Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

maria.mazuchova

AUTOR

mariamazuchova

Čo je tvoje, je aj moje a čo je tvoje, je zas len moje (poviedka)

10. októbra 2009 | Autor maria.mazuchova | Počet zobrazení: 1905 | Počet likov: 0

Nech vzkypí zlosť a citrón mačká smiechy,
od ucha k uchu ukutej satire,
a tak do podkov zlejú sa bradaté brehy
sivých tabúľ
podstolných pisárov s rukami na pýre,

v Kynceľovej na Píle.


Až to, že Kynceľová nemá Pílu.

 

Pravdu vravím, priatelia, v Kynceľovej nájdete pílu iba u Jonáša Pyrimora, povolaním baču, aj to len ručnú. Kde to také vymoženosti, ako zoťať strom za… za… len ministerstvo životného prostredia najlepšie tuší, za koľko minút (a aj tak s tým nič nerobí)?

A potom, že prečo Pyrimor v zime ovčou vlnou kúri…

No prečo?

On má totiž pred kolibou tabuľku „For save" a vedľa nej hneď ďalšiu: „Do boja s krízou biokúrivom!" Ešteže pán farár Snebko mu tú kotŕčku vysvätil už pred rokom.


A Jonáš by ostal Jonášom, keby, zaokrúhlene asi tak pred mesiacom, nezbrázdil Kynceľovú expedient reklamačných tlačív v sieti BILLA. Menom Ivan Šacho (zo svojho postu vyexpedovaný len nedávno). Jeho poslednou vôľou bolo dostať sa do Chorvátska, a tak si prepožičal – sprivatizoval firemný Peugeot 206. Lenže Chorvátsko je dolu kopcom a jemu už v Kynceľovej došiel benzín. Odstavil teda Peugeot pred tabuľkou „For save" a pobral sa do krčmy pešo, vandrujúc osobný majetok.

Štipľavý dym z cigariet mu precízne zadubil sklá len čo vošiel dnu a skreslil tak pohľad na obrysy zúfalca v rohu miestnosti, obdivujúceho barové stoličky, tváriaceho sa nanajvýš podpultovo.

Jonáš Pyrimor nehľadiac na to, že neznámy je neznámy, na pozdrav zodvihol šestnásty pohár s pivom, v ktorom už plával špak a odpil. Šacho si teda zdvorilo prisunul stoličku a milo pozdravil. Jonáš s viečkami klesnutými natoľko, že jastril naozaj už len nevyhnutné pokyvkal hlavou, pričom mu zahrkala ovisnutá sánka a vysúkal zo seba neartikulované: „…hoj…" . Potom šestnásty pohár podsunul Ivanovi a objednal dve slivovice, „na jeho účet (!)".

Šacho bol v skutku veľmi prefíkaný expedient a obeť rady dolnozemských mu nevýslovne padla vhod. Preto sa v presvedčení, že opitý človek povie pravdu zahral na veľmajstra psychológa a úslužne sa opýtal, čo Jonáša trápi. Áno, opitý človek zväčša hovorí pravdu, ale opitý Jonáš nikdy. A tak mu vylíčil, ako sa na tomto svete cíti zbytočný, že pásť ovce a zapáchať ho už unudilo, že by chcel konečne poriadne žiť a nie trčať v Kynceľovej a že nie je alkoholik, ale stroskotanec lásky.

Na oplátku mu i Šacho vykreslil svoj životný zostup a takto spriatelení sa pobrali k Jonášovi domov. V košiari si za sprievodu cengajúcich zvončekov a pachu oviec ešte ľahli do trávy a do rána popíjali zahustené sladené plnotučné mlieko Salko, ako karikatúry Maťka a Kubka. Z toho nemohlo vzklíčiť iné, než Jonášova málo opaková fráza: „Čo je moje, je aj tvoje a naopak", ktorou si zväčša privlastňoval, čo vonkoncom nebolo jeho. Naposledy ju použil v kauze „prsnatá bruneta v strednom veku", ktorá sa prišla priamo k nemu domov opýtať, ako to myslel s tým „biokúrivom". A viac ju nevidel. Veď kto by stál o ovčiu vlnu na výplatnej páske?

No a čo Šacho? Jeho minulosť bola zahustená presne tak, ako Salko vo fúzoch Jonáša Pyrimora. Veľa toho ani sám o sebe nevie, ale čo vie si necháva pre seba, zahovárajúc svoje nedostatky sladkými zasľúbeniami o známostiach, exotickom ovocí a o tom, že v Chorvátsku nie je piesočnatá, ale kamenná pláž a všade navôkol rastú borovicové háje, čo zanechávajú vôňu v zmrzlinových pohároch, no neplytvajú ňou na veci, ktoré by si človek mohol odniesť domov. Vraj perfektný obchodný ťah.

maria.mazuchova
Ďalšie príspevky
Publikovaný v: Kope Vás múza

Komentáre

12 Responses to Čo je tvoje, je aj moje a čo je tvoje, je zas len moje (poviedka)

  • Dušan Damián on 10. októbra 2009 at 13:05

    Vidíš?
    Toto je perfektné dielo.
    (podľa mňa samozrejme ;D)
    Však páči sa mi viac než iné.
    Zostaň s múzou!
    S pozdravom D.D.
    Respect Maya!

