Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Kvapka

Kvári ma strach

keď v ruinách

Cítim ruky siahať mi na krk

 

Aj čvikot vtáka 

ma stále láka

zahryznúť sa do imaginárnych rúk

 

Krok pomalý

sa zastaví

S pokusom vetra dostať sa pod šat

 

A neverím sám

tebe že dá 

sa ísť tou istou cestou miliónkrát

 

 Keď vidieť slnko

ja rýchlo rukou

Si chránim oči preto pre lásku

 

Jediná chyba

je súdnosť čo chýba

Uvedomiac si že slnko je na obrázku

 

Milý sťa baran

chcem čeliť ranám

Ranám ktorým sa nejak nechce prísť

 

Čo robiť mám

sa nepýtam

 Sám predsa dosiahnem oveľa väčší zisk

 

Vylejem víno

na oprátky synov

A z vína mením sekundu na krv

 

Vietor má silu

zastaviť chvíľu

Zase sa bojím toho čo príde prv

 

Čudesné kosti

čriepky nevinnosti

Nevidno rozdiel ani pod lupou

 

Obrázok spásy

sa z ľútosti hlási

Ja vidím iba pár hladných supov

 

I vlastný zrak

ma zrádza tak

Že vidí i to čo vidieť ťažko sa len dá

 

Aj tráva kvíli

v poslednej chvíli

 Uvedomiac si že zrak sa neháda

 

Odvahou nazvem

myšlienky na zlé

Východisku sa  mení ruky stisk

 

Tak dobre viem

že nežijem

Do lámavice pošlem môj posledný list

Ďalšie príspevky

Komentáre

One Response to Kvapka

  • Toto ma oslovilo teda neporovnateľne viac než to predošlé.
    Ani tomuto nemám moc čo vytýkať.
    Jednoducho sa mi tento príspevok páčil.
    S múzou!
    Zdraví D.D.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button