Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

9. V pivnici

Autorka: Katarína Kořínková  

   Samo zúfalo zažmúril oči. Prečo sa zobudil? Veď sa mu chce ešte spať… dal si ruku pod hlavu a pomrvil sa. Zdalo sa mu, že spí na niečom tvrdom, asi na kameni, ale nevenoval tomu pozornosť. No tak, už spi! prikázal si. Bez výsledne.    Odrazu mu niečo strčilo do chrbta. A potom znovu.   

   ,,Nechaj ma, ja ešte ch… jáááj!" Samo sa bez toho, aby si to uvedomil, prevalil na chrbát a to niečo pripučil. A ono ho to škrablo. ,,Ja… Laz! Šic!"   Samo sa prudko obrátil a posadil sa. Laz šokovane odskočil. Potom si urazene sadol.

    ,,Takže ja som na vine, hm? Počuj, už som si myslel, že nežiješ, čo si to vlastne vypil? Veď ťa to uspalo či čo!"

   ,,Daj mi pokoj, mne je jedno, čo som vypil. Chcem spať." Samo na Laza zavrčal a zvalil sa na zem. Zahľadel sa do stropu. Čoskoro sa mu začal rozmazávať pred očami.

   ,,Hej! Počuj, ak ešte raz zaspíš, tak spustím taký cirkus, aký si ešte nezažil!", skríkol Laz. Vyskočil Samovi na brucho a poškriabal ho aj tam. Výsledok sa dostavil takmer okamžite.

    Samo vyskočil na nohy a Laza zhodil na zem. ,,Čo si o sebe myslíš?! Ja ťa nemôžem ani cítiť, ty beštia! Zmizni, nechcem ťa už nikdy vidieť!", zvrieskol a každým slovom zvyšoval hlas.

   ,,Nechcem ťa ani vidieť je vlastne to isté ako nemôžem ťa ani cítiť.", povedal pokojne Laz.

   Samo sa úplne prestal ovládať: ,,Tak keď si taký múdry, prečo tu strácaš čas so mnou?! Veď ti na mne ani nezáleží! A keby aj, správaš sa, akoby všetko bola moja chyba! Ale to ste sa prerátali, pane! Ale ty si len mačka, takí, ako ja, ťa nezajímajú! Neviem, čo si mal so mnou v pláne robiť, ale tvoj pokusný králik sa trochu vymkol spod kontroly! Ja tu kľudne zostanem, radšej tamtí, než ty! Tak a teraz môžeš pekne krásne odcupkať a hľadať si novú obeť! Kašlem na teba aj na tvojho pána, ktorý ,,robí niečo zlé"! Ani mi to nechceš povedať! Ale ja ti toho poviem ešte veľa!", vrieskal na plné kolo. Ledva vnímal, čo vlastne hovorí, slová sa mu automaticky vytvárali v mysli a ústa ich okamžite vyslovovali.

    Laz najskôr celý jeho výbuch vnímal pokojne, ale odrazu sa zježil, postavil sa a začal cúvať.

    ,,Áno, len si bež, zbabelec!", zajačal Samo.

    V tej sekunde sa rozrazili dvere a Samo sa obrátil. Vo dverách stál najmladší mág a vyzeral, že aj on každú chvíľu vybuchne.

   ,,Musíš tak jačať?! Nepočujeme si ani vlastné myšlienky, nie to seba!", skríkol.

   ,,Tak ohluchnite!", zavrčal Samo. Opatrne si pozrel cez plece. Laz opäť zmizol. To vedel najlepšie.

   Mága jeho odpoveď zarazila. Po chvíli ticha sa ozval: ,,S kým si sa rozprával? Teda ak sa to rozprávaním dalo nazvať."

   Samo znervóznel. Nechcel Laza prezradiť, ale nevedel si vymyslieť žiadnu uveriteľnú lož. Ale veď nikto z nich nevie nič o mojom svete! napadlo mu zrazu. Okamžite mal po ruke dobrú odpoveď.

