Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adhara

AUTOR

adhara

Z fantasy diela o Narsene – úryvok

Nad rozbúreným morom sa rútili ťažké sivé mraky. Mračná požrali väčšinu denného svetla, ostala len bezútešná šeď oblohy a temnota morskej vody. Neúprosný vietor búril vodnú hladinu a prezrádzal, že počasie sa nachádza v prvom štádiu veľmi silnej búrky. Uprostred rozbúrenej morskej vody vystupoval z mora ostrovček.

Bol to očividne ostrov celkom malý. Tvorili ho len čierne skaly, ani jediné steblo trávy sa neosmelilo na ňom rásť. To naznačovalo, že buď za prílivu alebo za búrok akou je aj táto sa cezeň prevalia vlny a voda ho načas úplne prekryje. Po tomto kúsku pevniny, malom, pustom, sa prechádzal mladý čarodejník.

Nikde sa nenachádzal nijaký náznak toho, ako sa tam dostal. Rovnako nič nenaznačovalo tomu, že sa má ako dostať preč. Mladý muž pokojne, nenútene chodil po ostrove, ako keby bol na poludňajšej prechádzke. Zamyslene hľadel do zeme a vôbec si nevšímal návaly vetra, ku ktorým sa neskôr pripojili spŕšky dažďa.

Zrazu na akýsi neviditeľný povel zastal a zdvihol hlavu k mrakom. Vtedy sa z ich sivej beztvarnosti vynoril nezreteľný obrys lietajúceho tvora. Priletel bližšie a čarodejník už celkom rozoznával jeho tvar. Vyzeral ako sokol alebo možno jastrab. Zblízka však bolo jasné, že je omnoho väčší ako hocijaký známy dravec. Jeho krídla boli silnejšie a mohutnejšie a takmer nimi nemával. Vo vzduchu sa pohyboval s takou nenútenosťou a istotou, akoby smer a rýchlosť letu ovládal len jediným pohybom pierka. Čarodejník jemne trel v dlani pravej ruky nejaké predmety zabalené do pokrčenej látky. A za chvíľu vďaka nim uvidel to, čo chcel vidieť. Jasnočervenú až purpurovú žiaru planúcu okolo tela vtáka. Bola to magická aura, svetlo, ktoré sprevádzalo nielen zázračných vtákov grahov, ale aj všetkých ľudí a zvieratá s magickými schopnosťami.

„Swen.“ Oslovil čarodejník Iolken tvora.

Samica graha zakrúžila nad jeho hlavou a zniesla sa nízko nad povrch ostrova. Vzápätí sa Iolken stal svedkom čohosi, čo pred ním videlo len neveľa smrteľníkov. Grah zosadol na zem. Swen pristála veľmi neobratne, oceľovými pazúrmi uchopila skalu až na druhý pokus a krídla chvíľu držala bezmocne vystreté kým sa jej podarilo zložiť ich na chrbte. Potom otočila hlavu k Iolkenovi a zadívala sa na čarodeja svojimi inteligentnými, takmer ľudskými očami. Iolken znehybnel a zrazu nevedel, čo robí. Bol nútený dívať sa a dívať a spamätal sa až keď pocítil na chrbte mrazenie a náznak studenej, bodavej bolesti. Okamžite zovrel obsah látky v ruke tak tuho, až mu z toho obeleli hánky. Kamene moci však nepotreboval zvierať dlaňami, len mysľou. Urobil tak a na chvíľu vytvoril spojenie dvoch duší: ľudskej, ktorá bola nadnášaná ale aj zaťažovaná rozumom a zvieracej, nespútanej a živelnej. Keď však zistil čo po ňom Swen chce, prerušil spojenie.

 „Neviem, ako sa to robí.“ Povedal Iolken pokojne.

Swen pohodila hlavou akoby mu chcela naznačiť, že to je ten najmenší problém na svete. Jedným mávnutím mohutných krídiel sa odlepila od zeme, ďalším mávnutím sa začala rozplývať v šere diaľky. Iolken osamel len s vetrom a dažďom.

