Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
sú rána keď sa bezcielne brodíš trávou
viem
že s rukami vo vlasoch
odkvapkávaš z nocí
zo slov
vsiaknutých do prázdna
(kto si?)
sú rána
keď ti úsvit rozleptáva ilúzie
a vtáky
narážajú do skla v neznesiteľnom trieštení
keď ten
čo leží vedľa
vraj chápe…
sú také rána
keď sa bezcieľne brodíš trávou
a ukrývaš predo mnou
oči
plné zabudnutia
Ďalšie príspevky
jednoaktovka o metamorfóze
občas sa zdá moje hniezdo prázdne
…
balada o záhrade
ešte si ťa kŕčovite zvieram
modlitby
verím, že aj prach má punc večnosti
kým ti vyhladím brázdy
pomôž mi do ticha…
vášnivá spomienka na čaj o piatej
pominuteľné šmuhy na skle
dni počítané na dotyky
impresia bez dotyku
Dotyky
aj keď mlčím
si prach..
Ach, ženy…
vždy keď mi prudko vrazíš do slabín
tak ako tráva
niečo mi uniklo
do tvojich pláží
Mama zmia, otec vretenica, brat had a ja malá pijavica!
Ako vždy, boco, už by si mohol prestať trapošiť a konečne vydať zbierku 😉
Bez urážky 🙂 zase skvelé 😀
Tak potom nejaký prvotriedny, keď aj z pŕhľavy urobíš fajnotu.
som iba obyčajný záhradník, ale neurazil som sa 🙂
a nechápavý záhradník, to je nejaká kliatba pomstychtivých plazov?
nuž, venujem sa okrasným záhradám, tak aj tie veršíky sa snažím vypiplať
teraz vážne sa bavíme, hej?
hej
And I work in orange 🙂 pre verejné dobro.
takže ty si tá dobrá víla na telefóne..
V oranžovej veste, tak som to myslela 🙂 Ty upravuješ kvetinky, ja obrubníky. Máš luxusnejší džob! asi ti závidím 😀
tvorivá môžeš byť aj nad obrubníkmi, máš pokoj od manažérskych kufríkov, môžeš si všímať drobnosti, z ktorých ty určite pre nás niečo vytvoríš
pekný deň
No „boco“ opäť raz si ma nesklamal a naozaj klobuk dole pred tvojím umením.
Zostaň s múzou!
S pozdravom Dušan Damián.
Naozaj… Múze zdar!!! 😉