Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Sima

AUTOR

Sima

Som drogovo závislá

Som drogovo závislá…
Uvedomila som si to už dávnejšie, ale odmietala som si to pripustiť. Bránila som sa tej predstave, že sa raz budem radiť k závislákom, ktorí nevedia ako ujsť a robia všetko preto, aby mali svoju obľúbenú drogu po ruke. Takmer všetky myšlienky patria jej, droge.
Viem, ako sa už cítia, tí, ktorí túžia po droge. Chcú sa jej vzdať, ale nejde to. Pomaly ju začínajú nenávidieť, chcú odísť. Chcú ju pustiť a nechať tak, ale nejde to. Závislosť je niečo silné, niečo otrasné.
Viem o čom hovorím. Sama som závislá. Teraz si to už konečne pripúšťam. Každý je závislý od niečoho iného. Niekto od alkoholu, iný zase od cigariet. Ľudia, ktorí sa nedokážu vzdať heroínu a podobného svinstva. Ale sú predsa odvykačky. A kto má aspoň trošku silnej vôle, dokáže tam ísť a odvyknúť si. Detto bulimičky a anorektičky. Aj pre nich je tu psychiatria kde im pomôžu odvyknúť si od zvracania, alebo nejedenia. Aj to je istý druh závislosti.
Ale čo mám povedať ja? Nie som závislá od cigariet, ani od alkoholu. Drog som sa nikdy ani nedotkla a dúfam, že ani nedotknem. Jem normálne, pravidelne a nedávim po každom jedle na wecku. Na moju závislosť však niet odvykačky. Niet liečenia. Iba ak sa sama postavím na nohy, ale ako? Keď droga je taká sladká a vždy tak krásne ulahodí môjmu organizmu.
Asi by už bolo vhodné, aby som povedala na čom som závislá, že?
Som závislá na osobe… na osobe, ktorú som milovala, možno stále milujem. Ale som na nej závislá. Plačem keď jej niet. Keď nepočujem jej hlas, je mi na nič. Keď necítim jej pach… keď necítim jej vlasy pod svojimi rukami.
Začalo sa to nevinne. Chlapec si ma získaval na svoju stranu a zamilovala som sa doňho. Ale teraz? Milujem ho, to nemôžem poprieť, ale už je mojou drogou a mám pocit, že keď o ňu prídem, tak umriem… zastaví sa mi dych, prestane biť srdce. Mnohokrát sa to už stalo, že som sa nevedela nadýchnuť, pretože som cítila, že o svoju jedinečnú drogu prichádzam. A bolelo to, ako keď niekomu berú štipku heroínu… tak ma to bolelo, keď mi brali moju drogu.
Tak som sa zamyslela, prečo vlastne na nás nemyslia? Na náš, „drogovo“ závislých? Veď predsa aj ľudia sú drogou a niekedy nám až spôsobuje orgazmus, keď cítime, že naša droga je tu a nikto nám ju neberie.
A pochybujem, že som jediná, ktorá je závislá týmto spôsobom.
Som drogovo závislá… áno, priznávam. Ale zároveň sa pýtam, prečo niet liečenia, na tento typ drogy? Na tento typ závislosti? Neviem, cítim len, že opäť prichádza túžobné vyvrcholenie, pretože moja droga je späť…

Komentáre

19 Responses to Som drogovo závislá

  • Je to z časti také priznanie, ak mám pravdu povedať, pretože som si uvedomila, že som vážne závislá na jednej osobe a neskutočne bolí, keď mi tú „drogu“ berú. Neprežívam však úplne všetko, ale musím sa priznať, že som závisláčka a verte mi, nebolo to ľahké 🙁

  • Pekne si to napísala… a určite nie si jediná, kto tak cíti, že je na niekoho tak naviazaný, závislý..

  • Viem Kaji… tento druh závislosti, asi patrí medzi najbolestivejšie. Mám taký pocit… 🙁  

  • tak, ako myslis, ze pomoze psychiater anorekticke, tak pomoze aj tebe, teda ak myslis, ze v pripade anorekticky a apsychiatra to zaberie.

