Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Pamäť

Neviem nepamätám si kedy sa to stalo

Kedy mi to vtáčatko srdce dobodalo

Nechcem, nespomínam si, nie som ani básnik

Čo núti ma písať? Jej pohodenie vlasmi

 

 

A ničím sa vždy keď spomeniem si na ňu

Už oči ticho pršia a ruky pokoj kradnú

Lámem si hlas a nechápem sa sám

Či malé vtáčatko nie je len klam

 

Veď vtáčatiek sú kŕdle tak prečo práve toto?

Jedno vždy zabolí a býva tam za plotom

Nezlomne v diaľke si svoj príbeh žije

Pri úteku cez plot srdce mi bije

 

Ako vždy po vzlete prichádza pád

Pozná ho každý, malý na duši chlad

Len čo som rozprestrel do výšky krídla

To moje vtáčatko – láska mi zmizla

 

Kto hľadá nenájde, ten sa len žerie

Z milého vtáčatka ostáva perie.

Ďalšie príspevky

Komentáre

2 Responses to Pamäť

  • Palec hore.
    Nenáročné a predsa hravé.
    Plné očividných metafor, no aj tak nenudiace.
    Páčilo sa mi.
    I keď už som od teba čítal aj lepšie.
    Zostaň s múzou!
    S pozdravom Dušan Damián.

  • kto hlada, ten len hlada, na chvilu zabludi , mozno aj navzdy..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button