Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Kvár všedných milovaní

Mlk. Len svit
výjavov o láske;
Nič! Iba ja, hrdza kopýt,
ramená stromov čiernovlasé
a mŕtvo.
Mŕtvolne, zatajene,
keď mreže našich celí
kričia odpustenie.
Budem ľúbiť,
žiť z toho čo ti dám,
čo človek musí svetu ponúknuť,
aby jedno miloval.
Zotriem slzy,
zavrždia v kváre panenského snehu.
A moje ruky drzé
nanútia ti nehu…
Na panenskom snehu,
zbelejú perly trápení
celkom do strieborna.
Strateným
nech rieky zmrznú nám v mosty
cez tie brehy ciest,
prostý
priateľ budem len,
keď to budeš chcieť.

Ďalšie príspevky

Komentáre

6 Responses to Kvár všedných milovaní

  • ..hm..vieš o čom chceš hovoriť,len..priveľa slov..vadili mi aj genitívne metafóry a panenský sneh sa ti tam na krátkom úseku opakuje..a záver, akoby rýchlo-rýchlo..aj tá inverzia ho „dokopala“
    ..prepáč mi tie kritické slová, ale som sa potešila, že si sa pustila do poézie a akosi mi nedalo..nehnevaj sa, smejko,takto by som to napríklad osekala ja

    mlk
    svit výjavov o láske
    nič!
    iba ja
    hrdza kopýt
    ramená stromov
    čiernovlasé

    mŕtvolne zatajene
    mreže kričia
    odpustenie

    zotriem slzy
    a moje ruky drzé
    nanútia ti nehu…

    zavŕždia

    na panenskom snehu
    celkom do strieborna
    rieky zmrznú v mosty

    len
    keď to budeš chcieť

  • 😀 prečo by som sa mala hnevať? 😀 To je náhodou super, že sa niekto do mojej tvorby takto „zahryzne“! Veď… ľudia (neviem prečo, ale väčšina z nich) sú zvyknutí hovoriť mi len: „Je to dobre, super, super!“ Ja si také veci vážim a poteší ma to vždycky, výborne to padne, povzbudí, navodí chuť na ďalšie písanie, ale neposunie ma to 🙁 Hoci tým teraz nechcem povedať, že túžim po tom, aby sa mi na hlavu sypala len kritika, po tom netúži asi nik. Ale v posledom čase ma takéto milé napomenutie poteší asi viac :)…
    Čo sa týka poézie :D:D:D – ja som do nej fakt magor! V mnohom obdivujem dnešných poetov, no čoraz viac prichádzam na to, že poézia asi nie je moja parketa 🙁 … hoci taký lyrizovaná próza 😀 🙂 to už je niečo iné 🙂
    Ďakujem že si si dala námahu aj s čítaním aj s komentárom 🙂
    A nehnevám sa! Čosi :D:D

  • tak fajn..bála som sa, čo povieš na to, že tie genitívky som ti ofrflala a nakoniec ich tam nechala..ale nedalo sa..príliš by sa zmenil význam textu 🙂 ja tiež občas gm použijem, hlavne keď chcem zostručniť text :-))

  • a poviem ti, že netuším, čo je genitívna metafora :D:D Už som to síce hľadala na nete a nejaká tá teória sa mi k tomu vynára z hmly, ale pravdupovediac, ja v týchto veciach nie som odborník. Musel by mi to niekto ukázať priamo v texte a podať vysvetlenia 😀 Fakt, ja aj na madnesse niektorých ľudí obdivujem, ako sa v tom vyznajú, pretože pre mňa je báseň len… no nie že len, ale… skrátka ja ju prečítam, vnímam ju a zanechá vo mne dojem. Niekedy osloví priamo mňa, moju situáciu, inokedy nie. Báseň je pra mňa ako žalm z Biblie, raz sa mi prihovorí, inokedy mlčí 🙂 takže žiadne genitívne metafory, čo si mi ofrflala a potom použila som si vlastne nevšimla 😀
    Ale fakt vďaka za tvoju snahu, veľmi si to cením a koniec koncov sa rada niečomu priučím 😉 😀

  • fajn, že si opäť zaklopala na poéziu, pretože, na rozdiel od teba, si myslím, že ju cítiš, a aspoň tej tvojej aj rozumieš; s tým množstvom slov súhlasím s bludičkou, hneď som videl, že si nám ponúkla zaujímavý kameň, a po bludičkinom obrúsení zažiaril, ona je skúsený klenotník, drž sa jej:)
    píš poéziu; len sa zopakujem, si presýtená lyrikou, a v tvojej próze sa zaujímavo prediera na povrch
    🙂

  • Mnooo poézia 😀
    Ja by som sa skutočne rada niečo naučila, lebo fakt nechápem ako to vy ostatní robíte, mne moja poézia nepríde ako poézia (aspoň nie ako „poézia dneška“)
    To by som sa asi musela začítať do poézie, aby sa na mňa čosi nalepilo 😉 a bludičky sa budem držať 😀 ak dovolí, rada si ju vypočujem 🙂 mne je jasné, že je skúsený klenotník 😀 🙂 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button