Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

zrenicka

AUTOR

zrenicka

Červeň

V červenom kozube práchnivé drevo praská,

krvavé víno naň lejem, nech ho ticho láska

V horiacich žliabkoch , cítim vôňu prachu,

utopím v tom pohľade aj poslednú slzu žiaľu

V duši si skrývam meravý pocit,

že sa to skončí, v tej dnešnej noci

Že oheň zhorí, plamienok zhasne

drevo sa rozpadne a srdce mi praskne

Komentáre

5 Responses to Červeň

  • Nádhera.
    Veľmi sa mi to páči.
    Čítal som si to v podfarbení ghotic-music a uplne to k sebe zapasovalo.
    No celkovo krásne obrazy. 🙂
    Múze zdar!
    S pozdravom Dušan Damián.

  • Keď opravíš rým aj rytmus v tomto dvojverší

    V horiacich žliabkoch , cítim vôňu prachu,
    utopím v tom pohľade aj poslednú slzu žiaľu

    bude to excelentná básnička

  • veľmi čarovné prirovnanie v tejto básni.. bosorácky romantické 😉

  • atmosféru si vykreslila hmatateľnú, tú v tebe i mimo,
    fiamme má pravdu s tým veršom, keď už rýmy tak poriadne,
    mám len drobnosť, možno pre teba nepodstatnú, ale práchnivé drevo, myslím, nepraská:)a oprav si skývam
    inak pekné

  • vdaka, prachnive som myslela ako stare zaprasene , ale asi mi nevyslo 😛  ale som rada za tu atmosferu 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button