Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

papillon

AUTOR

papillon

Keď výťah začne padať nadol….

Nikto nebie koľko soli z toho vzišlo,

Aj keď nenáhle a pomaly to prišlo…

Koľko stromov preňu kmene zložilo,

No jej potoky sĺz to nevysušilo.

 

Koľko správ už napísaných zmizlo,

Koľko úsmeov na ceste k ústam zmrzlo.

Keď omotaná v naivite,

Trhá, viaže všetky nite,

Čo držali ich spolu obe

Jedno druhé hneď pri sebe.

 

Chce vrátiť čas,dva tri týždne nazad,

Keď už bolo badať,

Že niečo zvláštne sa deje

A to čo zatým príde ,slzami ju zleje.

 

Studenou vodou pravdy o vzťahu,

Ktorý ako malé dieťa vo výťahu,

 Stláčal gombíky a lietal…

hore, dole, hore, dole.

Zo začiatku len vyššie a vyššie čísla,

No potom prekážka prišla…

Ako keď dieťa ďalej nedočiahne,

 A hľadá oporu u iných,

nenájde, tak ide dole…

 

Stratí však tú krásu,

Pohľad zhora na mesta terasu,

Pohľad do očí vzdialene blízkych,

Čo pocit šialene silný,

Prebúdzajú u detí na poschodiach nízkych.

 Nastúpme ešte raz!

Prosím! a sľubujem,

Že dovolím ti stláčať tie gombíky

Na ktoré ledva vidím…

S tebou ale rada vyrastiem….

Prosím….nedovoľ aby rozdiel problém kládol…

 A náš výťah začal padať nadol…

 

 

PS:Zavolaj, napíš,objav sa pri dverách…

 Prosím ťa na nič nečakaj…

Ja postojím…

Úsmev na očiach,slza na perách

Ja postojím…

Len nás v ničote prosím nenechaj.

Komentáre

One Response to Keď výťah začne padať nadol….

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button