Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

maria.mazuchova

AUTOR

mariamazuchova

Závet

24. októbra 2009 | Autor maria.mazuchova | Počet zobrazení: 3393 | Počet likov: 0

Jasne cítim, ako vonia slnko na jesenných listoch zmáčaných stálym dažďom. Je také vzácne – cez roztrhnutú oblohu a dôležité, ako medzník v zachmúrenom obočí.

Svätojánske mušky za šera svietia namodro a pútajú moju pozornosť nad sčernenou hlinou v poli. Život má nádherné kontrasty. Prečo som si to doteraz nikdy nevšimla?

Mačka mi sedí v lone. Pradie a hreje. Náhle ju však čosi vyruší a ona odbieha na druhý koniec poľa; najprv ladne, neskôr len rýchlo, nakoniec unavene. Vracia sa staršia. Znovu odbehne, utriem jej škamru z oka a opäť je fuč.

Slnko zapadá čoraz viac a viac, mačka sa nevracia a mne mrznú nohy. Spočítam posledné jablká v tomto prevrátenom svete. Pomaly november a oni furt visia…

Je ich raz, dva, tri, štyri… desať.

Fúka mi na tylo. Mačka sa ešte nevrátila a ja si dýcham na skrehnuté prsty. Krik detí mi je vzdialený, napomínanie dedov priam ako zo záhrobia. Hmla vystúpila a všetko sa skrýva, iba čierne pahýle stromov hrajú, že ma ešte vidno. Keď jeseň šedivie, v stopách po traktore nezobú ani vrany. A na jabloni desať plodov prišilo mi… už viem. Toho roku september.

Zima! Nič nie je kontrastné! …zostala len tma v tieni.
Dedo… a vy čo robíte pri tých sliepkach? Nemali by ste byť…
Mačka sa nevráti.


O čerešňu opretý rebrík. Zájsť bližšie znamená prelomiť ľady v tele. Hmla čosi hladí a hľa! Pod rebríkom Eva, skromne bledunká.

A nad ňou sa z konára čerešne usmieva moja mačka.

 

 

 

 

(Prajem veľa pochopenia, potom to bude ono)

maria.mazuchova
Ďalšie príspevky
Publikovaný v: Kope Vás múza

Komentáre

13 Responses to Závet

  • Dušan Damián on 24. októbra 2009 at 20:05

    Veľmi pekné. Naozaj.
    Akoby mi súmračný vánok ofúkol tvár, keď som si to prečítal.
    A najviac sa mi páči ako vypúšťaš závery niektorých viet a nechávaš len tak voľne plynúť myšlienky.
    Až tak, že sa musím viac zamerať na to čo si uložila medzi riadky a nie priamo do slov ale do tých obrazcov.

    „Keď jeseň šedivie, v stopách po traktore nezobú ani vrany. A na jabloni desať plodov prišilo mi… už viem. Toho roku september.“ Táto časť ma oslovila najviac, akoby vychádzala i priamo z mojej mysle. 🙂

    Skutočne sa mi to páčilo, aj keď musím priznať, že určite tomu napomohli aj večerné hodiny.
    Keby som to čítal ráno, nebolo by to ono, ale na večer a pred spaním – jednoducho ideálne čítanie. 🙂
    Zostaň s múzou!
    S pozdravom Dušan Damián.

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 24. októbra 2009 at 20:29

    Kto by mi tieto úlety čítal, keby niet teba? :D:D:D:D (teda nechcem nikomu krivdiť, ale také moje slohy napr. v škole nechápe nikto, len profka… a ona je asi rovnaký magor do umenia ako ja :D:D:D:D)

    Hej, na ráno – to určite nie, máš pravdu.

    Dobre, nejdem to obkeciavať, ďakujem za komentt 🙂

    Jasné! Len som ešte chcela dodať, že presne o tú časť, ktorú si uviedol, že sa ti páči najviac (teda: "Keď jeseň šedivie, v stopách po traktore nezobú ani vrany. A na jabloni desať plodov prišilo mi… už viem. Toho roku september.") som sa obávala, že bude nezrozumiteľná… Ako vidím, tak snáď nie je… 😀

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 24. októbra 2009 at 20:38

    No tak som rád, že si rada. 😀

    Ale myslím, že tvoje meno je tu už záruka kvality, takže určite ti to tu nečítam len ja. 😉

    A kľudne aj obkeciavaj. ;D

    Ja sa v tom vyžívam, keď ide o teba. A najmä v poslednej dobe aj pri úletoch rapídne zvyšuješ kvalitu.

