Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Sima

AUTOR

Sima

Príchuť hry

„Hmm, prepáčte?“ zaklopala som na dvere a nakukla do miestnosti. „Môžem vstúpiť?“
Nikto mi neodpovedal, no skvelé. Pomaly som vošla do izby a prezerala si ju. Nikto v nej nebol a pritom mi šéfka minimálne trikrát povedala, že tu Marco bude.
„Haló?“ zvolala som ešte raz a zaklopkala na dvere, s malou dušičkou, že Marco vyjde z nejakej vedľajšej miestnôstky. Šéfová mi dala jasne najavo, že kým nevyriešim tento problém, tak sa nemám vracať.
Smutne som si povzdychla a sadla som si na pohovku pri dverách. Na otrasne žltú pohovku, kanárikovú, alebo ako by som to nazvala. Znechutene som sa zatvárila a snažila sa na nej nejako pohodlne usadiť. Po chvíľke som to vzdala a ostala v polohe, v ktorej som bola. Nemalo význam sa ďalej snažiť o nejakú lepšiu.
Nohy som mala prevesené cez okraj pohovky a preložené jednu cez druhú. Znudene som nimi pokyvovala. Ležala som v dosť provokatívnej polohe, ale bolo mi to úprimne jedno. Marco tu nebol a ja som sa potrebovala nejako uložiť na tú nechutnú pohovku.
Smutne som sa zahľadela na nástenné hodiny a uvedomila si, že od doby, počas ktorej som sem prišla, ubehlo len necelých päť minút. Bohvie kde sa bude ešte túlať. Najlepšie bude, keď je niekde na obede.
S milenkou, pochopiteľne. Striedal ich, ako na bežiacom páse. Ale medzi ženami kolovali chýry, že v posteli je hotový džigolo. Ja sama som mala už nejedenkrát chuť okúsiť jeho zručnosť a dotýkať sa jeho vymakaného tela.
Povzdychla som si a zaklonila hlavu. Začula som tiché kroky a pocítila na tele uprený pohľad. Keď som hlavu podvihla, stál nado mnou Marco a pobavene sa tváril. Prisadol si ku mne a rukou mi prešiel po nohe a zašiel až pod sukňu.
Rýchlo som sa odtiahla a prudko vstala. Bohvie koľko ženských pretiahol na tej otrasne žltej pohovke. Pobavene sa zatváril.
„Ale, ale, slečna Simonsová. Dostali sme strach?“ nadvihol provokujúco obočie.
Zamračila som sa a otrčila ruku s papiermi, ktoré mám doniesť šéfovej. „Toto vám posiela šéfka, vraj to máté vyriešiť čo najskôr. Mám jej výsledok priniesť už dnes, takže by som poprosila, aby ste to urobili čo najskôr, pretože bez tých papierov sa nesmiem vrátiť.“
„Ach jaj,“ vzdychol si a rukou vošiel do vlasov. Prehrabol si tie svoje nádherné husté čierne vlasy. Odvrátila som pohľad. Možno som po ňom nemožne túžila, ale hus som tiež nebola.
Zavolal svoju sekretárku, bolo podozrivé, že keď som sem prišla, žiadnej tu nebolo. Pochopiteľne – tá milenka, s ktorou bol bola ona. Tipujem, že si to rozdali na wéckach. To ani nie je taký extrém, je známy i horšími vecami, ako je sex na záchode. Len by ma zaujímalo, či to boli dámske, alebo pánske toalety. Stavila by som však, skôr na tie dámske. Chlapec si vždy hľadá nové obete.
„Mary, prosím ťa odnes do Dodsnovi. Nech to vybaví čo najskôr,“ zvodne sa na ňu usmial. „A keď budú hotové, vráť sa prosím.“
Mladá sekretárka sa začervenala, vzala papiere, niečo zamrnčala a vybehla.
„Takže,“ povedal, keď už klopot jej podpätkov na chodbe utíchol. „Ako teda strávime tých pätnásť minút, respektíve pol hodinku, kým sa Mary vráti?“
Vložila som si do úst žuvačku a sadla si opäť na tú debilnú pohovku. On už nejakú dobu sedel za stolom. Momentálne sa uprene díval do môjho výstrihu a v jeho očiach priam bolo vidieť víťazstvo.
„Hmm… veľa vecí by sa dalo za tých pätnásť minút, respektíve pol hodinku,“ použila som výraz, ktorý pred chvíľou vypustil z úst, „stihnúť.“
Zapriadol. „Pravda pravdúca slečna Simonsová. A čo z tých vecí navrhujete?“
Pobavene som sa zasmiala, postavila sa a provokatívne sa niesla k jeho stolu. Naklonila som sa a naše pery boli od seba vzdialené len zopár milimetrov. „Hmm,“ vydal z úst slastný zvuk.
Uškrnula som sa a prudko sa odrazila dlaňami od stola. „Ja osobne si zájdem na kávu, pretože nemám energiu. Navyše, kvôli tým sprostým papierom, musím v práci stráviť viac času a toho extra veľa nemám, musím zájsť ešte po syna. O pol hodinu sa vrátim. Rada som vás videla Marco, papa.“
Zvrtla som sa na podpätku a vypochodovala z miestnosti. Predtým som ešte zahliadla jeho prekvapený výraz. Ústa mal dokorán a očividne tomu nedokázal uveriť. Jedna z najväčších kostí vo firme, mladá matka a napriek tomu v skvelej forme, mu dala košom.
Namyslený pako. Vážne si myslel, že mu dám? Ďakujem, neprosím. Môj manžel mi vystačí a je dokonca veľmi šikovný. A kašlem nato, že na Marca nemá. Môže sa ísť vypchať.
Zasmiala som sa a radostne sa rozbehla po chodbe. Odolala som zvodom Javiera Marca a tým sa mnoho žien chváliť nemôže. Len ľutujem tú mladú sekretárku, ktorú čochvíľa vymení za druhú. Zlomí jej to srdiečko. Ale čo už, je to hus, mohla vedieť, že Javierovi Marcovi takmer žiadna neujde a ona už vonkoncom nebude jeho poslednou.

