« Vrany
Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Snívali sa mi letné dni
Nie vždy sú veci celkom jasné.
Snívali sa mi letné dni.
Kde toto všetko viazne?
Prach sadá na líce
a ruka hľadá teplý vzduch.
Boli tie chvíle niekedy živé?
Dnešok je celkom iný druh.
Myšlienky doďaleka cúvajú
a náhle tíchnu späť.
Sadajú na stoličku,
potom na gauč ustanú,
len večer pôjdu spať.
Čo keď už ráno nevstanú?
Zrazu ma premkol strach.
Stále len definujem miesto,
kam moje stopy povedú,
kde odumrie mi ďalší vlas….
Slnko mi do pohľadu
drzo vypálilo škvrnu červenú.
Veď ja tu trestám vlastný čas!
Máš tam zopár naozaj krásnych metafor 🙂
Veľmi sa mi páči:
„Myšlienky doďaleka cúvajú
a náhle tíchnu späť.“
Slušné 🙂 teším sa na ďalšie 🙂
S pozdravom Sima 🙂
Krásne metafory 🙂
Teším sa na ďalšie dielka 😉
ďakujem obom! už 5 rokov som nepísala, ani neviem prečo, tak som sa popri čítaní zaujímavých príspevkov rozhodla hodiť tu nejaké svoje staré veršíky – a zistiť či a čo sa páči a ako (ak..) písať ďalej ;))