Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
niečo mi uniklo
dobre
pohrabem sa ešte v slovách, rozhádzaných po stole asi mi niečo uniklo…
CHCEM
PRESTAŇ zopár JA hŕba výkričníkov zase JA
a tu
tvoje PREPÁČ
ešte teplé
pritlačené cigaretou k popolníku
skôr ako si odišla
Ďalšie príspevky
jednoaktovka o metamorfóze
občas sa zdá moje hniezdo prázdne
…
balada o záhrade
ešte si ťa kŕčovite zvieram
modlitby
verím, že aj prach má punc večnosti
kým ti vyhladím brázdy
pomôž mi do ticha…
vášnivá spomienka na čaj o piatej
pominuteľné šmuhy na skle
dni počítané na dotyky
impresia bez dotyku
Dotyky
aj keď mlčím
si prach..
Ach, ženy…
sú rána keď sa bezcielne brodíš trávou
vždy keď mi prudko vrazíš do slabín
tak ako tráva
do tvojich pláží
klobúk dolu! obe básne ma hneď z rána príjemne oslovili 😉
:)) možno len názvy by sa mi páčilo zmeniť, neviem..
Najviac sa mi páči to vykreslenie celkovej atmosféry.
Napadla ma taká ilustrácia k tomuto príspevku.
V popredí v pološere popolník pri poháriku od whiskey na popolníku cigaretka z ktorej sála dym a v pozadí do zdroja slabého svetla odchádza rozostrená postava.
Celkovo ale ma toto dielko oslovilo. 🙂
Takže múze zdar!
S pozdravom Dušan Damián.
Pre mňa je to híčkanie duše :D:D nádhera. Naozaj krásne, zrozumiteľné, jemné, expresívne agresívne :D:D:D:D
Veci, ktoré v mojej poézií chýbajú.
🙂
Veľa šťastia 🙂
to preháňaš, ale príjemne
a nemyslím, že chýbajú, možno sú len obalené inými skúsenosťami a možno sklamaním.. (?)
neplánujem, ale ďakujem
Nepreháňam, mám načítané rôzne grcy… (chvíľu som sa pohybovala aj na madnesse – česť výnimkám, ktorých tam nie je veľa)
Mmmm… skúsenosti? 😀 ja ten expresionizmus presúvam v poslednej dobe radšej do prózy. Poézia nikdy nebola moja silná parketa 😉
A ešte jedna vec – nehovorím to, čo si naozaj nemyslím.
milé, ale ta cigareta by bola nelogická, keďže ňou pritlačila svoje malé prepáč o popolník
skôr by som nakreslil muža bezvýrazne hľadiaceho do popolníka
Dík
a ja som si logicky predstavil to prepáč pritlačené cigaretou o popolník v štrbinke na cigaretu. 🙂
Pričom toho muža som vnímal ako hlas a podstatou sa stala tá, ktorá odišla.
PS: nemáš za čo, teším sa aj na ďalšie tvoje príspevky.
v zásade mám radšej impresie, na ktoré tlačí to expresívne z okolia
a priamosť mám rád, okorenenú jemnosťou
prózu som od teba nečítal, ako to môžem napraviť ?
Hneď prvý príspevok tam hore… obrázok holubice…
Ale to sa ani veľmi… nedá nazvať prózou… to sú úlety skrátka 🙂