Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

Cieľová stanica – pôrodnica 14.časť Deň D

 

V deň termínu som už neuvažovala nad tým, ako to pôjde von, koľko to bude trvať a ako sa pri tom budem cítiť. Jediné, čo som chcela bolo, aby to už bolo vonku. Nočný spánok bol utrpenie. Okolo piatej – šiestej ráno som bola šťastná, že už môžem vyliezť z postele. Sedenie mi robilo problémy. Dieťa mi utláčalo všetky orgány, keď sa začalo mrviť a vrtieť, musela som úplne zastať a počkať, kým sa upokojí. Stáť som dlho nevydržala, pretože ma neznesiteľne boleli kríže. Rebrá som mala dokopané. Aspoň som si bola istá, že dieťa je otočené správne. Už som sa nebála tvrdnutia brucha. Želala som si, aby už to budúce stvrdnutie bolo silnejšie a bolestivejšie, aby to už konečne začalo. Dnes mám termín, hovorila som si. Už musíš vyliezť, dokedy ťa ešte mám nosiť? Okolo tretej sa mi zdalo, že sťahy sú silnejšie. Potešila som sa. Ľahla som si do postele so stopkami v rukách. Odmerala som čas medzi dvoma stvrdnutiami. 15 minút. Super, už je to asi tu. A ani to nebolí, aká pohoda. Ďalší krát to bolo po 10 minútach. No, počkám ešte raz a asi zavolám Martinovi, aby čo najrýchlejšie prišiel. Na ďalšie stiahnutie som čakala 30 minút a vôbec nebolo silné. Sklamane som odložila stopky a išla som sa najesť. Ten deň sa už nič nedialo.

Ďalšie príspevky

Komentáre

6 Responses to Cieľová stanica – pôrodnica 14.časť Deň D

  • Držíš nás v napätí?!
    Inak ty máš ten talent všetko zabiť poslednou vetou. :D:D:D
    To sa normálne oplatí čítať celé, už len pre ten význam, ktorý nadobúdajú tie závery. 🙂
    Múze zdar!
    Tešíme sa až to príde. ;D

  • aspon ziskavam predstavu co take tehotenstvo zahrna… 🙂 ako vzdy super napisane… nech ta muza kope!

  • veľmi ma teší, že ma čítate. Snažím sa vás držať v napätí, ale to je nič oproti tomu, v akom napätí ma držal Romanko, kým sa narodil. Dúfam, že týmto seriálikom nikoho od tehotenstva neodradím 😀

  • :-)))))

    „už musíš vyliezť…“ :-DDD

    teším sa na šťastný koniec:-)))

  • „Už musíš vyliezť, dokedy ťa ešte mám nosiť?“ 😀

    velmi dobré, uz sa tesim na dalsiu cast 🙂
    muze zdar!!!

  • Sranda…

    Aj ja keď som sa rozprávala s maminkou, tak mi vravela, že v 9tom mesiaci jej už začínalo byť všetko jedno, chcela už len, aby som sa konečne narodila… 😀 že to tak tú ženu donútia, aby nerozmýšľala nad bolesťou (?)

    Príroda je fakt zvláštna 🙂
    Príspevok super 🙂 veľmi sa teším na ďalšiu časť 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button