Tak ako lúč slnka,

čo pohladí ma po tvári,

tak tvoja hladká ruka,

nehou  vzácnou ma obdarí.

Tak ako dážď,

čo smútok mi privodí,

tak tvoja nemá reč,

do zmätku ma rozhodí.

Tak ako voda,

čo cez prsty mi preteká,

tak tvoja vášeň,

do lona ,s úprimnosťou  vniká.

Tak ako zo sna,

čo každú noc sa sníva,

tak si mi odišiel,

srdce bolestné to vníma.

Tak ako cukor,

čo rozpustí sa v čaji,

tak si sa rozlúčil,

nevediac, že si bol v raji.

zrenicka