   ,,So sebou.", povedal úplne pokojne.

    Mág zdvihol obočie, nezdalo sa, že by mu veril. ,,No to je zaujímavé, tie tvoje spôsoby.", utrúsil.

    Samo sa rozhodol v klamstve pokračovať. ,,To je taký zvyk z môjho svete.", vysvetľoval. ,,Keď je človek nahnevaný, zúfalý, ale niečo podobné, jednoducho na seba začne kričať. Pomáha to. Teda aspoň väčšine ľudí. Ja medzi nich síce patrím, ale tentoraz mi to moc nepomohlo." Samo si vychutnával pohľad na mágovu tvár, ktorá bola čoraz prekvapenejšia. Bolo na nej však vidieť, že mág mu na to skočil. Samovi sa znova začali slová automaticky vynárať v hlave. Začínalo sa mu to páčiť. ,,Asi to bude tou zmenou prostredia…"

   ,,Chceš tým povedať, že sa dostaneš do nejakého tranzu?", skočil mu do reči mág. ,,A to robíte aj na verejnosti? Trochu divné, nie?"

   ,,Áno, je to taký tranz. A na verejnosti to netreba kričať, stačí si to mrmlať. Alebo si to hovoriť v duchu. Nie vždy to ale pomôže.", odpovedal Samo a mal čo robiť, aby sa nerozosmial. Mág mu zhltol každé slovo, nech mu povedal čokoľvek. A prečo ho klamstvami neprinútiť, aby ma odtiaľto pustil? Mohol by som nájsť Martinu a spoločne by sme vypadli… Rozhodol sa trošku zariskovať.

   ,,Vieš…", začal a snažil sa zakryť všetku nervozitu, ktorá ho pochytila. Ak to nevyjde, mám po srande! ,,Môžem ti tiež ukázať, čo s takým tranzom dokážem. Neviem, ako to opísať, asi sa to ani nedá. Jednoducho musím byť sám v lese a potom…" Ježiš, to nie! To som nechcel povedať! Príliš sa spoliehal na svoju myseľ a tá, keďže nebola zvyknutá na takéto využívanie tak dlho potláčanej fantázie, ho napokon zradila. Nervózne sa pozrel na mága, vedel, že to prehnal. Možno až príliš.

   Mág sa zamračil, potom si ho premeral skúmavým pohľadom. Napokon prehovoril tónom podráždeného vlka: ,,Takže teba napadlo, že sa odtiaľto dostaneš pomocou lží?! Nechápem, že mi to nedošlo hneď, že sa ma pokúšaš oblbnúť! Poď za mnou!" Obrátil sa a vyšiel na chodbu. Samo sa ho rozhodol nasledovať.

    Mág počkal, kým prejde a potom mu za chrbtom zatresol dvere, až sa Samo strhol. Rýchlo sa poobzeral okolo seba. Až teraz bol schopný vnímať svoje okolie. Bol v jaskyni, čo si už všimol ráno. po jednej strane boli drevené dvere, po druhej iba kamenná stena s niekoľkými menšími oknami. Na konci tejto jaskynnej chodby boli tiež dvere. samo mal pocit, že sa niečím líšia do ostatných, ale nevedel, čím. Na druhom konci boli železné dvere, za ktorými sa skrýval jeho svet. Túžobne na ne hľadel. Mám risknúť útek? Neriskoval som dnes už dosť? Mágovi jeho pohľad neušiel. ,,Nech ťa to ani nenapadne, je zamknuté, a aj tak by som ťa dohnal!"

   No to určite! pomyslel si Samo, hoci vedel, že beh nie je jeho koníček. Ale ani vymýšľať si nevedel, a teraz mu to celkom šlo. S behom je na tom možno podobne.

   Mág zamieril cez k vedľajším dverám a dotkol sa ich rukou. S úškrnom sa pozrel an Sama. ,,Tak, a teraz si svoje klamstvá skús na Hriona, vrelo odporúčam!" Po týchto slovách dvere otvoril a vošiel dnu.