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 24. októbra 2009 at 20:42

    Nechváľ ma toľko :D:D:D:D:D

    Ja si myslím, že v mnohých prípadoch sú moje úlety nečitateľné. Ale zas… hlboko inšpirované nejakými somarinami.

    Napr. možno si pamätáš tieto „verše“:

    „Posteľ práve dostala tretí pár nôh
    a zutekala spodo mňa tam,
    kde modlivka ustieľa ti /nočnú/ noru.
    Čo so mnou?
    Neklam.“

    No tak tá posteľ s 3 nohami a následne modlivka boli dielom muchy, ktorá si v autobuse sadla vedľa mňa na okno 😀

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 24. októbra 2009 at 20:46

    Tie najgeniálnejšie myšlienky sú ukryté v prostých okamihoch všedných udalostí. 😉

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 24. októbra 2009 at 20:51

    Zase dáka múdrosť? 😀

    Odporučím VP na bonmot 😉

    (cheche :D)

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 24. októbra 2009 at 20:57

    Žeby po bonmote od Leonarda da Vinci nasledoval Dušan Damián? :D:D:D
    To si dorazila. Ale červenám sa. 😀

    Odpovedať
  • stachys on 24. októbra 2009 at 21:57

    píšeš pútavo, musím pozrieť aj ostatné, no neručím za dočítanie, iba s odtŕham od povinností…
    no páči sa mi to

    Odpovedať
  • Vjerka on 25. októbra 2009 at 11:07

    ach jaj, ako nájsť vhodné slová? no musím ti čosi napísať.
    pôžitok. a to som listovala i v tvojich starších dielach. ja by som si knihu s takýmito výtržkami zo života kúpila. a organizovala s ňou štýlové chvíľky pre seba 😉

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 25. októbra 2009 at 12:12

    Ďakujem pekne… 

    S čítaním mojich starších diel sa veľmi nezahadzuj, je to niečo úplne iné ako toto. Možno ešte tak… "/Hlt/ á… život!" alebo: "Keď posteľ vŕzga hluchým"… ale zvyšok je taký skôr začiatočnícky 😀

    Ďakujem, že si si našiel čas 🙂 aj za pochvalu, samozrejme 🙂 

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 25. októbra 2009 at 12:14

    Ďakujem krásne 🙂 tak zatiaľ sa budem snažiť aspoň na enigme zlahodňovať život (kto si ho nechá zlahodňovať… teda ak sa mu to bude páčiť, to som tým myslela 😉
    Vďaka ešte raz 🙂

    Odpovedať
  • Denisa on 25. októbra 2009 at 17:21

    no musim povedat, ze to bolo zaujimave-tak nazvem asi polovicu z toho comu uplne nerozumiem 😀
    tie neukoncene myslienky-co sa pocia dusanovi-, metafory a tie bezne veci vsednych dni ukryte naozaj poctivo(!) mi velmi pripominaju tvoje volne verse… ta poezia volnych versov ta asi stale drzi 🙂
    stale sa mi vsak paci ako pises, a dufam, ze coskoro pochopim aj tento tvoj novy „tajomny“ styl 🙂
    muze zdar!!!

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 25. októbra 2009 at 17:38

    S tým, že toto dielko ti nešlo do hlavy sa zase netráp. Po prvom raze sa to pochopiť asi ani nedá, ale je pravda, že každý v tom môže vidieť niečo svoje, naozaj má tá voľnosť drží. No zas… nie všetky dielka sú takéto, neboj 🙂

    Ja ti len poviem, že je to ako obraz… Videla si už obrazy Salvadora Dalího? Určite áno. Na prvý pohľad človek absolútne nevie o čo ide. Prizrie sa druhý krát a zistí, že rozoznáva akési črty, nazvala by som ich… takými nosnými drobnosťami… Pospája črty dokopy a vznikne mu čosi úplne mrazivé, pričom to zároveň môže byť pre každého niečo iné. No a nakoniec pochopí podstatu. (po svojom)

    A tak je to aj v (mojej) uletenej próze 😀
    Slnko, mačka ako sprievodca podsvätím, chlad, Eva…
    🙂
    Ešte raz ďakujem, že si si dielko prečítala. Je to také na zamýšľanie, nie na oddych. Možno to nesedí 🙁 ale neva 🙂 vždy som rada, keď sa ozveš 😉

    A vyves už aj ty dačo 😀

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button