„Transformácia do zvieracej podoby patrí medzi najťažšie kúzla na svete.“ Hovoril mu kedysi jeho učiteľ Thorn. „Takáto podoba môže byť nebezpečná, pretože čarodej v nej nemôže byť ani človekom ani zvieraťom. Ak stratí svoju ľudskú podstatu, už ju nemusí nikdy získať späť.“

 Iolken oboma rukami zvieral magické drahokamy. Vedel, že Swen neodletela hoci ju nevidel. Že na neho čaká. Veľa iných šancí nemá. Položil kamene moci na zem a pomaly sa začal vyzliekať šepkajúc pritom čarovné slová. Bolo to však len základné zaklínadlo. Či sa mu to podarí aj bez znalosti hlavnej magickej formuly, to zatiaľ nevedel.  

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.
Ďalšie príspevky

Komentáre

7 Responses to Z fantasy diela o Narsene – úryvok

  • Noooo mňa si teda celkom navnadila :D:D:D:D:D

  • No ja som to vlastne písala len ako sloh do školy (strednej) a hoci som mala celé dielo dobre premyslené v hlave, zapísaný bol z neho len malý zlomok a už som veľa zabudla… 🙁 takže obávam sa, že pokračovanie nebude.

  • Nevadí, aj tak to bolo príjemné čítanie 🙂 a nechcela by si sa pustiť do nejakého takého projektu?

    Ozaj Adhara, čítaš teraz nejakú beletriu? či nečítaš beletriu? 😮 tak ma napadlo, že možno takáto literatúra by ti pomohla s písaním… možno 🙂 ja som často čerpala námety na písanie, teda aj štýl alebo skôr schopnosť písania, keď som si niečo dobré prečítala 🙂 ale každý sme iní, samozrejme :/ ja len tak… ma to tak trklo, lebo vie, že ty píšeš o vesmíre a teda aj čítaš určite veľa prevažne o ňom… no a to sú nepochybne ťažké texty 🙂

    Ale nechcem sa pliesť do teba, to som len takú debatu rozvila :D:D:D:D:D tak sa maj zatiaľ 🙂

  • Tak toto ma dostalo.
    Je to oveľa lepšie než som čakal, hoci je to len kratučký úryvok.
    Konečne si z toho niečo aj vyvesila.
    Určite by som si to vedel predstaviť aj dokončené. 🙂
    V každom prípade si ukojila moju zvedavosť a potešila si ma.
    Múze zdar!
    S pozdravom Dušan Damián.

  • Uvažovala som o tom, že zapíšem aspoň druhú časť mojej fantasy trilógie ktorá bola najlepšie premyslená. Volá sa Príbeh Follwarthu a toto je mimochodom jej začiatok. Ale potom som si povedala načo… fantasy je na svete veľa, všetky sú už pomaly na jedno kopyto a tá moja tiež veľa originality neprináša (hoci si myslím, že niečo predsa). Tak som radšej nechala chudák Narsen (inak, Narsen je fiktívny kontinent, niečo ako Stredozem) "pohltiť" iným príbehom, ktorý síce sám osebe nie je fantasy, ale hlavná postava v ňom je fantasy autor… a vymyslel tento Narsen… Narsen sám osebe mi nepripadá dosť dobrý na samostatnú knihu, ale takto ako súčasť iného románu by mohol byť fajn. Inak, takéto "pohltenia" horších a nedokončených príbehov inými väčšími príbehmi sú u mňa bežné. 😉

     

    Beletriu samozrejme čítam… a vo veľkom… obľúbené žánre mám aj v profile… myslím, že je to nevyhnutný predpoklad na to, aby sa človek naučil písať. Prečo, vyzerá to snáď, akoby som ju nečítala? To by síce nebola žiadna novinka, mama sa totiž raz vyjadrila o mojich dielach že sú "ako keby mužovi, čo dovtedy písal len náučné knihy priložili pištoľ k hlave a povedali mu, že musí napísať nejaký príbeh lebo inak ho odbachnú". :´-(((

  • tak mne sa to tiez pacilo a urcite by som si mrkla aj nieco viac o Narsene 🙂
    no a ze pises ako chlap ktoremu prilozili pistol k hlave….tak teda, klobuk dole, ale aj take priklady vyjadrovania treba mat v rodine, ja to beriem ako inspiracie 😉
    muze zdar!!!

  • Narsen ešte možno nie je celkom stratený, len to s ním momentálne vyzerá veľmi zle. Ale človek nikdy nevie… 😉

Napísať odpoveď pre adhara Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button