Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Vlado Preložník

AUTOR

Vlado Preložník

Chopok – hotel Kosodrevina – stretnutie vodákov SR


Koncom novembra 2009 sa stretli vodní turisti z celej SR v hoteli Kosodrevina, ležiacom na južnom svahu Chopku. Do hotela sa dostanete buď pešobusom po dosť strmom výstupe alebo sa necháte odviezť lanovkou zo Srdiečka. KLIK NA FOTO


Účelom stretnutia bola výmena skúseností z práce jednotlivých oddielov VT, zostavenie Kalendára podujatí na rok 2010, premietanie filmov z akcií a samozrejme i neodmysliteľná túra po nízkotatranských chodníkoch, tentoraz na Štefánikovu chatu (1740 m n.m.). A z tejto túry vám prinášam pár záberov. Všimnite si aj medvedie stopy, na ktoré sme narazili a more balvanov, po ktorých sa zrejme mladé medvede vedia pohybovať. Našťastie sme nemali tú česť sa s nimi stretnúť, a tak sme bezstarostne vychutnávali nádherné panorámy okolitých pohorí a dolín zaplavených bielymi mrakmi.













K príjemným častiam pobytu patrilo aj posedenie pri country kapele v hoteli, pri ktorej si tí, ktorých po túre neboleli nohy aj zakrepčili.



 

Vlado Preložník
Bývam v Nitre. Som dlhoročný splavovač riek, jazier a morí. Okrem toho sem-tam vydávam knihy.
Ďalšie príspevky

Komentáre

3 Responses to Chopok – hotel Kosodrevina – stretnutie vodákov SR

  • Chcel by som sa opýtať, či ste na stretnutí vodákov neprejednávali aj prípadný štrajk vodákov, podobne, ako to nedávno urobili autodopravcovia. O čo mi ide? Ide o katastrofálny rast cien vo vodáckych táboriskách. Ako príklad uvediem, že v istom nemenovanom táborisku sme v máji 2008 platili za stanovanie 30,-Sk za osobu/deň, v júni 2008 to bolo 50,-Sk a v máji 2009 to boli už 2,- Eurá, čo je nárast o viac ako 100%. V inom táborisku je to ešte horšie. Nedávno sa tam stanovalo zadarmo, potom tam pribudli kadibúdky a začali vyberať 30,- Sk za osobu/deň. Teraz tam zaplatíte 2,-Eurá za osobu + 1,5 Eura za stan, čo je oproti 30,-Sk nárast zhruba o250%!!!
    Keby nám takto chceli dvíhať aj naši zamestnávetelia platy, to by bolo, čo? Ale skutočnosť je žiaľ iná (teraz aj vďaka kríze) – naše platy patria medzi najnižšie v EÚ, odvody zas medzi najvyššie na svete atď., však to poznáte. Pritom títo majitelia, či prevádzkovatelia vodáckych táborísk, pre vodákov v poslednej dobe neurobili takmer nič. Poniektorí by si mohli upraviť aspoň miesto na pristávanie a vyťahovanie člnov na breh, keď už uvádzajú na svojich web stránkach, že splav je vhodný aj pre úplných začiatočníkov. Tiež by som uvítal, keby boli všetky hate riadne označené a tiež aj miesta, kde treba pristáť, aby sa hať mohla prezrieť, príp. preniesť.
    Skúsili ste niekedy za VV koníčkovať hať vo Svodíne, alebo v Pohronskom Ruskove? Horor.
    Ešte k tým cenám – pozrite sa na ceny v českých vodáckych táboriskách. Hoci majú vyššie platy, poplatky sa pohybujú väčšinou okolo 50-60,-Kč osoba+stan/noc, pritom poskytované služby ďaleko presahujú tie u nás.
    Len aby títo zlatokopovia, čo u nás ryžujú na vodákoch, nedopadli ako tí v Tatrách, že im turisti ušli za kopečky a teraz bedákajú, aby sa vrátili, lenže ako, keď im ošklbali všetko perie a teraz nemôžu lietať?
    Vode zdar! (alebo radšej vodákom)

  • Na stretnutí vodákov ceny na táboriskách nemôžeme „prejednávať“. V trhovej ekonomike ceny nie sú centrálne regulované, a pretože táboriská sú v súkromných rukách, je vecou každého klienta, či bude ochotný ponúkanú cenu zaplatiť.