Komentáre

5 Responses to Príchuť hry

  • Chcela by som len povedať, že toto je len taký môj malý úlet. Nič svetaborné 🙂 Takže prosím, brať s rezervou 😉
    Ďakujem 😀

  • Úlety treba… ale táto téma mi k tebe akosi nesadla. Tým nechcem povedať, že tá téma je zlá, len… to tam kvíli akosi.
    Inak štýl a všetko ako má byť, to už sa nemusím ani pozastavovať nad tými vecami 🙂
    Tak veľa šťastia v ďalšej tvorbe 🙂

  • … škoda, už som sa tešil, že si prečítam chilli soft pornografický príbeh (o to pikantnejší, že ho píše baba), nakoniec sa z toho vykľul len lacný mravoučný príbeh pre "mladé neskúsené husi", navyše veľmi nevieryhodný: ten Javier Marco (ináč dosť idiotské meno, prevzaté asi z argentínskych seriálov) je teda riadny blb – babu, ktorej zatiaľ vyká, obťažuje v prostredí kancelárie vsúvaním rúk pod sukňu – tak sa správajú azda iba dedinskí burani a nie úspešní lámači ženských sŕdc.

    Doslova každá žena sa dá zbaliť, ak použijete vhodný "dobývací rituál" – jeho hlavnou súčasťou sú vhodne volené slová vo vhodnom čase a prostredí, oveľa neskôr prídu na rad nenápadné i nápadnejšie dotyky, potom vône a pachy, a  celkom nakoniec, po prekonaní intímnej osobnej zóny, celá tá prírodou naprogramovaná feromónová chémia, ktorá spôsobuje u omámenej obete stratu racionálneho uvažovania, totálne rozpustenie morálnych zásad, podlamovanie kolien a klesanie do horizontálnej polohy…

    (Čítal som, že akýsi tirolský chasník balil baby na tancovačkách tak, že po svižnom tanci im utieral spotené čelá vreckovkou, ktorou si predtým vyutieral svoje spotené podpazušie, presýtené mužskými feromónmi – a devy mu padali do náručia. Chalani, skúste to! 🙂
    Marco fiamme Javier

  • Díky za kritiku… toto je len dielo, ktoré naozaj nemá cenu (ja sama som to povedala nejednému človeku). Keďže mám svoj vek, nemôžem písať úžasné sexuálne scény. Ale skúsim to, hádam sa budúce dielko bude páčiť 😉  

  • … neber to ako kritiku, moja úloha na týchto stránkach je vlastne pobaviť ľudí. A ak ich to prinúti zamyslieť sa – o to lepšie. Mám dohodu s vydavateľstvom Enigma, že tu budem písať komentáre v tomto duchu 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button