Posledné dni v práci boli namáhavé a zároveň úžasné. Každým dňom som sa viac a viac tešila, že už končím. A všetci sa mňa len usmievali. Deň pred odchodom na dovolenku som sa zúčastnila na porade. Bolo mi úplne jedno, že naše oddelenie sa má premenovať a budú sa musieť na všetkých formulároch prepisovať údaje. Neprítomne som sa usmievala pri prerozdeľovaní nových pracovných úloh. Keď šéfka skončila, otočila sa na mňa a povedala: „No, ty už si tu dnes len do počtu. Nad čím rozmýšľaš?" „Ja už v duchu žehlím plienky," odpovedala som s úsmevom.

Posledný deň ráno som nakúpila v pekárni lekvárové a tvarohové koláče, v práci som ich vyložila na stoly, aby si každý mohol dať. Dokončila som posledné úlohy, vybavila posledných klientov, dostala som  veľký darčekový kôš, poslala som mail na celú firmu, že sa lúčim a o piatej pre mňa Martin prišiel. Rozhodla som sa, že si vyberiem všetku dovolenku, ktorú som mala. Čakali ma ešte takmer štyri mesiace do termínu pôrodu.

strossovci