  • Pri problémoch s príjmom potravy, sú špeciálny psychológovia, sú dokonca i posedenia, odvykačky 🙂 Takže to majú určite ľahšie…  
    Ja však zatiaľ o pomoc nestojím, pretože s týmto mi psychiater nepomôže, nie je to duševná choroba 🙂
    EDIT: A nemám záujem sa o tomto rozprávať s niekým, kto to nezažil. Potrebujem sa porozprávať hlavne s ľuďmi, ktorí prežili podobnú závislosť. Ako sa cez to preniesli… psychológovi by som sa mohla vyrozprávať a poradil by mi, ale závislosť by až tak extrémne vyriešiť nevedel 🙂

  • Závislosti od nechcemických drog sú skutočne najhoršie. 🙁

    A je pravda, že psychológ v tomto nepomôže… mne teda rozhodne nepomohol… a čo teda pomôže? Hm, neviem. Zostávam stále v podobnej závislosti. Dlhý absťák nič nevyriešil po roku a pol bez svojej „drogy“ sa cítim rovnako závislá. Už len jedine staré dobré pravidlo, že klin sa klinom vytĺka. Nájdi si inú závislosť, aby vytlačila tú starú. Menej škodlivú závislosť ak sa to dá ale dobre si uvedomujem, že väčšinou sa to nedá. Pretože každá závislosť je nezdravá a škodí.

  • … ako vás chápem, baby. Tiež zažívam niečo podobné, závislosť na človeku, ktorá trvá už dva roky a neviem sa jej zbaviť, ani keď ho dlhšie nevidím.
    Ale vtipné na tom je, že sama som psychologička. 🙂
    Môj odborný aj osobný názor je, že zo závislosti na človeku sa dá dostať, otázka znie, či to chceme. Závislosť, posadnutosť osobou nie je problém sám o sebe, treba sa však ponoriť hlbšie a odhaliť, na čo sa viaže. To si však vyžaduje psychoterapiu.
    Odporúčam aj knihu od I. Yaloma Když Nietzche plakal, tam sa jedna z hlavných postáv svojej obsesie zbavila.

    Ale inak aj „klin klinom“ je dobrá teória… 🙂

    Asi mám na takéto veci predispozíciu, pretože toto nie je moja prvá posadnutosť nejakým mužom. A preto viem, že aj tá najhoršia bolesť časom prejde. Nič netrvá večne. Zároveň však, keď je najhoršie, človek sa cíti neznesiteľne a nemá pocit, že by sa niekedy cítil lepšie.

    Sima máš pravdu, keď sa chceš rozprávať s niekým, kto to zažíva/zažil. Podporná skupina tiež dokáže veľa, hlavne, keď bolesť kulminuje. Mne napríklad pomáha už len písanie tohto komentára.

  • To je to… tvrdím, že sa chcem závislosti zbaviť, ale z časti, hlboko v duši, po tom extrémne netúžim. Ešte nato nechám čas a uvidí sa, ako to dopadne.
    Túto spoveď, alebo ako to nazvať, som napísala preto, pretože som si konečne uvedomila, že je to so mnou horšie ako som predpokladala a musela som to zo seba dostať. A pomohlo mi to trošku sa uvoľniť 🙂
    Aj tu keď čítam, že nie som sama, čo niečo podobné prežíva mi tak… z časti pomáha. že cez to už prešlo mnoho ľudí a mnoho ešte prejde.
    No uvidí sa…. ako to celé dopadne 🙂

  • Ja by som ešte rada pripomenula, že ja nie som závislá na osobe ale na niečom inom, čo tiež nemá chemickú podstatu. Sima to už vie… viacmenej sa ale cítim oprávená sem niečo pridať, lebo všetky tieto závislosti sú podobné a Sima v tomto príspevku pekne vyjadrila pocity ktoré sú v mnohom podobné mojim.

