Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Origami

Šmuhy zvukov z ulice letmo tancujú povetrím a šepkajú moje meno. Atmosféra zvonku zhrýza prítomnosť a krčí ju do papierových origami toho, čo bolo a čo sa nevráti, lebo dnes už jazdíš Hondou, nie peši. Dnes už si uponáhľaný a dôležitý, pridusený pocitom, že ťa každý potrebuje; aby si ho hodil Hondou domov, aby si pridal, aby si nebol magor a dal sa na modeling.

Chúlim sa pri otvorenom okne, zanedbávajúc to, ako ma každý potrebuje, sťahujúc si z hrdla slučku vedomia, že som dôležitá. Pred časom o tejto jeseni mi aj dážď hladil tvár len vlhkými lichôtkami, žiadne facky, žiaden bič! A pohľad na zlepené lístie pod okrajmi stromov aspoň nevzbudzoval úzkosť z ešte nevysloveného konca… Dnes premýšľam, čo všetko na tebe vlastne nemilujem.

Je to ako s múzami, ktoré sa rozhovoria vždy, keď ja chcem mlčať a potom presne tak, ako s marketingovou stratégiou podpory predaja, keď reklamný spot oznámi, že teraz je na teba akcia a ja, „akcionárka", hneď utekám do supermarketu. Nejak bláznivo si ťa premeriavam s obdivom a všetky zápory obhadzujem vrstvami prachu, nech ich aspoň nie je vidno, keď už mám toľkú chuť nakupovať.

Ale vieš čo je tvoj problém?

Že na križovatke nevyhadzuješ smerovky. Ani pred tým, než si s Hondou podpísal zmluvu o fúzií* tvojho duševného a jej fyzického vlastníctva, si sa k tomu neznižoval… Nikdy som teda nevedela, čo sa práve chystáš podniknúť, do ktorého z najrozmanitejších plameňov mojej hystérie zas naleješ benzín. (Honda znepokojene zatská).


Origami je postih ženy, ako vymodelovať z pokrčeného zoznamu spomienok múr nárekov – oltár kvalít, ktoré budeme milovať už len na niekom inom úplne inak a schopnosť muža zo všetkých tých uplakaných akordov skomponovať celkom prehliadnuteľnú melodickú uspávanku: „Nechcem sa rozísť v zlom".

 

 

 

 

 

*fúzia – zlučovanie (dvoch filiálok, firiem atď. atď. môže to byť zlúčenie, splynutie všeličoho)

Ďalšie príspevky

Komentáre

10 Responses to Origami

  • Teraz si dosiahla úroveň majstrovstva. 🙂
    Ak som sa pred tým nedostatočne skláňal, tak teraz klobúk dolu a jedna veľká poklona.

    PS:Vždy je čo kritizovať… ale pri tomto diele, to ja asi nedokážem. 😉
    Nádhera.

  • Úprimne som čakala negatívne ohlasy…
    Nemám čo povedať, len že ďakujem… veľmi pekne ďakujem 🙂

  • pozri sa ešte raz do rodného listu, nepomýlila si sa?
    majstrovstvo je silné slovo, ale páči sa mi to pohrávanie so slovami a myšlienkami na hranici poézie a prózy, asi by som sa len opakoval o nadhľade atď.
    koniec by som čakal výraznejší, aby som povedal: tak, tak to je, to je ono..:))
    fúzii som rozumel, ale čo znamená *zatská* ?
    a ešte šmuhy- nerozumel som
    fajn

  • Rodný list? Čo to je? Nerozumela som :D:D:D:D

    hmmm… zatská? teraz sa pýtaš vážne, či len tak? No pre istotu… zatská = ako keď niekto urobí Ts! Ts! Ts! Nie je to spisovné, ale voľade som to už videla…

    Inak s tou vysvetlivkou fúzie… my sme sa to učili na podnikovej ekonomike, tak som predpokladala, že možno nie každý bude rozumieť. Súdila som podľa seba, lebo ja keď vidím slovo, ktorému v texte nerozumiem, kým si ho nepozriem v slovníku, kazí mi z diela dojem, neviem totiž „What´s goin´ on…“ 🙂

    Ďakovala za komentáre 🙂 ten názor na záver ma zaujal 🙂 v podstate si ho neviem predstaviť inak… ale to zrejme preto, že veľmi úzko a dosť priamo súvisí s mojím súkromím 🙂 možno to bude tým 🙂

    Ďakujem ešte raz 🙂

  • rodný list-podľa myšlienok a ich štylizácie, by som ťa typoval na staršiu, než si mi prezradila, až mám dojem, že si ma klamala :)) najskôr to už neviem posúdiť

    zatská – to si ma dostala, naozaj som ten výraz nepočul, znie my skôr ako preklep 🙂 ale ako inak? zas som sa niečo naučil, aj keď používať to asi nebudem 🙂

    záver chápem, je dobrý, pre teba je výraznejší, keďže súvislosti vnímaš hlbšie

    :))

  • Nie, naozaj by som v otázke môjho rodného listu neklamala 🙂 Druhého februára to bude o rok viac 🙂

  • Toto je…úplne, že veľmo krásne… Naozaj,úplne obdivujem Tvoju prácu zo slovami. Ako som už pri niekom písala, nie som dostatočne znalá, aby som tu mohla písať o forme,alebo takých tých „praktickejších“ veciach. Môžem Ti ale vzdať poklonu za to, ako to mi to zahralo na city.:) Trošku splietam, ale to bude tým že neviem ako Ti napísať , že sa mi to naozaj VEĽMI VEĽMI VEĽMI páčilo…
    Čo ste tu predtým riešili…zatská…:D to slovo je (aspoň u mňa) bežne používané…
    A ešte raz…KRÁSNE…
    PS: nie len tento príspevok, ale vždy keď sem pridáš niečo nové neviem sa dočkať kedy si to prečítam. 🙂
    Ďakujem…:)

  • Ďakujem veľmi pekne za komentár 🙂 takmer ma rozplakal 🙂
    Nemusíš byť znalá na to aby si napísala čo si myslíš 🙂 Mne sa ten tvoj koment veľmi páčil, krásne si ho napísala :)a od teba ešte nemám :D:D:D:D
    Veľmi si ma potešila 🙂 aj ja ďakujem, rada obšťastním nejakým tým „slovom“ aj nabudúce 🙂
    Ešte raz vďaka

  • …hm hm hm…
    majka, je to skvele! to ako v poslednej dobe pises, ako (vsetci hovoria) sa hras so slovami a pod, strasne ma mrzelo, ze tomu nerozumiem(pripadam si strasne tupa do toho) ale toto! toto, hoci je to tajomne a schovane za vyrazy tak ako par poslednych tvojich prispevkov, ma chytilo a aj ked tomu rozumiem urcite len po svojom, rozumiem tomu( to je veta!) no, mas tu dalsi komentar plny spletenych slov, ktore sa snazia povedat jedno-mas talent, je to krasne…
    a ps: zatska poznam aj ja;)
    muze zdar!!!

  • Ďakujem veľmo pekne 🙂
    Naozaj ma najviac zo všetkého teší, že si to pochopila svojím spôsobom 🙂
    Múze zdar :D:D:D:D
    Ešte raz veľké Ď (za všetky tieto povzbudivé komentáre 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button