Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Jasne cítim, ako vonia slnko na jesenných listoch zmáčaných stálym dažďom. Je také vzácne – cez roztrhnutú oblohu a dôležité, ako medzník v zachmúrenom obočí.
Svätojánske mušky za šera svietia namodro a pútajú moju pozornosť nad sčernenou hlinou v poli. Život má nádherné kontrasty. Prečo som si to doteraz nikdy nevšimla?
Mačka mi sedí v lone. Pradie a hreje. Náhle ju však čosi vyruší a ona odbieha na druhý koniec poľa; najprv ladne, neskôr len rýchlo, nakoniec unavene. Vracia sa staršia. Znovu odbehne, utriem jej škamru z oka a opäť je fuč.
Slnko zapadá čoraz viac a viac, mačka sa nevracia a mne mrznú nohy. Spočítam posledné jablká v tomto prevrátenom svete. Pomaly november a oni furt visia…
Je ich raz, dva, tri, štyri… desať.
Fúka mi na tylo. Mačka sa ešte nevrátila a ja si dýcham na skrehnuté prsty. Krik detí mi je vzdialený, napomínanie dedov priam ako zo záhrobia. Hmla vystúpila a všetko sa skrýva, iba čierne pahýle stromov hrajú, že ma ešte vidno. Keď jeseň šedivie, v stopách po traktore nezobú ani vrany. A na jabloni desať plodov prišilo mi… už viem. Toho roku september.
Zima! Nič nie je kontrastné! …zostala len tma v tieni.
Dedo… a vy čo robíte pri tých sliepkach? Nemali by ste byť…
Mačka sa nevráti.
O čerešňu opretý rebrík. Zájsť bližšie znamená prelomiť ľady v tele. Hmla čosi hladí a hľa! Pod rebríkom Eva, skromne bledunká.
A nad ňou sa z konára čerešne usmieva moja mačka.
(Prajem veľa pochopenia, potom to bude ono)
Prach
To všetko som ja
ustatý hluk
中国 Džonguo 2.
中国 Džonguo 1.
Kvapka.
Keď si večer vyberám náušnice z uší
– voir
stmievania
Ča(k)ry
Predmestia
Kuchynská stolička, kuchynský stôl
Najkrajšie hrable
Som prastará, keď na vás spomínam, mama
Sprievodca 7 – V zostrihu rokov
ďakujem.
Priznanie
Účtovanie o zadĺžených spomienkach
odlety z tela
motorové o(le)je
Rozprávač
3D obraz do seba
Vyššie
Moje dvojmo
Túlanie do seba
Alex 1. kapitola
Rozprávka o Alexovi
Milostný trailer
My
Oči
Zvnútra
Status quo ante bellum
Z denníka milujúcej ženy
Čajníky (Revište 2011)
Inkarnovaná
EXILUS
Ako vyzeráme
Mám čo mám
Čo povedať, keď nepovedať nič
Podivín (Struhár)
šansón
Medziriadky
za ruku
S tebou
Vzor cudzí
A koště tká
masculine
Ako v kresle
Madžik (I.)
bez echa v ústnej harmonike zablúdi každá melódia
Oči svietia po hriechu; len si prilož skorocelové listy na lýtka, aj tak na ne zomrieš
aby som sa mohla kochať tvojím nahým telom
východ po západe alebo tep dažďa tam, kde sa slnko chodí milovať
Malý brat /08. 05. 2010/
umakartová kúpeľňa
Neskladaj klobúk
Derniéra
streľnica
Jarné vlaky
List na front
Drťo, Mančo a láska k Laure III.
Drťo, Mančo a láska k Laure II.
Drťo, Mančo a láska k Laure I.
Aj tachykardia sa živí srdcom a môže tvrdiť, že ho omladzuje!
ne(tele)/novelová láska
Adagio, ako dieťa…
Plyšový epitaf
…
Námet 27. Xavierova dielňa
Námet 26. Rozprávanie Yvet
Námet 25. Rukojemníci
Námet 24. Prekvapenie
Kvár všedných milovaní
Útržky z milovaní /časť 5.
S láskou je život ťažší
Topoľ je slabé slovo /časť 4.
Zahatať prázdno /časť 3
Sprievodca zimou jedného leta /časť 2.
Sprievodca letom jednej zimy /časť 1.
