Komentáre

11 Responses to Obyčajný príbeh zlomeného muža – 27.časť – (Ne)pohlavný styk

• 

  maria.mazuchova on 2. novembra 2009 at 14:04

  akosi very intímne…
  hm…hm…hm… 🙂

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 2. novembra 2009 at 14:19

  Is it a bad than?:)

  Inak diki za koment. 😉

   

  PS: Tak vieš, chcem aby to malo čo najbližšie k realite. Akonáhle by som z toho začal robiť nejaké sladké cenzúrované dielo, stratilo by to čaro. 😉 

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 2. novembra 2009 at 14:43

  nemáš strach že o tebe budú ľudia vedieť priveľa?

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 2. novembra 2009 at 15:08

  Strach zabíja myseľ. Treba čeliť svojmu strachu. Netreba sa báť.

  PS: Neraz som už vravel, že toto nie je číra autobiografia – len silná inšpirácia vlastným životom. A to je rozdiel. 😉

   

  A každý názor ma len a len poteší.  

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 2. novembra 2009 at 15:28

  v predošlom komentári si písal, že chceš aby to malo čo najbližšie k realite a teraz zas, že to nie je číra autobiografia.
  Neviem… podľa mňa sa ani tak o strach nejedná… skôr o súkromie. Ja by som asi na takéto niečo nemala odvahu. Ale nejdem hovoriť "ja by som", lebo sa mi stane pravý opak, alebo ešte dačo horšie…
  Nuž, tvoj e-book
  veľa šťastia.

  Ale s tým presladením máš pravdu, netreba veľa cukriť 😀 

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 2. novembra 2009 at 15:28

  Ale veď to že to je realita naznamená, že je to presne opis môjho života.
  Je to zložené z môjho života a zo skutočných vecí, ktoré sa udiali v mojom okolí.
  Aby sme si rozumeli. 😉
  A ešte raz vďaka. 🙂
  Som rád, že ťa to vôbec baví čítať.
  Múze zdar!

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 2. novembra 2009 at 15:31

  ukáž mi koho to nebaví čítať

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 2. novembra 2009 at 15:39

  Od dojatia som skoro slzu pustil.
  Tak kiež by to ľudí len tak bavilo ako teba. 😉
  A bol by som v siedmom nebi. 🙂

  Odpovedať
• 

  Linda on 2. novembra 2009 at 18:15

  toto je este horucejsie, nez to prwe =D
  ale obdiwujem ta, ze si to tak pekne zwladol napisat.
  a naozaj sa to cita welmi dobre.
  takze makaj na pokracowani, lebo umrem od zwedawosti, ked daco newywesis. ;D

  Odpovedať
• 

  boco on 2. novembra 2009 at 22:39

  určite to málokoho nechá chladným
  darí sa ti zaujať
  vieš zachovať spád deja len
  chcelo by to pohrať sa ešte s dialógmi, zjednodušiť, získa to na dynamike, hlavne v tej horúcejšej pasáži a
  reálnejšie – keď sa rozprávaš so Šimonom, je to trochu oficiálne, ako pred porotou, nie pred kamarátom, ktorému sa zdôveruješ..myslím, že štvrtina textu by sa dala vymazať.. netreba sa toho báť, zmysel situácie sa dá objasniť nie len množstvom slov, ale aj náznakmi, nechať čitateľa pocity, reakcie domýšľať a posledné
  a to mi trošku vadí u viacerých autorov: množstvo dialógov; pýta sa mi viacej nepriamej reči na vyváženie, tak ako existuje rytmus v striedaní dlhších a kratších viet, tak aj v striedaní priamej a nepriamej reči;
  trochu som sa rozpísal, prepáč, ak som sa ťa dotkol, rád si prečítam tvoj názor

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 3. novembra 2009 at 10:52

  A vôbec sa neboj poskytnúť mi kritiku. Konštruktívna kritika ma predsa nikdy nemôže uraziť, práve naopak, teší ma a pomáha mi napredovať. 🙂

  Máš pravdu, čo sa týka tých dialógov, tak určite by sa z nich dalo ubrať, alebo ich aj trochu prerobiť.
  Ale myslím si, že by to potom stratilo svojho ducha, a to by som musel prerábať celé, čo už nemá význam, lebo príbeh o pár príspevkov končí.
  Ale čo sa týka nepriamej reči, tak tú vypúšťam zámerne toto je jeden z mojich pokusných štýlov.
  Ja píšem v skutočnosti výpravné fantasy diela, ktoré majú popri dialógoch haldy opisov a nepriamej reči, takže v týchto príspevkoch sa ľudovo povedané vždy vyzúrim – dialogicky.
  No a tie dialógy sú inak doslova odpočuté rozhovory bez nejakých extra príkras – možno aj to ich trochu poznamenáva.
  No a tiež sa držím toho, čo som sám radil Simke tu na enigme, že tieto dialógy najlepšie vyznejú keď sa čítajú nahlas a v reálnom tempe. 😉
  A čo sa Šimona týka tak to nie je „môj“ kamarát. Neviem či si čítal prvý príspevok – teda prvú časť, ale Šimon je v podstate neznámy človek, ktorému rozprávam „svoj“ príbeh a stelesňuje tu ako si dobre postrehol verejnosť, akúsi porotu.
  Ale aj to bude vysvetlené v posledných príspevkoch.
  No takže ešte raz ti veľmi pekne ďakujem za postrehy, tých nikdy nie je dosť a hoci ich v tomto diele už asi nevyužiem do budúcna sa zídu. 😉
  Ja som neraz vravel, že každý komentár ma poteší viac ako žiadny.
  A byť kritický to ešte neznamená byť nepriateľský, preto sa ktokoľvek do mojich diel môže v kľude zahĺbiť a povedať čo sa mu páči aj čo sa mu nepáči.
  Tak a teraz som sa už rozpísal aj ja 😀
  Ale však dobrý komentár si želá aj kvalitnú odpoveď.
  Príjemný deň a zostaňme s múzou!

  Odpovedať