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 10. októbra 2009 at 13:17

    ďakujem veľmi pekne.

    Mám otázku… ako si prišiel k tomu „Respect Maya“? Príde mi to trochu ako výsmech občas… hlavne keď hodíš negatívny koment, v ktorom opíšeš, ako som ťa naštvala, čo som ako netaktne povedala a podeň dodáš respect maya…

    Som kľudná, hlavne zo mňa nerob nervovo narušeného človeka, len tomu nerozumiem. Proste si mi to pred tým nevravel a ja osobne si nemyslím, že by som si zaslúžila nejaký extra rešpekt. Mám sa čo učiť a ja to viem…

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 10. októbra 2009 at 13:20

    Ale mne sa to páči a začal som ti tak vravieť, lebo už si tu na tejto Enigme taká matróna.
    A rešpekt si určite zaslúžiš.
    Bezo srandy – Respect Maya! 😀

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 10. októbra 2009 at 13:21

    Bože teraz si mi naložil!
    Matróna…
    No dobre, ďakujem za vysvetlenie.

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 10. októbra 2009 at 13:21

    A ešte, nerobím z teba narušenú, podľa mňa si úplne super autorka, ale vidíš, musíš občas zniesť aj kritiku.
    Inak si myslím, že máš postreh aj fantáziu na mieste.
    A často píšeš podľa mňa aj lepšie než ja. 😀

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 10. októbra 2009 at 13:40

    Ja neznášam kritiku? Naposledy som kritiku nezniesla asi niekedy na začiatku prázdnin a odvtedy sa nepamätám kedy som vybehla, alebo sa hnevala! Dušan! Veď už buď trochu objektívny. Veď ma tu furt chválite, keby si vedel aké odfajče dostávam na madnesse a nepoviem ani krivého slova…

    Toto bolo… si ma trochu dojal. Veď ja keď napíšem niečo zle, tak sa mi väčšinou samej na tom niečo nezdá. Aj tento príspevok by som napríklad mohla napísať lepšie…

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 10. októbra 2009 at 13:53

    Madness nie je pupok sveta aj keď sa môže zdať, že tam to kvalitou prekypuje, je to len zdanie.
    A ty si predsa chválu často zaslúžiš. A ja som objektívny koľko mi to len ide, ale na druhej strane mojim záujmom tu nie je ľudí dourážať, ale príjemne si s nimi pokecať, napríklad tak, ako s tebou. 😛
    A čo sa týka toho, že by si niečo zvládla lepšie, tak…
    Po boji je každý generál. 😀
    Vieš koľko vecí, by som ja urobil lepšie a to už v momente keď ich zverejňujem. Ale tak by sme sa nikam nedostali a to si myslím vieš aj ty.
    A nevravím, že neznášaš kritiku, len pripomínam, že ju občas musíš zniesť.
    Lebo fakt máš na to robiť veľké veci, len sa nesmieš obmedzovať ani názorovo a ani priestorovo.
    Teda neviaž sa na (Madness, Enigma atď.)
    Proste buď aká si.
    A určite sa nestratíš – ešte dokonca umelecky porastieš.
    Sem tam si ale do teba musím rypnúť.
    Zase predsa len toho mám za sebou viac. ;D
    A pokiaľ sa mi zdá, že ťa viem nasmerovať k lepšiemu, rád to urobím.
    Respect Maya! 🙂

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 10. októbra 2009 at 14:02

    Od teraz si pre mňa literárny apu…
    😀
    A ja už som ticho!

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 10. októbra 2009 at 16:07

    Aj ja. 😀

    Odpovedať
  • Denisa on 10. októbra 2009 at 17:40

    no majka, konecne nieco normalne od teba 😀 lebo tie volne verse som povacsine tazko chapala…
    tento prispevok je iny, je to take pohodove, vesele(scasti), dobre sa to cita…

    len vobec neviem o co ide 😀 😀 😀

    kazdopadne muze zdar!!!

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 10. októbra 2009 at 20:41

    Hej no, to chápem že nevieš o čo ide, lebo by to malo byť na pokračovanie. Inak to ostáva bez pointy… takže taký úlet… 😀 ja sa posnažím, sľubujem 🙂

    Odpovedať
  • Denisa on 11. októbra 2009 at 17:32

    no to som rada, ze ti nepripadam ako nejaka nechapava 😀
    tesim sa, ze nieco vyvesis, tak nech ta muza neopusta 🙂

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button