Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adhara

AUTOR

adhara

Ešte jeden úryvok (Osem hviezd Veľkého voza)

Upravené 11. 10. 2009 o cca 11:15 

 

Lindsey sa opäť upokojila a žiadny ďalší záchvat plaču už dlho neprepukol. Watson mal košeľu na pleci premočenú jej slzami. Uvažoval, či by nebolo vhodné zájsť do jedného z improvizovaných zdravotných stredísk a vypýtať jej niečo na upokojenie. Možno niektorým rodinným príslušníkom utlmujúce lieky už podali. Vtom sa otvorili dvere a stál v nich John Higgins.

Zarazil sa, keď uvidel Lindsey, tá však jeho príchod očividne nespozorovala. A tak mlčky gestom naznačil Watsonovi, že má vyjsť von. Watson ukázal na Lindsey s nemou otázkou Nemôže to počkať? Higgins nehlučne pokrútil hlavou. Nie to, ale výraz na jeho tvári Watsona presvedčil, že ide o niečo dosť vážne. Ďalšie nepríjemnosti. Ale čo horšie sa už môže stať?

Na kratučký okamih zablúdil mysľou k svojej sestre, jedinej rodine, ktorú mal, ale vzápätí sa v duchu vysmial tejto myšlienke. Sestra bývala s manželom a deťmi v Oregone. Nebol dôvod myslieť si, že sa jej niečo stalo a už vôbec nie v súvislosti s touto katastrofou. Vrhol ešte jeden krátky pohľad na Higginsa a potom jemne od seba odtlačil Lindsey a posadil ju do kresla. Bola taká apatická, že možno vôbec nevedela, čo sa s ňou deje. Nepokúsila sa ani odhrnúť si vlasy, ktoré jej padli do čela. Práve táto poburujúca ľahostajnosť k všetkému vyvolala Watsonovi takú vlnu súcitu, ako nič za posledné tri hodiny.

Keď za sebou pomaly zavrel dvere, Higgins hneď začal: “Derek… keď sa Richards dozvedel, čo sa stalo, strelil si do hlavy svojou legálne držanou deviatkou.”

Watson počul slová, ale nedávali mu zmysel. “Clyde je mŕtvy?”

“Nie, ešte žije… ale jeho stav je kritický. Jeho ošetrujúci lekár otvorene povedal, že to pravdepodobne neprežije. Na áre upadol do kómy a nepredpokladajú, že sa z nej ešte niekedy preberie.”

Chodba sa pre Watsona zmenila na úzky, tesný a tmavý tunel. Necitlivými perami sa spýtal:  

“Je isté, že je to kvôli… tomu?”

Higgins prikývol a odvracal zrak. “Iný motív tam nemohol byť.”  

Watson sa musel oprieť o stenu, len na krátku chvíľu a dúfal, že Higgins nič nezbadal. “To nie je možné”, zašepkal.

 “Povedal by som skôr, že je zázrak, že nebol na mieste mŕtvy. Prestrelil si lebku, má poškodenie mozgu.”

Watson siahol na kľučku. Bolo to mimovoľné gesto, ale Higgins si to vysvetlil tak, že sa chce vrátiť do miestnosti. “Im to prosím ťa zatiaľ nehovor. Lindsey, Rogerovi, Alice, ani Beth. A ani Mary.”

“Mary…” Watson si náhle spomenul. “Bol za ňou vôbec niekto?”

“To naozaj neviem.” Odvetil Higgins. “Je mi to ľúto.”

“V ktorej nemocnici leží Clyde?”

“Neviem ani to. Keď som sa to dozvedel, bol v Daytonskej všeobecnej, ale pravdepodobne ho už previezli…”

Watson sa náhle otočil a zrýchleným krokom zamieril do svojej kancelárie. Keď otvoril dvere, našiel svoju sekretárku Ellen za stolom plným neusporiadaných papierov. K očiam si tisla papierovú vreckovku. Keď ho uvidela, chcela niečo povedať, ale Watson ju predbehol. Takmer nespomalil, len prebehol okolo nej a zavelil: “Ellen, zisti mi prosím, v ktorej nemocnici leží Clyde Richards.”

Poslušne prikývla, automaticky natiahla ruku za telefónom a až potom jej došiel význam tých slov. “Čo sa stalo Clydeovi?” Spýtala sa vydesene. Ale Watson už otvoril dvere do kancelárie.

Vo vnútri sedel Roy Crain.

Watson zarazene zastal. “Čo…?” Vyšlo z neho a zmĺkol.

Za sebou začul vysoký, po nedávnom plači takmer piskľavý Ellenin hlas: “Prepáčte, pán Watson.”

Keď otvoril dvere, Crain sedel na jeho stoličke, ale teraz vstal. “Potrebujem sa s tebou porozprávať, Derek. Medzi štyrmi očami.”

Watson za sebou zatvoril dvere a zostal stáť. Crain bol stále v rovnakých nohaviciach a košeli, v akých riadil katastrofický štart dnes ráno. A predsa to už nebol ten istý človek. Rukávy mal po lakte vyhrnuté, kravatu povolenú, tvár strhanú a v očiach akési neúnavné odhodlanie.

“Nemal by si byť…” Začal pomaly Watson a keď Crain zronene prikývol, Watsonovi na chvíľu preletelo mysľou absurdné podozrenie, že Discovery explodoval kvôli Crainovej nedôslednosti.

“Derek, ide sem riaditeľ NASA aj minister obrany.”

