Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
tak ako tráva
tak ako tráva v trblietavom ráne
nehybne skláňaš svoje vlhké dlane
ako tráva
ticho odovzdane
zostáva trávou aj keď na ňu siahnem
tak sa ti stáva
s rosou na krajíčku
vždy vystrieš steblá
keď si na ne ľahnem
Ďalšie príspevky
jednoaktovka o metamorfóze
občas sa zdá moje hniezdo prázdne
…
balada o záhrade
ešte si ťa kŕčovite zvieram
modlitby
verím, že aj prach má punc večnosti
kým ti vyhladím brázdy
pomôž mi do ticha…
vášnivá spomienka na čaj o piatej
pominuteľné šmuhy na skle
dni počítané na dotyky
impresia bez dotyku
Dotyky
aj keď mlčím
si prach..
Ach, ženy…
sú rána keď sa bezcielne brodíš trávou
vždy keď mi prudko vrazíš do slabín
niečo mi uniklo
do tvojich pláží
eeejha, kde sa dáš kúpiť?? myslím ako tvorba. tá tvoja jednoduchosť a nenásilnosť v celkovo silnom obraze ma zabíja 😉
Ja sa len pridám. Tiež sa veľmi páčila 🙂
Taká pochmúrne jemná 🙂 krásna. Ja som si odniesla svoje.