Origami
Námet 23. Prízraky striehnu vždy tesne za naším tieňom
Námet 22. Ľahko je loviť oslabenú korisť
Námet 21. Horúčka lietadlovej noci
Šafran a Eva
Zrejme nesúvisím
Prastará boli moja mama
Keď posteľ vŕzga hluchým
/Hlt/ á… život!
Čo je tvoje, je aj moje a čo je tvoje, je zas len moje (poviedka)
Smrť, nerozdeľuj.
Blato na rohoži
Píšeš popravený nádych
Intimita hieroglyfov
Elixír na teba neexistuje
Dlžíš mi lásku
1. Legenda
Simply hašajlachachajla
Svet mi škrípe v zuboch!
Non gratis
Neodosobnene
Po predaji na Broadway-i
Bože, podaj mi chvost, prosím ťa!
Hriech náš každodenný
Druhotriedny Heartbreak motel
Pohnojil si to
la, Maria
V podvedomí pri vedomí
Zložito
Deti budúcnosti
Zomrieť zaživa
Paródia na voľné verše
Pre tváre dvoch mužov
Mrcha je len mrcha
Drťo a Mančo
Legenda o láske II
Legenda o láske: Haben Trinásty – Šťastný
Námet 20. Do Paríža
Márnosť nad márnosť
Žiť s bielym
Vlk samotár
Námet 19. Na začiatku bola fľaša minerálky
Námet 18. Contraire
Námet 17. Ja, Claire a Cecil
Námet 16. Na vlnách pochýb
Báseň pre Žanetu
Námet 15. V sídle
Námet 14. Kto si, Evelyne?
Námet 13. Zrkadlo
Námet 12. Útek
Námet 11. Hra v slepej uličke
Námet 10. Life is a highway (Život je hradská)
Námet 9. Ktorý idiot rozdal tieto karty?!
Námet 8. Klop klop, Amanda
Námet 7. Náklonnosť šepká more
Námet 6. Tiché vyznania
Námet 5. Pozvánka z iného sveta
Námet 4. William
Námet 3. Atlantis Beach Tower
Námet 2. Bahamy?
Námet 1. Amanda Broocsová
VIII.kapitola
VII. kapitola
Výkrik voskovej figuríny
VI. kapitola – zvyšok
VI. kapitola – nadviazanie na V.kapitolu
Bad Girls
Vyznanie vo víre viery dostratena
Žil raz rytier
Judáš verzus Mesiáš 2.časť
Judáš verzus Mesiáš 1.časť
V.kapitola
Viem, že Boh existuje
Pitva psychiky
Zádrheľom sa stal sex
IV.kapitola
zvyšok III.kapitoly
III.kapitola
II.kapitola
záver I.kapitoly
I.kapitola
Jednohubka
Taký príjemný pocit
Simply Jeseň
Pre ňu
Venované
Veľmi pekné. Naozaj.
Akoby mi súmračný vánok ofúkol tvár, keď som si to prečítal.
A najviac sa mi páči ako vypúšťaš závery niektorých viet a nechávaš len tak voľne plynúť myšlienky.
Až tak, že sa musím viac zamerať na to čo si uložila medzi riadky a nie priamo do slov ale do tých obrazcov.
„Keď jeseň šedivie, v stopách po traktore nezobú ani vrany. A na jabloni desať plodov prišilo mi… už viem. Toho roku september.“ Táto časť ma oslovila najviac, akoby vychádzala i priamo z mojej mysle. 🙂
Skutočne sa mi to páčilo, aj keď musím priznať, že určite tomu napomohli aj večerné hodiny.
Keby som to čítal ráno, nebolo by to ono, ale na večer a pred spaním – jednoducho ideálne čítanie. 🙂
Zostaň s múzou!
S pozdravom Dušan Damián.
Kto by mi tieto úlety čítal, keby niet teba? :D:D:D:D (teda nechcem nikomu krivdiť, ale také moje slohy napr. v škole nechápe nikto, len profka… a ona je asi rovnaký magor do umenia ako ja :D:D:D:D)
Hej, na ráno – to určite nie, máš pravdu.
