Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

boco

AUTOR

boco

Ach, ženy…

Ach, ženy!                                                                                                    

Čo by sme bez nich robili! Kto by sa o nás staral? Len si to priznajme – sú nám útechou v nejednej ťažkej chvíli; riešia neriešiteľné a v každej situácii si zachovávajú dokonalosť sebe vlastnú. Len nevravte, že ste nezažili niečo podobné: 

Pozriete na hodinky a zistíte, že o desať minút máte schôdzku na druhom konci mesta. Kým sa obliekate, hádžete do seba chlieb s maslom-doteraz nebolo kedy. Ako napotvoru vám jeden nahrubo natretý kúsok padne na čisté, vyžehlené nohavice.( Prvá nadávka.)
Druhé nohavice zapínate ešte cestou na zastávku, ale jediný spoj, ktorým sa tam môžete dostať vám zavrel dvere pred nosom. (Druhá nadávka.)Ešte sa vám akýsi fagan rehoce spoza okna odchádzajúceho autobusu.
Pohľad na hodinky-ešte dve minúty. A behom. Veď nejakú minútku počká. A tak bežíte o dušu využívajúc každú skratku. Signály na križovatkách neexistujú; počujete síce trúbenie a nadávky vodičov, ale čo teraz na tom záleží. Kľučkujete pomedzi ľudí, preskakujete kočík, čo sa pred vami odrazu objavil a hneď na to kohosi zrážate na asfalt; ale keď zistíte, že prežil (počujete totiž slová, ktoré mŕtvy chvalabohu nepoužívajú) utekáte o to rýchlejšie. A keď sa už-už približujete k miestu stretnutia, nečakane pocítite prudký náraz zboku. Po chvíli plachtenia sa ocitáte celou svojou dĺžkou a šírkou v špinavej mláke. To vás obyčajne položí. Rezignujete. Keď si uvedomíte, že ste na mieste, no nikto vás nečaká, možno vám na líca vyhŕknu slzy.
Až keď po polhodine čakania vami lomcuje zima a hnev a vy nechcete vidieť nikoho na svete, zjaví sa pred vami vaša najdrahšia so sladkým úsmevom, vznášajúc sa ako lesná žienka a už z diaľky na vás nežne volá:
„Drahý, dúfam, že nejdem neskoro, čakáš dlho?"
(Tretia…)
Ach, ženy…

Komentáre

7 Responses to Ach, ženy…

  • oddychovka z archívu

  • Milá oddychovka. No nečítala by sa ľahšie v prvej osobe? 🙂 ale aj takto je to fajn. Nedávno som taktiež chcela zverejniť že my ženy rovnako potrebujeme vás mužov 😀

  • Nad prvou osobou som nerozmýšľal, možno..pôvodne je to text vytiahnutý z denníka odbornej praxe na záhradníckej škole, táto prax sa tuším týkala vrúbľovania či očkovania, mali sme si postupy zapisovať do denníkov, neviem či to tak funguje aj dnes, a ja som každú tému písal v podobe poviedky, črty,ktorá, na prvý pohľad, málokedy súvisela s témou praxe. Nechápem ako som zmaturoval. Dodnes páni profesori spomínajú, ako sa pri tom nasmiali.Ďakujem

  • To je fakt zaujímavé… taký denník by som si teda prečítala :D:D:D:D
    Ale k veci. Chcela by som si, boco, od teba prečítať aj nejaké novšie dielko, niečo impulzívne, dejové s podtónom tvojho subjektívneho pohľadu. Nejakú rvačku! 😀 možno citov, možno nie…
    Skrátka vieš čo mám na jazyku, však? 😀
    Som si istá že máš čo povedať. A ukázať! 😉

  • Ó, kiež by!
    len ten čas. Nemám ten tvorivý potenciál ako ty, zjednodušujem, vyhadzujem, hrám sa z textami, kým nie som spokojný a to popri iných povinnostiach chvíľu trvá. No tiež mám pár zošitov poznámok, ktoré začínam spracovávať.
    A keď viem, že si to niekto rád prečíta, možno ma to motivuje k vyšším výkonom 😀

  • tak musím povedať, že sa mi tento príspevok veľmi páčil.
    Tá prvá osoba tomu podľa mňa vôbec nechýbala.
    Najviac sa mi páčila druhá polovica od toho zrazenia na asfalt, ale celkovo to bolo písané pútavo.
    Máš dobrý štýl boco, a ak je to staršie dielko, tak ho určite máš už dlhšie.
    Čím som chcel naznačiť asi toľko, čo Majka povedala, teda že k tomu niekomu, kto si to rád prečíta môžeš zaradiť aj mňa. 🙂
    Zostaň s múzou!
    S pozdravom Dušan Damián.

  • Vďaka, cením si to.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button