Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

Vytúžená zmena

 

Všimol si ma! Zabral na prvý pokus. Vedela som, že sa hneď chytí, keď pozerám, čo má doma. Čo na nej vidí? Tlstá babizňa s kozami po pás. Na hlave má päť vlasov a na rukách to večne vrieskajúce škuľavé decko. A on? Sladký! A tie svaly. Je proste sexi. Ten mi neunikne len tak. Nie je predsa slepý. Mám toľko príležitostí vystavovať mu na obdiv svoje telo. Samo nebo mi ho poslalo na spestrenie prázdnin.

                                                           XXX

O dieťa sme sa snažili 2 roky. Lekár povedal, že nevidí dôvod, prečo nemôžem otehotnieť. Každý mesiac som oplakala pravidelnosť svojho tela. Keď sa to konečne podarilo, musela som ležať v nemocnici. 7 mesiacov. Ešteže môj Igor za mnou mohol chodiť každý deň. Bez tých dvadsiatich minút jeho blízkosti by som to nevydržala. Nechcela som ani pomyslieť na to, čo robí sám doma po toľkých mesiacoch bez sexu. A ja? To ochabnuté svalstvo a pribúdajúce kilogramy akoby mi vôbec nepatrili.

Terezka sa narodila samozrejme predčasne. Našťastie inkubátor jej pomohol dozrieť. Domov som si niesla malinké bábätko a dvadsať kilogramov nadváhy. Začali mi vypadávať vlasy. Po pôrode je to vraj normálne. Neverila som tomu, no sústredila som sa na Terezku a svoje zdravotné problémy som odsunula. Mysleli sme si, že začneme konečne normálny život. Bol to omyl. Terezka svojim hlasným krikom v pravidelných intervaloch vytáčala do nepríčetnosti našu sedemdesiatročnú susedku. Tá už dávno zabudla, že raz mala malé deti. A možno ani nie. Možno nám len búšením do steny chcela odkázať, že je hlúposť plodiť potomstvo, ktoré sa na nás v starobe aj tak vykašle.

Terezka bola chorá vlastne stále. Mala oslabenú imunitu. Do roka svojho života bola snáď u všetkých lekárov, akí existujú. Vyrážky, infekcie a kašeľ boli u nás na dennom poriadku. Prežívali sme veľmi ťažké obdobie. Po lekároch prišli na rad aj homeopati a liečitelia. Jeden z nich nám povedal, že máme vlhký byt. Začali sme teda hľadať nové bývanie. Potom prišiel ďalší problém. Terezke začalo ubiehať ľavé oko. Lekárka nám povedala, že bude musieť nosiť okuliare. Mala som pocit, že už to nezvládnem. Preplakala som veľa nocí.

Potom sme našli krásny slnečný byt. Začali sme si ho prerábať. Ja som sa vyhrabala z depresií, všetko sa mi zrazu zdalo krajšie a Terezka? Neočakávam, že už nikdy nebude chorá. No mám pocit, že moja radosť zo života prechádza aj na ňu a vyzerá omnoho lepšie. Tento byt mi poslalo samo nebo. Sme tu týždeň a ja, napriek svojim nadbytočným kilogramom a riedkym vlasom sa cítim znovu šťastná. Začínam sa vyrovnávať s tým, že Terezka nosí okuliare. Nie je jediná. Verím tomu, že v tomto byte dáme všetko do poriadku. Teším sa, nekonečne sa teším, že sme sa zbavili tej starej ufrflanej susedky a búšenia do steny. Naša nová susedka je mladučká študentka. Vždy, keď ju stretneme, milo sa na nás usmieva. Tej občasný plač určite nebude vadiť. Možno sa s ňou aj spriatelíme.

Ďalšie príspevky

Komentáre

14 Responses to Vytúžená zmena

  • kym som nedocitala dokonca, nevedela som, o com bol ten prvy odsek…
    hm…tipujem, ze toto bude nieco dlhsie…alebo lepsie povedane – dufam 🙂
    takze nech ta muza neopusta…

  • Denisa, nie je dôvod na pokračovanie, je to uzavretá poviedka s trpko-smiešnou pointou. A je dobrá.

  • podľa mňa fajn
    s úvodom som mal tiež problém, ale potom mi to došlo, dosť dlho som nevedel kto je kto
    opisy problémov, zdravia a tak, odvádzajú pozornosť, akoby s tým úvod nesúvisel, možno viac vyzdvihnúť manželku, a záver viac prepojiť s úvodom
    prepáč, že ti do toho frflem, ale viem, že píšeš výborne a toto má potenciál byť výborné dielko

  • pokračovanie to nemá, toto som dlho nechávala odležať, lebo sa mi to stále nezdalo dobré, ale zistila som, že to už asi nezmením, preto som to skúsila dať sem.

  • Ja som pochopila na prvý krát. Nebol problém. Len by som tam v závere zabila asi dačo drsnejšie. Takto to slabšie vyznieva, tá irónia osudu…
    Inak fajn, veď ako vždy 🙂

    Na obhajobu, nemyslím, že opisy problémov a zdravia a spol odvádzajú pozornosť, mne to príde ako zámer. Ale to prepojenie, v tom má asi boco pravdu…

    Veľa šťastia v tvorbe, Zuzka 🙂

  • prečo som túto enigmu objavila až teraz?? už nemusím chodiť ani do knižnice 😉 vynikajúce príspevky tu sú – i tento tvoj má všetko, čo má mať, aby zaujal.. nenútená satira na pozadí skvelého vykreslenia reality (verím, že nie tvojej 🙂 …bravo!

  • co sa tyka pokracovania, len by som bola zvedava, ako to zuzka vypracuje, tot vsio…

  • až ma zamrazilo, a prebrala som v mysli všetky zatial potencionálne susedy (našťastie všetky zadané:-)) )

    pointa ako vždy super:-)

    formu si nedovolím hodnotiť, som len čitateľ:-))

    tlieskam!

  • …potenciálne susedy…

    :-)))

  • … kua, prečo ja mám za susedy samé 70-ročné babky?

  • … zadané sú najnebezpečnejšie – keď im odíde na čas manžel, sú ako odtrhnuté z reťaze (veď to poznáš)

  • :-))) náhodou nepoznám. :-))))

  • treba sa presťahovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button