Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Sara

AUTOR

Sara

On a ona (zo života)

On a ona. Stáva sa to tak často. Neviem prečo, ale jednoducho to tak nejako v našom svete funguje. Stretnú sa, zapracuje chémia a možno aj fyzika v úlohe fyzickej príťažlivosti a tí dvaja sú v tom. Zaľúbia sa, príde svadba, ale nie tak ako v rozprávkach. To neznamená happy end. Je to práve len začiatok.
Aj im sa to stalo. Náhodné stretnutie, dlhé pohľady a pokračuje to záväzným sľubom (oveľa záväznejším ako je potvrdenie objednávky v internetovom obchode), ktorý znamená, že by spolu mali žiť, až kým ich smrť nerozdelí. Lenže rozprávky nie sú žiadnou obdobou reality show. A ako to viem?
Ja som posvadobným produktom tých dvoch a videla som to, čo väčšinou v rozprávkach alebo romantických filmoch a komédiách cenzurujú.
Napriek tomu to stále nechápem.
Vzali sa, sľúbili si vernosť (on dlho nevydržal), lásku (a čo to vlastne je?) v dobrom (jeho špecialita) a v zlom (ona zvláda oboje).
A ja sa na to pozerám odkedy vnímam viac než len základné ľudské potreby ako je spať, jesť, piť a vylučovať. Čím je moje pozorovanie dlhšie, tým lepšie vidím tie čierne miesta, tiene ich duší a života. Vidím, aj keď nosím dioptrické okuliare. On už nevidí nič, ona to vidí, ale on je pre ňu všetkým, a tak na to kašle. Prečo? Prečo je pre ňu On viac ako ona sama? Pre mňa je On už dlhšie len „on" s malým o.
Jeho svet zanedbáva duchovné hodnoty, ten jej zanedbáva ju.


Už dlhšie som to vedela. Že raz to budem musieť napísať. Nechcem byť už viac zbabelec. Chcem len, aby láska nebolo o tomto:
On: „Už si mi vyprala tie ponožky? Čierne, potrebujem ich na zajtra"
Ona: „Nie, nestihla som .."
On: CENZÚRA
Ale nejde o ponožky. Ide o to, ako sa na tento svet díva láska a ako sa na ňu dívame my.

Ďalšie príspevky

Komentáre

6 Responses to On a ona (zo života)

  • Pravda je.
    Ešteže keď sa rozvádzali naši, mala som len 5.

  • postrehla si obraz – postrehla si momentku.
    krásna črta.
    jedno mi však chýba – citová zaujatosť, možno bráni pochopiť.
    vidíš – ale nevieš čo vidíš.
    možno chybou je že sa pozeráš očami.
    ale posledná veta je to hlavné. To s čím súhlasím. akurát z tvojho diela nevyznieva:

    Ale nejde o ponožky. Ide o to, ako sa na tento svet díva láska (a čo to vlastne je?) a ako sa na ňu dívame my (kto vôbec?)

    je to o princípoch. fiamme vytvára často zdanie že tomu rozumie.
    Snáď hej. V jednom komente pár mesiacov dozadu charakterizuje celkom trefne o čom to je.
    Stáročia zabehaný kolobeh – kruh života. Koberec utkaný z nití, tie nitky to sme my (kto vôbec?)
    Ale obraz na koberci – tapisérii nespozoruješ keď hladíš na jednotlivé nitky – musíš sa zahľadieť z nadhľadu.
    Najlepšie z vtáčej perspektívy.
    Problémom potom len zostáva nájsť to vysoké bralo v svojej mysli.

  • Takéto veci nechápem ani ja.

    (Inak, vitaj späť na blogu, dávno som ťa tu už nevidela.)

  • fiamme vytvára zdanie že veciam rozumie? :D:D:D:D:D:D:D

    Tak keď už on… neviem kto nie. 

  • Mira alebo Sara? Je to fakt fajn konštatovanie reality. V mnohých domácnostiach je to bohužiaľ tak ako si to napísala.A nechcem ťa moc chváliť,ale si to napísala veľmi pekne. Potešilo ma to z umeleckej stránky. No spomínala si, že máš rada aj ezoteriku.To ja tiež. Ak máš záujem môžem ti odporučiť EDGAR CAYCE TAJEMSTVÍ LIDSKÉHO OSUDU.

  • Majka: no neviem ako to vlastne bude… zatiaľ sa naši nerozvádzajú, ale …. neznášam tu „chlapskú“ nadradenosť môjho otca…:(((((( Je to VERY COMPLICATED:/ niekedy mám pocit, že by to bolo lepšie ale trhá mi to srdce:/
    Takže Dušan, k tvojmu komentu – tá citová zaujatosť… hm, asi tam nie je preto, lebo inak by som to asi nezvládla napísať, musela som sa odosobniť, pretože je to pre mňa veľmi autentické – zistila som, že keď píšem niečo také veľmi osobné, je to veľmi zložité a ťažko to zo mňa lezie…
    Adhara: Ďakujem:D Dlho som tu nebola, pretože ma veľmi „vyciciava výška“:)
    Gaston: Takže Ti to hneď vyjasním, v skutočnosti sa volám Mira (teda Miroslava:), ale blogujem pod Sara (inak moje birmovné meno:) To je to, čo ma mrzí najviac, že ten stereotyp zabíja lásku, dúfam, (aj keď asi veľmi naivne) že mne sa to raz – alebo ja –
    vyhne(m). Ďakujem za pochvalu:) NO JA ZBOŽŇUJEM EZOTERIKU – veľmi mi to pomáha v pozitívnom myslení, keď sa venujem čítaniu takejto literatúry:) A Edgara Cayceho poznám, nečítala som od neho všetko, ale keby som mala možnosť určite, ale čítala som napr. aj Lazareva ak poznáš – to je tiež veľmi poučné:D A teraz práve čítam Alexandra Svijaša:)
    Ešte raz ďakujem za všetky komenty a prajem všetkým KRÁSNE VIANOCE!!:D
    Mira (alias Sara)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button