Komentáre

5 Responses to Keď posteľ vŕzga hluchým

• 

  maria.mazuchova on 20. októbra 2009 at 14:27

  Nič proti Anete Galisovej. Použila som ju len ako kulisu, samozrejme že je to skvelá speváčka a bla bla bla bla bla…
  Čiže nič zaujaté.

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 20. októbra 2009 at 17:47

  Som hrdý na to, že nastal ten prvý zlom, kedy ti môžem venovať úprimnú poklonu za tvoj talent.
  (Lebo aj keď ja vidím, že mnohé veci sú plánovité – ale vidím to len preto, že mám čosi podobné za sebou ;)) tak napriek tomu nemôžem odoprieť tvoje majstrovstvo. 🙂
  Týmto dielom a tým, ktoré bolo pred tým predposledným 🙂 si uchopila svoje schopnosti za pačesy.
  Myslím, že to vôbec nie je scestné, aj keď to vyznie asi čudne, ale ozaj sa teším na niečo čo napíšeš od dnes asi za rok. 😉
  (Priam sa mi na to zbiehajú slinky :D)
  Zostaň s múzou a prekvap ma aj nabudúce, takýmto pozitívnym pokrokom a kvalitou. 😉
  S pozdravom Dušan Damián.
  Respect Maya!

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 20. októbra 2009 at 18:22

  Ďakujem veľmi pekne, za pochvaly 🙂
  Tieto poviedočke, či ako by som to nazvala (lebo aj na poviedky je to príliš krátke) sú však naozaj len také chuťovky.
  Aj ja sa teším, čo napíšem od dnes asi tak za rok… ak dožijem 😀 a celkom ma zaujíma, ako by sa taký jemný expresivizmus ujal vo vážnejšom, dlhšom diele.
  ďakujem ešte raz, budem sa snažiť 😉

  Odpovedať
• 

  stachys on 25. októbra 2009 at 7:30

  písala si, že si skôr na prózu, no ty si poéziou presiaknutá, aj v takomto nepoetickom vzťahu, máš schopnosť vystihnúť atmosféru a nechať priestor pre našu
  predstavivosť; fajn
  píšem aj prózu, ale vidím, že mám na čom pracovať

  Odpovedať
• 

  maria.mazuchova on 25. októbra 2009 at 12:23

  To je fakt silný komentár…
  Beriem, s chladnou hlavou 🙂
  ďakujem pekne :):):)

  Odpovedať