Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Sima

AUTOR

Sima

Prežila som peklo (úryvok) – A tak sa to všetko začalo…

Všetko sa začne nebadane, nepovšimnuto. Človek si ani neuvedomí, že sa vôbec niečo začalo diať. Keď už aj cíti, že sa niečo zmenilo a nie tým správnym smerom, ktorým by sa jeho život mal vyvíjať, začne si odporovať a tvrdiť, že sa mu nič nestalo. Potrebuje utvrdenie, že nie je v poriadku, inak tomu sám neuverí. Ale nikto to nevidí, nikto nevidí čo sa deje a človek padá hlbšie a hlbšie, do priepasti, z ktorej je nesmierne ťažká cesta von.
Blízky začnú mať podozrenie, ale nie vždy ho vyslovia. Oni si tiež nahovárajú, že sa nič nedeje, že je všetko ako predtým. Keď už i niečo povedia, býva to chabé, len otázka tak pomimo a potom ide opäť všetko tak, ako predtým. Až kým neuvidia človeka, ako sa ničí, na vlastné oči. Vtedy začnú konať, ale už je tá cesta na vrchol ťažká. Okovy na rukách, čiže závislosť, alebo inak choroba, vás drží tam, kde chce a odmieta vás pustiť, pretože rada týra. A navyše, ľudské podvedomie samé odmieta zmenu, ktorá by mu prospela.
Prečo to hovorím? Sama som si to všetko prežila. Začalo sa to nevinne a skončilo to tak, ako to skončilo. Odvykačka, psychiatria, dlhšia doba na lôžku… ale všetky tieto veci, ma mali len a len vyliečiť. Predchádzalo tomu tak veľa prvkov, ktoré by som najradšej vymazala zo svojho života a vôbec ich neprežila. Ale život je kurva sviňa a nikdy iný nebude. A vždy som bola názoru, čo zážitok, to skúsenosť, ale niekedy som vážne mala sto chutí zmeniť takmer všetko čo som urobila. Takmer? Pch! Túžim zmeniť všetko a nestratiť ľudí, ktorých som milovala. Vybrala som si cestu do záhuby a nebolo ľahké z nej zísť a vybrať si lepšiu, ťažšiu cestu, po ktorej ide väčšina ľudí.
A tak sa to všetko začalo, keď som prežívala svoj štrnásty rok života…

P.S.: Pridávam úryvok z môjho ďalšieho rozpísaného diela. Je to fikcia, nikdy som nepoznala nikoho, kto niečo podobné prežil 🙂 Dúfam, že sa vám tento úryvok bude páčiť a možno časom pridám ďalší 🙂
Múze zdar! 😀

Komentáre

12 Responses to Prežila som peklo (úryvok) – A tak sa to všetko začalo…

  • ta psychiatria je ozaj co sa ti udialo? to by som chcela o tom pocut mozno aj viac, v kazdom pripade sa mi tato vec paci, vylev emocii ako u mna a pre mna velmi pravdivy

  • Mne toto veľmi ale veľmi pripomenulo nevlastnú sestru 🙁

  • Je to fikcia, dúfam, že na psychiatrii neskončím 🙂 Ďakujem za komentár  🙂

  • Tak… to mi je ľúto…. 🙁  

  • Nie, v pohode… ja som sa už prestala trápiť jej psychiatrickými výlevmi, lebo by som sa sama zničila. Takže sa snažím nejak si to nevšímať, aj keď občas to nejde.

  • Štrnásty rok života je určite nesmierne ťažký. To hovorím bez akejkoľvek irónie. Tiež som si v tomto veku začala budovať závislosť. Žiaľ je to závislosť od drogy, pred ktorou vás nikdy nevarujú na nijakej protidrogovej besede, nepustia vám o nej jediný program, nedajú vám ani jediný blbý leták.

  • Tak ti teda držím palčeky Majka 🙂 Aby ti to tak vydržalo ďalej 🙂  

  • Pravda 🙂 Preto som vybrala práve obdobie 14. roku, pretože sa v ňom sama nachádzam a mnohých ti ťahá na rôzne chodníčky 🙂

    A akú presne závislosť myslíš? Teraz si nie som istá… mňa napadá len láska, ale neviem či je to práve to 😀 

  • Takt toto musí rozviť bližšie, Adhara… lebo nezaspím

  • Sme na tom podobne 😀  

  • Radšej nie… ani najmenej nepochybujem o vašich schopnostiach chápať ale obávam sa, že TOTO by ste nepochopili. Nikto to nepochopil, keď som sa mu to pokúšala vysvetliť. Alebo mi neveril. Preto som sa rozhodla nechávať si to už ďalej pre seba. Toto treba na pochopenie zažiť, ale ja nepoznám jediného človeka, ktorý by niečo podobné zažil. A to je smutné, pretože protidrogové a podobné besedy, poradenské knihy pre násťročných a iné žvásty sú zamerané na väčšiny. My menšiny sme v nevýhode. Nemáme kde hľadať radu, pomoc… o to sú takéto problémy a závislosti nebezpečnejšie. Ale príroda si žiaľ nikdy nezakladala na tom, aby prežili všetci jedinci populácie. Stačí, ak prežije silnejšia väčšina… a dnešná spoločnosť je úplne rovnaká.

    A nie, fakt to nie je láska. 🙂 I keď si myslím, že láska proti tejto… ehm závislosti dokáže pôsobiť silne preventívne. Ale je to len moja domnienka. Nikdy som nemala osobnú skúsenosť s láskou ani s drogou, no viem si veľmi dobre predstaviť čo to je na základe euforických pocitov, ktoré spôsobovala moja závislosť… a to bez akéhokoľvek vonkajšieho fyzického či chemického podnetu! Pocit obrovskej energie, chuti do života, takmer vznášania sa, neschopnosť zaspať, snívanie s otvorenými očami, dobrá nálada nech sa okolo mňa deje čo sa deje… a absťáky? Únava, nevoľnosť, opäť nespavosť (ale oveľa nepríjemnejšia), úzkosť, skleslosť, apatia… najhoršie na tom celom je, že „dávkovanie“ pri tomto druhu závislosti vy nemôžete nijako ovládať.

    Vidíte, čo na vás môže číhať aj keď ste pevne rozhodnutý neprepadnúť nijakej závislosti? Ale našťastie to nečíha úplne na každého človeka, len na určité typy ľudí. Nevyhnutným predpokladom prepadnutiu každej závislosti je byť oslabený. Pestovanie si veľa dobrých medziľudských vzťahov (ja viem že sa to ľahšie hovorí než vykonáva), byť čo najviac s blízkymi ľuďmi, vyhýbať sa samote (to ale neznamená, že v zlej spločnosti) je prevenciou pred každou drogou. Snažím sa to zakončiť v nejakom pozitívnom duchu, aby vám moje depresívne komentáre nerozladili prežívanie najkrajších sviatkov roka… tak teda šťastné a veselé!

  • Pekne si to povedala, nemám slov 🙂

     A aj tebe šťastné a veselé 😀 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button