Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

V spálni

 

V malom byte na štvrtom poschodí bývajú štyria ľudia. V noci všetci spávajú v jednej spálni a spoločne mimo rytmu odfukujú.

Aj dnes večer zaspáva ako prvý malý dvojročný chlapec. Je nešťastný. Jeho istoty sa rúcajú, je vyčerpaný po hodinovom zúrení. Mama mu zobrala cumlík a schovala ho. Nepomohol plač, nepomohlo kopanie, keď ho mama k sebe silno pritískala. Zobrala mu JEHO milovaný cumlík. Je taká zlá. Unavený chlapček leží v postieľke, už nevládze bojovať, očká sa mu zatvárajú.

Ráno, keď sa zobudí, šťastne sa usmeje na svoju mamu.

Ale teraz v posledných myšlienkach tohto dňa nechápe, prečo je taká zlá.

Zaspáva.

Pri každom nádychu je počuť v izbe hlasný vzlyk.

Spí.

Ruky, ktoré naňho dávajú po celý čas pozor, ho teraz nežne prikryjú a pohladia po vláskoch.

O hodinu ide do postele na druhej strane spálne päťročné dievčatko. Vie, že musí byť ticho, aby nezobudilo bračeka. Aj tak už je zbytočné každé slovo. Toľko mamu prosila, v kuchyni, v obývačke, aj v kúpeľni, keď ju trasúcu brala z vane. Prosila a plakala a mama nepovolila. Mama je horšia, ako ježibaba z perníkovej chalúpky. Každý večer to isté. Otec pozerá správy, nemôže sa pustiť rozprávka. Vraj rozprávky už spinkajú. Taká hlúposť. Dévédéčko predsa nemá očká, tak nemôže spinkať. Stačí ho zapnúť. A mama ho nezapla. Je škaredá. Veď nechcela tak veľa, iba ešte jednu rozprávku o vláčiku. Nechcela papať ten chlebík. Chcela rozprávku! Chlebík hodila na zem. Nechcela sa kúpať. Odmietla sa vyzliecť. Mama z nej musela nasilu ťahať tepláčky a tričko. Nech. Keď nemá rozprávku, nebude sa ani…. Dievčatko zaspalo. Pery, ktoré s láskou šepkali uspávanku si vzdychli a pobozkali uschnutú slzičku na malej tvári.

O ďalšie dve hodiny vchádza do spálne po špičkách otec. Manželská posteľ hlasno zastoná pod náhlou ťarchou jeho tela. Muž stuhne a čaká, či zavŕzganie neprerušilo sen niektorému z detí. Ešte to by tak chýbalo, aby sa zobudili a začali vrieskať. Dosť sa nakričali pred spánkom. Nechápe. On to skrátka nechápe, čo s nimi tá ženská robí, že musia ísť vždy spať s krikom. Zle ich vychováva. Keby bol s nimi on doma, to by bola iná káva. Nastúpili by do radu ako vojaci, vyzliecť, umyť a spať. Žiadne čičíkanie, presviedčanie a vysvetľovanie. Všetko by inak vyzeralo. A určite by na večeru nebola zapekaná brokolica. Keby nebol taký hladný. Keby bol v chladničke aspoň kus poriadneho salámu. Sú tam len samé tofu a feta a podobné blbosti, čo sa nedajú jesť. Celkovo je v poslednom čase s manželkou nespokojný. Keď príde z práce, v telke je pustená rozprávka. Keď to prepne, všetci začnú vrieskať. Ani ona sa ho nezastane a celý večer drhne hrnce a umýva zem. Prečo to nespraví cez deň? Lezie mu to tu na nervy. Keby aspoň sex za niečo stál. Vlastne, keby sa každý večer trochu pomazlili, dalo by sa všetko vydržať. Ale ona už to nechce ani dva krát do týždňa. Sotva raz. Unavená je. A kto nie? Čo on v robote snáď spí? Ale ona by aj mohla, keď je doma, poobede si trocha zdriemnuť. Celé je to na hovno.

