D
    Halofon myslím že zbytočne plytváš energiou na rozčuľovanie sa a dráždenie svojho okolia 😀

  • Ja sa neročuľujem, ba až dokonale sa bavím ako ste sa pekne chytili.

  • Mňa si teda nechytil, v taýchto hrách nemám záľubu. Ba dokonca by som mohla tvrdiť, že ani ty nie, ale keďže si už zo seba spravil poriadneho "inteligenta", snažíš sa nejako vykorčuľovať.

  • V prvom rade sa vyjadrim k tebe Mirec a tvojmu dielu, ktore sa mi velmi pacilo.
    V podstate myslienka ma neprekvapila, ale to len preto, ze poznam haldu fantasy diel, takze uz ma len tak cosi neohuri.
    Napriek tomu ma vsak toto tvoje dielo chytilo za srdce a sprijemnilo mi par chvil. Citalo sa to dobre, bola to pre mna oddychovka a cas pri nej nelutujem.
    Na zaver len poviem, ze podla mna mas vyrazny talent a vopred sa tesim na dalsie pribehy z tvojej dielne. Minimalne mas zaisteneho jedneho citatela, teda mna. 😉

    For Majka: Prosimta Majka trikrat sa nadychni a potom vydychni. Uz asi treti komentar alebo aj viacery si sem hodila zbytocne. Celkom stacilo to ako si sa Mirca zastala, i ked si nepochopila, ze halofon ho vobec neurazal.

    For halofon: Chlape ja sa tu na tom tak bavim, ze by som ti aj klobasku poslal za rozveselenie. 😀

    Hawk!
    A Mirec, este raz vravim dobry pribeh. Bez ohladu na vselijake komenty.

  • Za prvé. Ak som ja TÁ, ktorá začala s niečím zbytočným tak zožerem kefu. A ak sa ti zdá halofonov postoj a jeho vyrývanie správne, tak potom si tu zbytočný ty.
    Za druhé si vyprosím, aby si ma dirigoval a kázal mi čo mám robiť a kedy sa mám nadýchnuť, lebo len teraz si ma naozaj nasral! Už ma prestáva baviť, ako sa tváriš, že všetko vieš a každého poznáš! Vieš o mne ho*** s prepáčením a skončila som. Cielene do mňa rýpeš Dušan a toto nie je prvýkrát! Ty to dobre vieš…
    Ani jeden komentár som nepísala v zlosti, ani v amoku ani v ničom inom (okrem tohto), ja si svoj názor jednoducho poviem, keď uznám za vhodné. Ľudia tu píšu komentáre na to aby KOMENTOVALI a nie sa nemiestne bavili, či niekoho zhadzovali a zneisťovali.

  • Lepšieho čitateľa by som si ani nemohol priať. 🙂

    No Majky sa musím v tomto prípade zastať. Podľa mňa to bola od halofona jasná provokácia. A slovami, citujem: "Ja sa neročuľujem, ba až dokonale sa bavím ako ste sa pekne chytili.", to len potvrdil. Majku chápem a nemyslím si, že by reagovala prehnane. Podľa mňa to bola adekvátna odpoveď.

  • Ďakujem Mirec… 

  • Vďaka.

    Dúfam, že sa ti uľavilo.

    Čo verejne začína musí verejne aj skončiť. 🙂

    S úctou a ospravedlnením.  

  • Kým budeš takto dobre písať, tak sa nemáš čoho báť. 😉

  • Nechaj si.

  • Áno bohapustá provokácia 😀

  • Toto potvrdzuje ako ľahko sa dá na SVK vyvolať flame…
    PS: Keby bola v nadpise spomenutá klobáska tak si to určite prečítam.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button