Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

NeYma

AUTOR

NeYma

CIntorín pocitov

Cintorín pocitov

 

Z oblohy klesá červený dážď

na betónové obloženie hrobov.

Kráčam pomedzi ne,

nechávam na seba padať hrdzavé kvapky
s vôňou soli.

Ešte raz sa ich nadýchnuť

nech mi zaplavia pľúca

a ja spočiniem v nemom
úžase

pri zvuku pocitov.

Studený kameň nedá pocitom dýchať

vrhá ich do temnoty

Každá jedna bunka môjho tela je
v strehu

prišla som na miesto,

z ktorého niet úniku.

Celá zmáčaná hrdzavým dažďom,

kráčam pomedzi hroby bez pomníkov.

Každou sekundou ma opúšťa nový cit.

Lásku, ktorú som kedysi cítila

pochovali.

Priateľstvo, strach, nehu,

aj tie sa vytratili z môjho
srdca.

Každou sekundou som prázdnejšia

ako trám dreva,

ktorý sa stretol s roztočom.

Už mi zostal iba jediný pocit,

ZÚFALSTVO

Čas neúprosne plynie,

hrdzavý dážď hustne,

som zmáčaná do nitky,

unavená z neustáleho strácania

Doráňaná, zoslabnutá,

posledný okamih pred úplným prázdnom.

Dážď stále padá,

už nevládzem,

bez síl klesám k zemi.

Je preč, zúfalstvo mi dalo posledné
zbohom.

Ostali mi iba spomienky

nehmotné pomníky

mojich pocitov,

ktoré som kedysi cítila.

Schúlená v klbku

spomínam na dni,

keď som mala pri sebe všetko.

Nielen spomienky.

Dážď neustáva,

pomaly ma mení na paru,

rozplývam sa,

splývam s pomníkmi

Je koniec.

Komentáre

2 Responses to CIntorín pocitov

  • Mne sa táto báseň nesmierne páčila. Možno to bude tým, že sama prežívam niečo podobné, ale nemyslím… mne osobne sa páči forma, akou si to podala.
    Možno nato budú mnohí nadávať, neviem ti povedať, ale ja to cítim takto: neskutočne sa mi to páčilo! Máš talent dievča! Len tak ďalej! Teším sa na ďalšie práce 🙂
    Báseň ma chytila za srdce, to musím uznať 🙂
    Múze zdar Zuzka 😉

  • Dakujem je slabé slovo 😀 Konečne po dlhom čas ma kopla múza tak som to musela využiť 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button