Minister obrany? To prečo?”

“Hovorí sa o podozrení na teroristický útok…”

“Teroristický útok? Väčší nezmysel som v živote nepočul.” Vyprskol Watson pohŕdavo.

“To je pravda, ale…”

“Každý pracovník Kennedyho vesmírneho strediska môže potvrdiť, že by to teroristi technicky nezvládli…”

“Derek, ja viem! A som presvedčený o tom, že to vie aj minister, pretože keby tu bolo skutočné podozrenie na teroristov, bez zaistenia by sem určite nešiel. Ale nejde o to, čomu veríme my, ide o to, čomu má veriť verejnosť. V tejto chvíli je najdôležitejšie upokojiť verejnosť.”

“A verejnosť na to ako prišla?”

“Pozeral si dnes správy, kvôli ktorým prerušili vysielanie?”

Nie…”

“Keby si pozeral, vedel by si, aké fámy sa šíria.”

“KSC ešte nepodalo oficiálne vyhlásenie?”

“Zatiaľ nie. To podá až riaditeľ.”

“A čo s tým mám spoločné ja?”

Crain si vzdychol. “Príchod týchto dvoch osobností je úplne posledné, čo sme teraz potrebovali.”

“Budú chcieť vedieť, čo sa stalo a sami to prvýkrát vyhlásiť pred verejnosťou.” Povedal Watson.

Crain prikývol. “Hlavne minister. S riaditeľom si poradíme, pretože má k nám oveľa bližšie. Ale minister… Derek, potrebujeme, aby si si ho vzal na starosť.”

“Ministra?”

“Áno.”

“A čo mu preboha poviem?!”

“Proste mu zreferuješ všetko, čo vieš.”

“Ja nič neviem!” Watson si uvedomoval, že začína kričať. “Viem len to, že raketoplán explodoval asi osem sekúnd po štarte a v dôsledku explózie vznikol na rampe 39 A požiar, ktorý sa podarilo uhasiť po… po…”

“Hodine a dvanástich minútach.” Doplnil ho Crain.

“Hodine a dvanástich minútach. Sedem mŕtvych, desiatky zranených. Bodka. Nič viac.”

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.
Ďalšie príspevky

Komentáre

8 Responses to Ešte jeden úryvok (Osem hviezd Veľkého voza)

  • Ja som sa dokonale začítala… tak, ako už dávno nie! V tak krátkom úrvyku je veľa nevypovedaného, a ja len dychtím, čo sa stalo.

    Naozaj Adhara, je to úryvok na úrovni. A to ti hovorím ako obyčajný čitateľ. Mňa to skutočne zaujalo od začiatku do konca. S prvým príbehom, čo som od teba čítala (myslím, že to bol Príbeh padajúcich hviezd) sa to nedá ani porovnať. Ak je celá kniha takáto, neviem na čo čakáš 😉

    Veľa šťastia.

  • presne tak! je to napisane ozaj na urovni, putavo…dufam, ze este nieco vyvesis:)

  • Pripájam sa k predošlým komentárom.
    A tiež musím povedať, že je to super. Kvalitný materiál, ktorý stojí za to vydať knižne.

    PS: A teraz máš aj najlepšiu foto zo všetkých. 😉

  • Ja som vedela, že som niečo zabudla…!

    Tiež som ti chcela povedať, že máš veľmi peknú foto 🙂

  • To som rada, že to zaujalo. Preto som sa rozhodla úryvok predĺžiť o časť, o ktorej som už bola takmer rozhodnutá, že ju tam dám, ale napokon som ju uťala a nechala tam len ten krátky začiatok. Pretože menej je niekedy viac a tiež viem, že mnohí ľudia pri pohľade na siahodlhý text na obrazovke gúľajú očami a zavierajú okno. Ale v tejto dlhšej verzii by to malo aspoň niečo viac vysvetľovať. 🙂

    Je zvláštne, Majka, že sa Ti zdá neporovnateľný s Príbehom padajúcich hviezd, pretože toto je akýsi jeho literárny bratranec :-). Medzi oboma príbehmi sú súvislosti, tak dejové, ako aj myšlienkové. Na druhej strane, som rada, že tam je vidieť nejaký pokrok.

    A k tej fotke… no, v skutočnosti mám len málo takých fotiek, na ktoré sa dá pozerať… a ani s jednou som nebola úplne spokojná, preto ich tak obmieňam. Aj mne však táto z nich sedí najviac.:-)

     

    A k vydaniu… no, ja by som rada, ale zatiaľ som to ani neskúšala, pretože mama mi hovorí, že na to nemám. 🙁 A tiež by som stadiaľ najskôr rada odstránila ešte nejaké vedecko-technické omyly, aby to bolo také reálnejšie.

  • k foto – chcela som uz skor, no ale lepsie neskoro ako nikdy – good job! 🙂

    mama ti hovori, ze na to nemas? a citala uz nieco? 😉 ta moja odomna nic necitala a vravi, ze nech skusam 😀

    do prcic, uz si ten pribeh padajucich hviezd musim docitat dokonca! 🙁

    muze zdar!!!

    🙂

  • Musela. Všetko. Povinne. Hoci aj v mojom príbuzenstve sa našli také slabé povahy, ktoré vyhlásili, že moje diela budú čítať až keď vyjdú. 🙁

  • hm…citala a povedala, ze na to nemas? hm…to je smutne…

Napísať odpoveď pre Denisa Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button