  • Tiež sem musím pridať pár slov.
    Veľmi pekný príspevok, nielen že sa celkom dobre čítal, proste plynule bez zádrhlov, ale navyše si aj krásne popísala citovú závislosť.
    Rezervy v tvorbe určite máš, dalo by sa tam popracovať s textom, pridať nejaké metafory, trochu nepriamych i priamejších naznačení, ale inak ja dávam palec hore.
    Tvoja loď napína plachty a z pobrežných vôd autorskej škôlky sa pomaly ale isto vydáva do divokých oceánov tvrdej konkurencie.
    Proste kvalita. 😀
    Múze zdar!

  • Ďakujem Dušan 🙂

     Viem, že popracovať sa s textom ešte určite dá, ale nechám to tentokrát tak, pretože je to môj výlev, v podstate a takto je najprirodzenejší, bez úprav 🙂

    Ešte raz však ďakujem 🙂 

  • Povedal by som, že každý človek je na niečom závislý. Buď je to niekto, alebo niečo. Pamätám na svoju prvú lásku, ako takmer každý, zbavoval som sa tejto závyslosti skoro dva roky. Ale to nie je nič nové pod slnkom. Takéto vyliečenie skôr vnímam ako očkovaciu látku proti hlúposti. A je jedno o akú závislosť ide. Ak sa jej dokážeme zbaviť, vyhrali sme ten najťažší boj nad sebou samým.

  • máš to blbé, skúsila si sa liečiť alebo vyhľadať odbornú pomoc?

  • Raz som si už toto prežila s niekým úplne iným, dostala som sa z toho i keď si myslím, že skôr len abstinujem… vždy môžem opäť prepadnúť tejto závislosti s danou osobou, kebyže mi dá opäť vľúdnych slov. Ale… teraz je to o inom… je to lepšie, ako bolo, ale tento druh závislosti už asi vybijem len tvrdou fackou, ktorá ma preberie. Odbornú pomoc nehľadám, je zbytočná. Psychológ by mi v tomto ohľade nepomohol…  

  • Ja som si myslel že si šnupala kokaín

  • :D:D:D:D:D:D:D

  • Psychológ by Ti možno aj pomohol, lenže hneď pre začiatok sa Ťa spýta, či sa tej závislosti naozaj chceš zbaviť.
    Lebo pacient musí chcieť. Ja viem, že príjemnejšie je sedieť so založenými rukami a hovoriť „zbavte ma toho“, ale takto sa závislosti ani niečoho iného nepríjemného (fóbie) nikto nezbavil. A ja som zistila, že sa svojej závislosti vlastne zbaviť nechcem. Vlastne chcem, ale najprv mi dajte namiesto toho niečo iného. Človek musí občas zažívať príjemné, euforické pocity, nemôže byť stále bez prestávky ponorený v smútku. Takéto stavy totiž obyčajne vedú k smrti. Duša potrebuje príjemno aj keď je navodené nie práve najzdravším spôsobom. Úplne chápem, prečo človek nevie prestať s drogami. Jediný dôvod, prečo nenávidím narkomanov a nemám s nimi štipku zľutovania je ten, že oni predsa boli varovaní, vedeli do čoho idú, že je to návykové a nebezpečné. A druhú šancu by podľa mňa mali dostávať len ľudia, ktorí varovaní neboli…

    Opäť poukazujem na možnosť klin-klinom. Nájsť si niečo rovnako napĺňajúce ale zdravšie.

  • Zbavila som sa toho. Nakoniec 🙂 I keď je to taký zvláštny pocit – sme stále v kontakte, len ako kamaráti, a už mi nechýba, ale bol to zlý pocit. Teraz sa zbavujem inej závilosti 😀 K inej osobe… čo sa dá robiť 🙂

  • no ja newiem ake je to byt zavisly na cloveku

    mozno preto mi ten pribeh az tak neprirastol k srdcu ale bolo to zaujimave musim uznat ako zaujimavy napad 

    niekto to dokaze urcite ocenit hl. ludia co si tym sami prechadzaju alebo prechadzali

    mne osobne tento styl pisania nikdy nesiel a preto mi mozno ani tak neprisrastol k srdcu ale to neznamena ze je zly alebo ze je to zle spracovane 

    no hlavne je chciet a ked chces vsetko ide 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button