    Samo sa ešte obzrel na železné dvere a potom vošiel za mágom. Preboha, čo mi zase urobia? Prinajhoršom budem klamať!

    Vnútri bola menšia miestnosť s dreveným stolom uprostred. Celá stena bola pokrytá dierami všetkých veľkostí. Samo do jednej rýchlo nakukol. Diera bola veľká asi ako jeho hlava a na Samove prekvapenie siahala kamsi hlboko do skaly. Niečo sa v nej lesklo. Asi fľaša alebo niečo podobné. napadlo ho. Najradšej by do diery strčil ruku a vytiahol tú vec, ale bola od neho tak meter ďaleko a navyše na to nemal čas. Prinútil sa obrátiť.

   Hrion stál zohnutý nad stolom, a mlčky hľadel na nejaké symboly vyrezané z dreva ležiace pred ním. Ani nezdvihol hlavu, keď vošli, len chytil do ruky jeden zo symbolov. Vyzeral ako štvorec v dvoch kruhoch, prečiarnutých dvoma čiarami vytvárajúcich písmeno X.

   Vedľa neho stála mágyňa, tá, ktorá vždy na niečo uprene hľadela nejasnými očami, akoby to ani nevnímala. Teraz pre zmenu zízala na symboly. Zdvihla ruku, chytila Hrionovu a posunula ju trochu doľava. Samo si myslel, že sa jej Hrion vytrhne. On ju ale nechal, a keď ho pustila, položil ten symbol späť na stôl. Potom zdvihol hlavu.

    ,,Mal si ho skrotiť, Waul, nie ho sme priviesť. Reand heilz seon?", spýtal sa otrávene.

   ,,Hia! Neuveríš, čo mi povedal.", dosekol Waul.

   Samo ostal zmetený. To, že zničoho nič začali rozprávať cudzím jazykom, ho prekvapilo. Ako keď som bol prvý krát v Rakúsku, tiež som ničomu nerozumel! spomenul si. Teraz by sa mu to nemohlo stať. vedel dobre poanglicky aj po nemecky a mal základy ruštiny. Tu sú mi všetky vedomosti pravdepodobne nanič!

   Kým sa Samo zaoberal úvahami, Waul stihol Hrionovi povedať všetky jeho klamstvá. Hrion sa začal hrať s kapucňou, pomaly ju posúva dozadu a potom zase dopredu, nikdy však nie tak, aby bola vidieť jeho tvár.

   ,,Preboha, daj si to dole, musí ti v tom byť horúco!", poznamenal Waul.

   ,,Nie!", zavrčal Hrion, ale prestal. Potom sa obrátil k Samovi. ,,Moc si sa nezmenil, hoci ako mladší si nebol taký hlučný a drzý!", utrúsil.

   Samo naňho nechápavo hľadel. Ako mladší? Veď ja som teraz v Nekhery prvý (a mohol by byť aj posledný) raz! Odkiaľ Hrion vie, aký som bol ako malý? A bol som taký vôbec?

   ,,Neviem, o čom hovoríš.", zamrmlal si popod nos.

   ,,Nepamätá si to!", vyhlásil Waul.

   ,,Pamätáš si niečo zo svojho dectva?", spýtal sa Hrion Sama.

   ,,Áno, ako mi strčili papuču do záchoda v prvej triede!", vybuchol Samo.

   Waul sa skoro zadusil od smiechu.

   ,,Nie, myslím, keď si mal tak štyri roky."

   Čo chce? ,,Nie, to si nemôžem pamätať! A o čo ti ide?", skríkol Samo.

   ,,O nič. Len ma prekvapuje, že ti to tvoji ,,rodičia" nepovedali. Ty si v skutočnosti z Nekheru." Hrionovi šklblo rukou a takmer škodoradostne dodal: ,,A žil si tu, s nami!"

Komentáre

One Response to 9. V pivnici

  • …musím sa priznať, že som sem dlho nepísala 🙁
    Ale teraz som si zvykla na školu aj na všetko ostatné, takže to stíham 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button