Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Rozhľad

AUTOR

Rozhlad

Chvíľka prózy…Cesta

Ja a ty…Mexiko nás vítalo už na letisku príšerným vedrom. Letisko
malé a schátralé, no nedivil by som sa keby im to tam zatvoria kvôli
pestrosti zápachu a ničoty, ktorá tam pretrvávala. Hneď ako sme vyšli z
priestoru letiska sme zašli do požičovne aut. Malý opálený chlapík s
výrazom masového vraha sa správal až premilo k nám. Požičali sme si
starý zaprášený kabriolet. Presne ten mexický typ vozidla. Otvoril som
ti dvere ku spolujazdcovi, a ty cezo mňa v krásnej vôni si hupla do
auta. Mala si slnečné okuliare, ktoré ti dokonale lemovali tvár, vlasy
v cope, len tričko na ramienka a kraťasky. Vypadala si pre mňa
neskonale božsky. Ja som mal tielko, rifle a môj obľúbený klobúk, do
ktorého som sa tak veľmi zamiloval. No jasné, že som ho nemiloval tak
veľmi ako v tej chvíli teba. Naštartoval som ten náš kabriolet a zvuk
motora bol nádherné starožitný. Vyrazili sme na cestu a nevedeli sme
kam presne, len sme sa nechali viesť prázdnou cestou, od ktorej sa
odrážala horúčava a miestami to vypadalo ako v oceáne. Hudba z rádia
mala charakter toho, čo som práve prežíval. Uvoľnenosť, slobodu v
tvojom prostredí a nevšednosť, pestrosť vnútra. Oprela si sa mi o
rameno a nahé nohy si vyložila z okna. Krásna dojímavosť a pohoda ma
zachvacovala. Hravosť v citoch.
Po hodinke cesty už sme dosť vysmädli, keďže vodu sme zabudli u
masového vraha s milosťou v činoch. Čakali sme na zázrak v podobe
nejakej pumpy. Bolo treba už aj natankovať.
Po ďalšej pol hodinke sme natrafili na zázrak. Čerpacia stanica.
Zastavili sme a ja som vyskočil von z auta a ty za mnou. Natankoval som
a išli sme zaplatiť a kúpiť vodu. Pred pumpou sedel starý muž, ktorý sa
na nás bezzubo usmieval. Poťahoval so svojej fajky a prežúval tabak.
Keď sme okolo neho prešli, vypľul pred nás. Starý mexicky blázon. Vošli
sme dovnútra a mojou slabou španielčinou som kúpil desať litrov vody,
ktorá bola drahšia než benzín a vyšli sme von. Otvorila si prvú fľašu a
celú si na seba vyliala. Hm. Ako keby sa v tej chvíli svet pre mňa
zastavil. Vypadala si neskonale. Neodolateľne. Pristúpila si ku mne a
objala ma a ja cítil krásny chlad, zimomriavky v tele. Cítil som sa
neformálne ľahko.

Komentáre

3 Responses to Chvíľka prózy…Cesta

  • To vedro hneď na začiatku ma fakt pobavilo… :D:D:D Pozrela by som si, ako to vyzerá, keď ťa na letisku už v úvode čaká vedro.
    Rozhľad, toto nie je prvý príspevok, ktorý od teba čítam, písať vieš, ale… tu máš ozaj hroznú štylizáciu. Samé a, a, a… (a sa predsa dá nahradiť čiarkou, keď ešte nechceš ukončiť vetu…), bez odsekov, zlý slovosled a niekde tam na konci, keď sa obliala vodou si mal: „Vypadala si neskonale.“
    Za 1. vypadala je myslím čechizmus, tak isto ako vedro (to je rovno české slovo) a za 2. neskonale ČO? Chýbalo ti zakončenie vety…
    Ja som sa cítila ako na školskom slohu.
    Snáď sa nebudeš hnevať, už som aj lepšie veci čítala od teba.
    Tak teda prajem veľa inšpirácie…

  • Pôvodne som chcel napísať čosi ako Majka.
    A v podstate s ňou súhlasím vo všetkom čo povedala.
    Ale práve preto, že som od teba čítal, myslím, že snáď všetko čo si tu kedy uverejnil, hľadám v tom aj iné hodnoty.
    Ak to nie je žart, tak potom je perfektné vykreslenie konkrétneho človeka. Je to prirodzene popísaný zážitok s výrazovými prostriedkami hovorovej reči.
    Trochu mi to pripomenulo videoklip od Enrique Iglesiasa – Hero. 😀
    Asi tým prostredím.
    No ak to nebolo cielene takto napísané (momentálne neviem sám či to zaradiť tam či tam), tak potom si ozaj mierne prestrelil.
    Lebo potom by ten celkový dojem z toho, aspoň u mňa, bol zmiešaný.
    Ale musím ešte povedať, že aj keď sa mi to vcelku páčilo a prišlo mi to ako tvoja recesia, nedá sa to porovnať ani myšlienkou ani formou s tvojimi ostatnými dielami.
    Zostaň s múzou!
    S pozdravom Dušan Damián.

    PS: Teším sa na nejaký príspevok hodný tvojej osoby. 😉

  • k Majkiným slovám snáď ešte jedno: snažil si sa vykresliť voľnosť, náznak erotiky, južanskej pohody, fajn, bolo to cítiť, len som mal dojem, že si práve pozeral nejaký americký film a vystrihol si z neho jednotlivé scény- letisko,opis kočky, kabriolet, pumpa s pumpárom…ešte som čakal frajera s cigarou a guľovnicou, čo by si dovoľoval na tvoju kočku, ona by ho sebavedome schladila 45-kou v rozkroku a váš kabriolet by opäť nerušene plynul rozhorúčenou mexickou pustatinou..prepáč trochu irónie, no stráca to takto na presvedčivosti
    inak sa čítaš celkom dobre, tak sa nami nenechaj odradiť a píš :))

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button