Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

Cieľová stanica – pôrodnica 10.časť Vianoce

>
Normal
0
21
false
false
false
MicrosoftInternetExplorer4
–>>
–>
>

/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:“Normálna tabuľka“;
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:““;
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:“Times New Roman“;
mso-ansi-language:#0400;
mso-fareast-language:#0400;
mso-bidi-language:#0400;}

–>

Pár dní pred Vianocami som
zreteľne zacítila, že sa moje dieťa pohlo. Zapísala som si dátum a odvtedy
som pravidelne kontrolovala pohyby. Najväčšie rošambo v bruchu začalo
vždy, keď som si ľahla. Na chrbte som už nemohla ležať, aby malo dieťa
dostatočný prívod kyslíka. Na bruchu sa už dávno nedalo. Aj keby to moje pevné
brucho vydržalo, ruky a nohy by mi lietali vo vzduchu. Pomaly mi začalo
robiť problémy postaviť sa z hlbšieho kresla. Celé dni som jedla
a jedla. Pár dní po svadbe mi už zasa začalo chutiť a tak som
dobiehala, čo sa dalo. Potom prišiel ďalší problém. V noci som sa zobudila
na zvláštny pocit v bruchu. Automaticky som sa ho dotkla
a s hrôzou som zistila, že ho mám tvrdé ako betón. Asi po pätnástich
sekundách to povolilo. Dostala som hrozný strach. Teraz, keď už všetko malo byť
len dobré, teraz sa všetko pokazí? Ráno som utekala k lekárovi na
prehliadku. Povedal, že zatiaľ je všetko v poriadku. Že mi len začali
„falošné" kontrakcie. Musím sledovať, aby neboli príliš časté, alebo bolestivé.
Vtedy by som musela ísť do nemocnice.

Prišli Vianoce. Štedrý večer som
ticho pretrpela. Brucho mi pravidelne tvrdlo, bolo mi do plaču. Uvedomila som
si, aké je to hrozné, byť na Vianoce dospelou. Chcela som byť malým dieťaťom,
ktoré si bez problémov všetko vychutná. Martin sa mierne pripil. Už ležal
v posteli, keď som prišla do spálne a začala som sa vyzliekať. Celý, pre
mňa nevianočný štedrý deň vylepšil jedinou vetou. Vo svojom polodelíriu sa
nadvihol na posteli, pozrel na moje obrovské brucho a so slovami: „To je
nádhera!" sa zvalil späť na posteľ a zaspal. Vtedy som si povedala, že ten
deň nebol až taký hrozný a hladila som si brucho. Vyzerala som akoby som
mala o mesiac rodiť, mala som falošné kontrakcie a termín pôrodu až
za celých päť mesiacov.

 

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Cieľová stanica – pôrodnica 10.časť Vianoce

  • Myslím, že takto pred ôsmou je to najlepší čas na túto tvoju sériu. 🙂
    Atmosféra tomu totiž praje.
    Ale je to celkovo milé, niekedy mám absťák za tvojimi občasnými „šplechmi“ ale sem tam hodíš poznámku, ktorá to výrazne oživí. 😉
    Zostaň s múzou!
    PS: Ber to tak, že sa mi to páči! 😀
    S pozdravom Dušan Damián.

  • „Uvedomila som si, aké je to hrozné, byť na Vianoce dospelou. Chcela som byť malým dieťaťom, ktoré si bez problémov všetko vychutná.“

    Toto je myslím veľmi výstižné…

    Celkove mi príbeh Tvojho tehotenstva pripomína to, čo zažívala pred vyše rokom mama. Tiež falošné kontrakcie, nepríjemnosti, neustála hrozba odchodu do nemocnice. A ja som si len v tichosti klepkala na čelo a pýtala som sa sama seba, ako je možné, že sa niekto dá na takéto sebatrýznenie dobrovoľne? 🙂

  • ďakujem, takže šplechy, to je fajn 😀

  • už s tým, keď je to tam? potom už sa musí vydržať 😀 ďakujem, že si sa zastavila

  • …že prevencia je lepšia ako liečba? 😀

     

    Akože, u prvorodičky by som to ešte chápala, keď nevie, do čoho ide. Ale moja mama čakala už tretie dieťa… neuveriteľné. A to všetko kvôli výrobe stroja na rev a vyhadzovanie vecí zo zásuviek… :-))) Toto zaujíma čestné miesto na mojom zozname vecí, ktoré nikdy nepochopím. Je to na druhom mieste, hneď za teóriou superstrún… 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button