Dobre, nejdem to obkeciavať, ďakujem za komentt 🙂
Jasné! Len som ešte chcela dodať, že presne o tú časť, ktorú si uviedol, že sa ti páči najviac (teda: "Keď jeseň šedivie, v stopách po traktore nezobú ani vrany. A na jabloni desať plodov prišilo mi… už viem. Toho roku september.") som sa obávala, že bude nezrozumiteľná… Ako vidím, tak snáď nie je… 😀
No tak som rád, že si rada. 😀
Ale myslím, že tvoje meno je tu už záruka kvality, takže určite ti to tu nečítam len ja. 😉
A kľudne aj obkeciavaj. ;D
Ja sa v tom vyžívam, keď ide o teba. A najmä v poslednej dobe aj pri úletoch rapídne zvyšuješ kvalitu.
Nechváľ ma toľko :D:D:D:D:D
Ja si myslím, že v mnohých prípadoch sú moje úlety nečitateľné. Ale zas… hlboko inšpirované nejakými somarinami.
Napr. možno si pamätáš tieto „verše“:
„Posteľ práve dostala tretí pár nôh
a zutekala spodo mňa tam,
kde modlivka ustieľa ti /nočnú/ noru.
Čo so mnou?
Neklam.“
No tak tá posteľ s 3 nohami a následne modlivka boli dielom muchy, ktorá si v autobuse sadla vedľa mňa na okno 😀
Tie najgeniálnejšie myšlienky sú ukryté v prostých okamihoch všedných udalostí. 😉
Zase dáka múdrosť? 😀
Odporučím VP na bonmot 😉
(cheche :D)
Žeby po bonmote od Leonarda da Vinci nasledoval Dušan Damián? :D:D:D
To si dorazila. Ale červenám sa. 😀
píšeš pútavo, musím pozrieť aj ostatné, no neručím za dočítanie, iba s odtŕham od povinností…
no páči sa mi to
ach jaj, ako nájsť vhodné slová? no musím ti čosi napísať.
pôžitok. a to som listovala i v tvojich starších dielach. ja by som si knihu s takýmito výtržkami zo života kúpila. a organizovala s ňou štýlové chvíľky pre seba 😉
Ďakujem pekne…
S čítaním mojich starších diel sa veľmi nezahadzuj, je to niečo úplne iné ako toto. Možno ešte tak… "/Hlt/ á… život!" alebo: "Keď posteľ vŕzga hluchým"… ale zvyšok je taký skôr začiatočnícky 😀
Ďakujem, že si si našiel čas 🙂 aj za pochvalu, samozrejme 🙂
Ďakujem krásne 🙂 tak zatiaľ sa budem snažiť aspoň na enigme zlahodňovať život (kto si ho nechá zlahodňovať… teda ak sa mu to bude páčiť, to som tým myslela 😉
Vďaka ešte raz 🙂
no musim povedat, ze to bolo zaujimave-tak nazvem asi polovicu z toho comu uplne nerozumiem 😀
tie neukoncene myslienky-co sa pocia dusanovi-, metafory a tie bezne veci vsednych dni ukryte naozaj poctivo(!) mi velmi pripominaju tvoje volne verse… ta poezia volnych versov ta asi stale drzi 🙂
stale sa mi vsak paci ako pises, a dufam, ze coskoro pochopim aj tento tvoj novy „tajomny“ styl 🙂
muze zdar!!!
S tým, že toto dielko ti nešlo do hlavy sa zase netráp. Po prvom raze sa to pochopiť asi ani nedá, ale je pravda, že každý v tom môže vidieť niečo svoje, naozaj má tá voľnosť drží. No zas… nie všetky dielka sú takéto, neboj 🙂
Ja ti len poviem, že je to ako obraz… Videla si už obrazy Salvadora Dalího? Určite áno. Na prvý pohľad človek absolútne nevie o čo ide. Prizrie sa druhý krát a zistí, že rozoznáva akési črty, nazvala by som ich… takými nosnými drobnosťami… Pospája črty dokopy a vznikne mu čosi úplne mrazivé, pričom to zároveň môže byť pre každého niečo iné. No a nakoniec pochopí podstatu. (po svojom)
A tak je to aj v (mojej) uletenej próze 😀
Slnko, mačka ako sprievodca podsvätím, chlad, Eva…
🙂
Ešte raz ďakujem, že si si dielko prečítala. Je to také na zamýšľanie, nie na oddych. Možno to nesedí 🙁 ale neva 🙂 vždy som rada, keď sa ozveš 😉
A vyves už aj ty dačo 😀