Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Keď posteľ vŕzga hluchým

Ležím, ležíš.

Časopis vrastený do dlaní vykrikuje titulným listom tučné podnadpisy tisíckrát prežutých položiek hospodárskej krízy. Netuším, že z vnútornej strany bulvár obnažuje prsia Anety Galisovej…

Ležíš, mierim.

Po špičkách do kúpeľne, lebo rovné vlasy ťa rajcujú na zamyslenie.

Ale ty nie, vraj prečo si ich žehlím ako naivná puberťáčka a ešte, že Remingtonka je aj tak naprd, najkvalitnejšia je ETA, ktorú má aj tvoja sestra, ale ja akoby som nemala fuk, či si to hniezdo zrovnám zakrivenou červenou, alebo vertikálnou striebornou žehličkou!

Pol hlavy sa mi teda stále kučeraví, lebo si nechávam dohovoriť.

Durdím sa, ležíš.

Anetu si si schoval pod vankúš.

Romantická hudba ťa preženie akurát tak po cigaretu. Maskujúc si mužskosť semišovým županom zdrháš na balkón, ignorujúc komáre. Niečo je zle.

Cupkám za tebou úplne nahá.

Fajčíš, do blba.

Snažím sa zaujať pestovanými nechtami vo výrastkoch z padnutej hrude, ale ty len príkro zdvihneš ruku a započúvaš sa, ako to robia susedia pod nami. Fakt sa na to môžem!

Ležím, fajčíš.

Fajčíš a ja ležím,

ležím, keď zatváraš balkón.

Stojíš, nahý.

Trochu sa preľaknem – ako je to dávno…
Plazím sa z postele po štyroch, ale ty si rýchlejší, tak privolím – naozaj je to dávno…

Čakám.

Nervózniem…

Prehĺtam nezáujem.

To len ty máš eso! Obrázok Anety Galisovej, lepiacu pásku a môj chrbát. Ja na oplátku ladím telku po švédsky a zase čakám.

Nič.

Tak len bez smerovky vyberám zákrutu a spomínam, ako to bolo dávno.

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Keď posteľ vŕzga hluchým

  • Nič proti Anete Galisovej. Použila som ju len ako kulisu, samozrejme že je to skvelá speváčka a bla bla bla bla bla…
    Čiže nič zaujaté.

  • Som hrdý na to, že nastal ten prvý zlom, kedy ti môžem venovať úprimnú poklonu za tvoj talent.
    (Lebo aj keď ja vidím, že mnohé veci sú plánovité – ale vidím to len preto, že mám čosi podobné za sebou ;)) tak napriek tomu nemôžem odoprieť tvoje majstrovstvo. 🙂
    Týmto dielom a tým, ktoré bolo pred tým predposledným 🙂 si uchopila svoje schopnosti za pačesy.
    Myslím, že to vôbec nie je scestné, aj keď to vyznie asi čudne, ale ozaj sa teším na niečo čo napíšeš od dnes asi za rok. 😉
    (Priam sa mi na to zbiehajú slinky :D)
    Zostaň s múzou a prekvap ma aj nabudúce, takýmto pozitívnym pokrokom a kvalitou. 😉
    S pozdravom Dušan Damián.
    Respect Maya!

  • Ďakujem veľmi pekne, za pochvaly 🙂
    Tieto poviedočke, či ako by som to nazvala (lebo aj na poviedky je to príliš krátke) sú však naozaj len také chuťovky.
    Aj ja sa teším, čo napíšem od dnes asi tak za rok… ak dožijem 😀 a celkom ma zaujíma, ako by sa taký jemný expresivizmus ujal vo vážnejšom, dlhšom diele.
    ďakujem ešte raz, budem sa snažiť 😉

  • písala si, že si skôr na prózu, no ty si poéziou presiaknutá, aj v takomto nepoetickom vzťahu, máš schopnosť vystihnúť atmosféru a nechať priestor pre našu
    predstavivosť; fajn
    píšem aj prózu, ale vidím, že mám na čom pracovať

  • To je fakt silný komentár…
    Beriem, s chladnou hlavou 🙂
    ďakujem pekne :):):)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button