Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

Nápad

 

Milan sa zadíval do Ivety. Chodili spolu vlakom do Bratislavy. On cestoval do práce a ona do školy. Z každodenného pozorovania a počúvania vedel, že študuje literatúru. Rozhodol sa, že sa poradí s kamarátom Vilom, ako lapiť takú veveričku.

„Chcel by som jej napísať báseň."

„Kokos, ty si v puberte?"

„Ale šak by to mohla oceniť, keď také oné študuje."

„Já by som do toho neišel."

„Tak pojdem do knižnice a nečo tam odpíšem."

„Sa preber, keď sa o tom učí, tak to asi spozná, né?"

„Jáj."

„Víš čo? Snaha sa cení. Skús nečo naškrabat, ja zistím na internete ňáké nové trendy a prekonzultujeme."

„Sedí vec."

Milan sa týždeň moril s veršami a rýmami. Báseň čítal naposledy na základnej škole a aj to len tak na pol oka. Čo si pamätal bolo, že sa básne rýmujú a že sa v nich môžu používať nezvyčajné tvary slov. Na svoj výtvor bol hrdý.

„No čo máš, chlape?"

„Vilko, budeš kukat."

„No daj."

 

„Keď ťa zbadám vo vlaku,

zachvejem sa od laku.

Pozerám jak každý deň,

krásnejšia si ako sen.

Keď sa na mňa usmeješ,

moje srdce zahreješ.

Sladkejšia si ako med

Kollárova 25."

„Ukáž to? Milan, to čo je, že Kollárova 25?"

„Moja adresa."

„Tebe už kompletne straší vo veži? To načo?"

 „No chcel som tam dať jako svoj telefón, ale skús nájsť rým na 0903 67…"

„To je celé zle. Počúvaj, ja som si našiel takú stránku, kde jako mladí umelci píšu básničky. K tomu tam sú aj také komentáre a tam som sa nečo dozvedel. Dneska už sa básničky vóbec nemusia rýmovať."

„Čo?"

„No fakt, keď sa to rýmuje, je to nemoderné."

„Aha."

„A keď niečo napíšeš priamo, to též neni dobré. Musíš to jakoby tak zaobalit a nedopovedat a ešte je dobré dávat tam také malé nezmysly."

„Ale to já nechápem."

„Počúvaj, napríklad keď chceš napísať, že jako nekomu nečo hovoríš, tak tam dáš, že šepkám tvojmu oku. Dobré, né?"

„Jáj, tak keď ja chcem napísať, že na ňu rád pozerám, dám tam napríklad, že dívam sa ti do nosa?"

„Ty si hňup. Víš čo? Nechaj to tak. Ja ti skúsim nečo vymyslet sám, ty na to nemáš hlavu."

Vilo veľa čítal a premýšľal a postupne zisťoval, že v sebe nachádza skryté vlohy. Na druhý deň priniesol Milanovi papier, na ktorom bolo napísané:

spomienkou na teba

medzi prstami

okorením ráno

smiem dúfať?

Milan sa krútil a vykrúcal, až Vilovi povedal, že to skúsi radšej inak. Dostal totiž asi jeden z najlepších nápadov v živote. Požičal si od šéfa bavorák a prišiel s ním na vlakovú stanicu. Keď prechádzal popri Ivete, stiahol okienko a bez ohľadu na to, čo povedal, Iveta hneď pocítila príval citu a ochotne sa nechala zviesť.

Ďalšie príspevky

Komentáre

10 Responses to Nápad

  • To bolo niečo ako môj dávny protest voči voľným veršom? 😀
    Ten koniec sa mi páčil, fakt bol fajn, vyčaril úsmev 🙂 ale inak…
    Ja… nepochopila…

  • je to presne tá reakcia na poéziu, ktorú nechápem. Som ti aj onehdá sľúbila, že si z toho chcem urobiť srandu, ale ty si už medzi tým k tomuto štýlu pričuchla. Nehľadaj v tom žiadny skrytý význam. Ľudia, ktorí nesledujú aktuálne trendy by nepovažovali to čo sa teraz píše za básne, lebo nám v škole vtĺkli do hlavy čo to je báseň a ťažko to ide von. A nespisovnú reč som použila čojaviem? preto že som chcela vyzdvihnúť, že tí dvaja neboli práve najlepší slovenčinári, alebo len preto, že je mi blízka – šak Malacky, né?

  • je to podľa mňa lepšie ako dobré.Je tam humor, má to dej, zmysel a zbytočne sa to nekomplikuje dlhými opismi. Jediná výhrada. Popracuj na dialógoch. Pripadajú mi akési detinské, nevyzreté. Ináč celkom zaujímavá kniha by to mohla byť alebo scenár k filmu.

  • popracujem nabudúce. Som rada, že si prečítal.

  • no tak mne sa to pacilo, plne suhlasim s gastonom, sama by som to tak dobre neohodnotila 😀
    … aj som sa zasmiala a ta „neslovencina“ tomu este pomohla 🙂 mne sa to pacilo…

    napisla som uz niekedy ze sa mi nieco nepaci? to je teda… 😀

    muze zdar…

  • Pripájam sa k Denise a Gastonovi.
    Podľa mňa perfektné dielko, akurát treba na tých dialógoch popracovať, to je snáď jediná tvoja slabina.
    Ale až to vycibríš, tak budeš proste… Dokonalosť sama. :D:D:D

    No v skratke, pobavilo ma to, ako väčšina tvojich diel. 🙂
    Neľutujem, že som si to prečítal. 😉

  • Zle sme sa pochopili mám dojem.

  • som rada, keď ste sa pobavili, ja som sa tiež zabávala pri písaní

  • Tak 😀 Ja som sa zabavila 😀 I keď i ja by som poradila na dialógoch popracovať i keď… myslím si, že boli písané z časti takýmto štýlom i naschvál 🙂 Takže ja som spokojná 😀 len tak ďalej 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button