Hodinu po mužovi prichádza do postele žena. Muž už spí. No, nevadí, nestihli sa ani porozprávať. Ale inak to bol ideálny deň. Dnes si líha pod perinu skutočne šťastná. Podarilo sa toľko vecí. Cez obed, keď deti spali, stihla zavesiť bielizeň a navariť. Keď sa zobudili, mala čas sa s nimi hrať. Staršiu dcéru tak zabavila, že si ani nevšimla, že dnes mala o jednu rozprávku menej. Teda zistila to, ale až tesne pred spaním, potom už plakala a zúrila, ale to od únavy.  Aj tak by mala ten počet rozprávok ešte okresať. Nie je dobré, aby v tomto veku toľko sledovala televíziu. A mladší syn konečne prvý raz zaspal bez cumlíka. Prisahá, že ak by plakal ešte chvíľu, nezvládla by to a dala by mu ho. Bolo to fakt tvrdé, ale je to veľký pokrok. Z líc si musela nenápadne stierať slzy, keď malý chlapček usedavo plakal. Vydržala a dobre urobila. No a manžel dnes zjedol dokonca zapečenú brokolicu, ďalší úspech. Konečne niečo zdravé. Musí variť také jedlá častejšie, tuším mu to aj chutilo. A keď už všetci spali, stihla požehliť bielizeň a konečne po troch týždňoch si dala horúci kúpeľ. Je dobré nájsť si chvíľku iba pre seba. Žena spokojne zaspávala s vedomím, že dnes urobila všetko, čo sa dalo. Pre šťastnú rodinu.

Ďalšie príspevky

Komentáre

10 Responses to V spálni

  • … celkom si to viem predstaviť aj v knihe – bolo by však treba vybrať (napísať) viac podobných poviedok a urobiť seriózny výber – sú to akési sondy či krátke postrehy zo života očami ženy – a keďže sú napísané vtipne, výstižne, sviežim súčasným jazykom, idú rovno k veci a nenudia, mohli by zaujať dnešného rozmaznaného čitateľa.

    Je pravda, že poviedky čítajú ľudia menej ako romány, ale nie vždy – napr. poviedky Roalda Dahla pre dospelých sú vždy po vydaní na výslní čitateľského záujmu.

    V. Preložník

  • Podľa mňa úplne najviac najsamlepšie dielko aké som od teba čítal.
    Veľmi sa mi to páčilo.
    A súhlasím s prvým komentárom. 😉
    Zostaň s múzou!
    S pozdravom Dušan Damián.

  • teší ma Vaše uznanie a kniha … jáj … to znie ako sen. No budem sa snažiť ďalej.

  • tak mna to skoro rozplakalo! tolko sa chuderka natrapi cely den, a nikto nie je spokojny…

    je to skvele zuzka, ber rady vazne, daj tomu nejaku formu a bez do vydavatelsva! na autogramiade, ci krste bude vela ludi z enigmy 🙂

    je to skvele…nemam slov…

    drz tu svoju muzu nakratko aby nezdrhla ! 😉

  • Musim sa priznat, ze som tvoj velky fanusik. Zatial som precital vsetko, co si napisala. Nieco sa mi pacilo menej, nieco viac, ale vzdy som docital dokonca. 🙂 Komentar sice davam az teraz, ale to len preto, ze ja proste neviem kritizovat. 🙂 Nie zeby som tebe nieco vytkol, ale ked uz nieco pisem, chcem napisat nieco viac ako len pekne alebo dobre, aj ked viem, ze aj to malo potesi. No a vzdy ked som si nieco tvoje precital, uz tam bolo tolko chvaly, ze ten moj skromny nazorik tam nebolo ani treba. 🙂 Na druhej strane vsak viem, ked je nieco dobre a myslim, dufam, ze dokazem spoznat talent. A ty talent urcite mas. Co mas, ty si talent. 😀 O style sa nebudem bavit, ten je perfektny, co ma vsak na tvojich prispevkoch vzdy dostane, je originalita. Vzdy sa tesim, ako sa to nakoniec skonci.
    Tolko vseobecne a teraz konkretne k tomuto dielku. Ked som si cital tu cast o otcovi, dobre som sa nasmial. No a to o matke, ta mi celkom pripomenula i moju mamu. Prese to sedi. 🙂 Proste krasne. Vdaka.

    P.S. Fuu, ale som toho napisal, dnes mam nejaky zvlastny den. 😀 Kto sa dostane az sem, tak toho pozdravujem. 😀

  • ja som nečakala, že vás toto až tak osloví, no v hlave sa mi to liahlo dosť dlho, kým som to dala na "papier". Ja by som v knihu ani nedúfala, na druhej strane takto pred pol rokom by som nedúfala ani v takéto pozitívne ohlasy. Ešte raz ďakujem. ženiete ma vpred

  • takýmto komentárom. Veľmi si cením každého čitateľa, ktorý dočíta dokonca a keď potom znechutene neodíde, ale niečo to v ňom zanechá, alebo sa pri tom pobaví, to je naj odmena. Lebo niekedy mám pocit, že píšem a píšem a nič z toho, ale keď to niekto ocení, s radosťou idem na niečo ďalšie. A ja tiež mám niekedy pocit, že načo budem komentovať, keď už to všetci vychválili, ale sám vieš, že každý jeden názor neskutočne poteší a preto ti veľmi ďakujem za ten tvoj, idem niečo nové napísať 😀

  • nič zmysluplné ma nenapadlo, ibaže TLIESKAM!

  • ďakujem

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button