    (Ako členovia Klubu slovenských turistov však môžeme vystupovať aj „úradne“, najmä voči štátnym inštituciám – napr. práve sme požiadali Povodie Hrona o úpravu hate Biotika).

    Čo môžete urobiť, ak sa vám zdajú ceny neprimerané:

    (1) Už pred splavom si zistite ceny – cez webstránky, príp. telefónny jednotlivých táborísk.

    (2) Majiteľom táborísk s prehnanými cenami nedoprajte tú rozkoš na vás zarobiť – prespite skrátka inde.

    (3) Ak nevyžadujete pohodlie splachovacích WC, teplých spŕch, elektrických prípojok, bufetu s čapovaným pivom priamo v tábore, asfaltovej cesty až k stanu, pristávacích pontónov, požičovní lodí, donášky pizze až k stanu, nákupu narúbaného dreva na vatru, usmievavú krčmárku za pultom … využite bezplatné táborenie pri rieke na miestach, kde sa vodáci už dlhé roky tolerujú. Pri Hrone sú takýchto táborísk desiatky. Ich podrobný zoznam nájdete v publikácii HRON – sprievodca – vodná turistika . Výhodou takéhoto táborenia je pobyt vo voľnej prírode bez hluku okolotáboriacich indivíduí (vystačíte si s vlastným hlukom), intímnejšia atmosféra pri vatre, ušetrené euríky, ktoré môžete ísť minúť do krčiem, ktorých je všade okolo požehnane (v Sprievodcovi sú vyznačené všetky do vzdialenosti  5 km po oboch stranách Hrona). Nemusíte vynechať všetky oficiálne kempy – napr. prvú noc prespíte v kempe v pohodlí civilizácie, potom zvolíte „prírodné“ táboriská a splav zakončíte znova v oficiálnom kempe divokou áfterpárty s čapovaným pivom, platenou vatrou a 40-hlasým spevom „Na Kráľovej holi stojí strom zélénýý…“ Dajte trochu zarobiť aj prevádzkovateľom kempov, nie je to ľahká práca ani celoročný zárobok, pred sezónou (ktorá často trvá len necelé 4 mesiace) musia investovať do táboriska často nemalé peniaze, aby im neubudli klienti a udržali sa v konkurencii.

    Malá poznámka k tej chvále českých podnikateľov a ich cien na českých táboriskách: pomaly polovica táborísk pozdĺž Hrona je v rukách českých podnikateľov, sranda, čo? :))

    (Proč se čeští podnikatelé chovají jinak v Zemích koruny české, než na Slovensku? Určitě ne z lásky k rodné hroudě, asi jich k tomu nutí vyšší konkurence doma. Také mentalita klientů, ti čeští jsou víc asertivní.)

    (Rieky v Čechách sú preplnené vodákmi, kempy sú pomaly každých 5 kilometrov, všetky mosty sú ovešané tabuľami lákajúcimi na lacné pivo, lacnú polievku, lacné kempy … po 15 hodine Vás môže vítať na bráne kempu tabuľka OBSAZENO, na hornom toku Vltavy musíte niekedy striehnuť, kým sa uvoľní kúsok rieky, aby ste dali Vašu partiu pdokopy, pretože zhora sa valia lode v nepretržitom prúde, požičovne lodí majú pri riekach vybudované hangáre veľkosti letiskových hál, odkiaľ lode vozia kamiónmi s prívesmi – je na nich často aj 100 lodí – … – Bůh nás chraň pred podobným turistickým priemyslom – ale časom to bude aj tu 🙁

    (4) Tvrdšie postupy: ak sa vám nezdá primeranosť poplatkov a poskytnutých služieb, vyjednajte si zľavu. Ak to nepôjde po dobrom, použite čarovné slovíčko ŠOI (Štátna obchodná inšpekcia), príp. OHS (Okresná hygienická stanica). Poskytovatelia služieb sa v kapitalizme boja týchto dvoch slov ako upíri cesnaku. Podmienka: musíte mať istotu, že ste naozaj v práve, t.j. podmienky sú naozaj mimo noriem. Nesťažujte sa však na hlúposti (napr. ak na ceste ste našli psie hovienko, okolo stanu vám chodil v noci medveď a pod. maličkosti) – turistické táborisko sa nedá porovnávať s hotelom.

