Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Odstrihnuté krídla
Vo vzduchu visia nožnice.
Sedím na cípe schodiska
a hľadím
k dverám pivnice.
Našla som v sebe
kúsok lebky, teraz
jej hľadím do očí.
Byť, či nebyť
spútaný ideou?
– téma dňa v tomto storočí.
Ja nie som osamelý jazdec.
Som iba sama na trati.
Aj tak na koňa
nemám vodičák.
Lietať sa dnes viac oplatí (?).
A sám si volíš miesto, čas,
hotel či privát,
penziu…
Len to, že dispečer
je v nás,
neraz ti zruší idylu.
Niekedy mám chuť
dýchať vedomo,
otvárať farbám zraky.
No nie vždy ma to baví.
Podobne je to
s bocianom: tiež
pozoruje vlaky,
len keď si hniezdo spraví.
Ja nie som dobrý
architekt,
nestaviam pevné sídla.
Ešte som príliš snivá.
Len keď mi víchor
sfúkne dom,
začínam hľadať krídla.
Rozmýšľam,
ten svet bol asi
zakomplexovaný,
urobil chybu v transporte.
Odvtedy sme tu
zakonzervovaní;
hlava na tele,
telo na rukách,
ruku na srdce:
pre dojem lacno
zakonverzovaní.
Je nás tu plno
v obytnom prívese,
slepo sa kamsi ženieme.
Za oknom
v čiernom závese
hľadáme cestu k letovisku.
A asi o tom nevieme,
že dlhé veky
blúdime
po prázdnom parkovisku.
Ja byt verná čitatel…
Nádherné – bez poslednej strofy. Tá sa mi vidí na obtiaž. Ale inak naozaj… that´s my cup of tea 😉
Nádherné myšlienky v pekných slovných spojeniach.
Krásne.
Mne tu nie je nič na obtiaž. Všetko sedí. 🙂
Len tak dalej.
Múze zdar!
S pozdravom Dušan Damián.
pekná myšlienka; osobne mi trošku vadia akoby nasilu použité rýmy,
asi by som ešte vybrusoval aj frázovanie, získa to na logike veršov napr.
kúsok lebky,
teraz jej hľadím…
máš v sebe potenciál robiť dobré veci držím palce
🙂 príjemne ma prekvapili a potešili vaše komentáre, ďakujem za každé slovo!
maja ma prekukla – malo to pôvodne končiť predposlednou strofou, no tie adjektívne rýmy ma zneisťovali natoľko, že som nechcela, aby ostali visieť vo vzduchu (ako nožnice 🙂 a „prekryla“ som ich poslednou strofou. ale asi z toho už nebudem ukrajovať.
boco, frázovanie malo byť kde-tu naschvál také neučesané, zdalo sa mi, že to vyznie moc „plánovane“ a v onej nálade sa mi nechcelo ničomu prispôsobovať, tak sa to predralo aj do formy. no zvažujem, či to nevyrovnám… je možné, že to naozaj zbytočne uberá na logike.
dušan, nemám ti čo vytknúť v tvojom komente 😉 VĎAKA!