    Označenie hatí:

    je to vec názoru – ja osobne nie som za to, aby sa vodná turistika na Slovensku premenila na „turistický priemysel“ (aj keď sa to už sčasti deje) – s platením všade a za všetko, a povolenkami na splav a táborenie, s riekami ovešaným príkazovými, zákazovými a informačnými tabuľami. Súhlasím však určite s označením nebezpečných úsekov. Ináč by som nechal na vodákoch, aby posúdili situáciu – hať, ktorá budí v jednom vodákovi hrôzu, môže pripadať inému ako vhodné spestrenie splavu – je to vec výstroja, skúseností a samozrejme i zodpovednosti. V Sprievodcovi po Hrone nájdete preto pri väčšine hatí dva výkričníky. Znamenajú: „Pristaň, prezri a potom sa rozhodni či splavíš, alebo prenesieš“. Sú tam aj „trojvýkričníkové“ miesta, ktoré znamenajú značné riziko a bežný vodák by sa im mal (po brehu) vyhnúť. Ale aj tie si treba prezrieť.

    Zábavná príhoda:

    Pri ceste autom okolo Banskej Bystrice som chcel priateľovi – nevodákovi ukázať hať – smrťáka, kde sa topia vodáci ako na bežiacom páse – je na konci obce Šalková. Farbisto som mu popisoval, ako sa alkoholom potúžení frajeri blížia k hati, ktorá ich prevráti a pod ňou sa dlhé minúty topia, pokiaľ ich náhodou nevytiahne záchranný vrtuľník. Potom sme prišli k hati … a pod ňou bola kopa miestnych šarvancov na pneumatikách, pričom voda z hate padala priamo na nich.

    Poučenie: pred splavom si pozrite vodný stav – ísť za vysokej vody na Hron je riziko, najmä ak máte v partii čo len jednu neskúsenú posádku. Stačí preložiť splav o pár dní, a všetko je v pohode.

  • Nedá mi nereagovať na diskusiu o cenách a hygienických podmienkach v táboriskách. Moja reakcia pramení z osobnej skúsenosťi zakladania Táboriska v zmysle platných právnych noriem SR. Vyhláškou ministerstva hospodárstva č. 277/2008 o kategorizácii ubytovacích zariadení je síce možnosť prevádzkovať ubytovacie zariadenie „Táborisko“/nehovorím o kempingu/ podnikateľom za podmienok uvedených v tomto právnom predpise, v reálnom svete však potrebujete na prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia povolenie od úradu verejného zdravotníctva/hygieny/, ktorá bude postupovať podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva č 259/2008 a spĺňať hygienické normy, ako ubytovacie zariadenie kemping.V skutočnosti to znamená že musíte mať hygienické zariadenia vybavené prívodom pitnej teplej aj studenej vody, splaškové vody odvedené do kanalizácie, alebo žumpy schválenej vodárenskou spoločnosťou a veľa ďalších, niekedy nesplniteľných podmienok. A to všetko preto, že právny predpis podľa ktorého vám ubytovacie zariadenie schvaľuje hygiena bol vydaný predtým, ako schválili novú kategorizáciu ubytovacích zariadení, ktorím je aj Táborisko/do vydania 277 takýto druh ubytovacieho zariadenia na Slovensku legálne neexistoval/. Preto sa netreba čudovať, že ceny u nás sú nepomerne vyššie ako v okolitých štátoch. Je to preto, lebo nemáme takú istú legislatívu, ako oni. Takže hnevať sa na tých“zlatokopov“ asi nie je práve na mieste. Ja osobne som už preinvestoval nemálo peňazí na spustenie Táboriska /vybudovanie vlastnej elektrickej trafostanice, stavebné konanie na WC, septik, tlakové skúšky tesnosti prípojného potrubia a nepriepustnosti septiku, vrt na studňu s nezávadnou vodou/ a aj tak mi to na hygiene neschválili. Vraj to nie je zdroj pitnej vody, ža musím mať na ňu povolenie pre vybudovanie vodného diela, čo by stálo okolo pol melóna. Takže mylná predstava o tom, že niekde na holej lúke pokosím trávu a začnem vyberať od ľudí 3 éčka za noc je úplne vedľa reality.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button