Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

Raz sa to už musí podariť

2. októbra 2009 | Autor strossovci | Počet zobrazení: 1410 | Počet likov: 0

 

Stojím pred zrkadlom a pozerám sa na svoj obraz. Otáčam sa a vykrúcam krk, aby som si videla na všetky časti odevu. Žiadne fľaky, nikde nič extrémne pokrčené, žiadne vykúkajúce ramienko. Tvárou sa priblížim tesne k zrkadlu. Vycerím zuby. Dobre, je to v pohode. Odtiahnem sa dozadu. Štrossová, teší ma. Usmievam sa. No, tuším nie. Štrossová, teší ma. Tvárim sa seriózne. Hm, ten úsmev bol lepší. Siahnem na vodovodný kohútik a púšťam vodu. Hľadám pána Pitku. Alebo Pitka? Bože, keď sa volá Pitka, tak hľadám Pitku? To je dosť blbé. Radšej… mám stretnutie s pánom Pitkom. Umývam si ruky. Na školení nám vraveli, že pred dôležitým stretnutím si máme umyť ruky, aby neboli spotené. Prvý dojem je najdôležitejší. S Pitkom. S pánom, alebo s inžinierom? To je riťolezectvo. S ňákým Pitkom, né? Nervozita stúpa. Pozerám na tečúcu vodu. Ešte päť minút a idem do výťahu. Nie, štyri. Prísť o minútu skôr je v pohode.

Čo asi práve robí ten Pitka? Hovorí si, za päť minút by mala prísť ďalšia? Umýva si ruky? Možno je práve na záchode a ruky si vôbec neumyje. Je to čune! Dobrý, je tu tá Pitka? Srdce mi búcha tak silno, až mám pocit, že sa pri každom údere celá strhnem. Pán Pitka, vy ste boli na WC a neumyli ste si ruky? Opriem sa o stenu a zatvorím oči. Upokoj sa, kľud, keď to nevyjde, nevadí. Bože, chcem to už mať za sebou. Dýchaj zhlboka. Pozerám na hodinky. Je to tu, héj, Pitka, už idéééém. Tak už poď, čaká ťa tu nejaká pipka, Pitka. Vychádzam z toalety, vojdem do výťahu. Stlačím číslo 15 a veziem sa. Áno, čistú vodu vás poprosím. Prvý dojem. Kam si položím kabelku? K sebe na stoličku, alebo na zem? Výťah sa otvára. Otváram presklené dvere a vchádzam na recepciu.

„Dobrý deň, volám sa Štrossová mám stretnutie s …"

„Áno, viem. Hneď príde, nech sa páči, posaďte sa."

Sadám si na stoličku a kabelku pokladám na stôl. Obzerám sa.

Začujem spláchnutie a na druhej strane recepcie sa otvárajú dvere.

  

strossovci
strossovci
Ďalšie príspevky
Publikovaný v: Kope Vás múza

Komentáre

14 Responses to Raz sa to už musí podariť

  • Dušan Damián on 2. októbra 2009 at 6:30

    No…
    Úsmev mi z tváre nezmizol.
    Veľmi dobré čítanie na raňajky. 😀
    Toto ti proste ide a keď sa pohybuješ po známom prostredí, tak na teba nik nemá. 😉

    Múze zdar!
    S pozdravom Dušan Damián.

    Odpovedať
  • strossovci on 2. októbra 2009 at 6:49

    Stres je sviňa. A ďakujem!

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 2. októbra 2009 at 6:57

    Aj nabudúce. 😀

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 2. októbra 2009 at 15:29

    S K V E L É !!!

    :D:D:D
    Naozaj, taká zdravá schizofrenická samomluva ti fakt sekne 😉 😀 (a nie že to vezmeš ako urážku, hej? :D)

    Odpovedať
  • strossovci on 2. októbra 2009 at 16:06

    beriem to ako pochvalu. Ďakujem

    Odpovedať
  • Denisa on 3. októbra 2009 at 8:14

    tiez sa pripajam a chvalim 🙂 paradicka…tesim sa na dalsie dielko 🙂

    Odpovedať
  • strossovci on 3. októbra 2009 at 17:10

    ďakujem

    Odpovedať
  • Silvia R on 5. októbra 2009 at 18:08

    tak zase super, usmievam sa a to si to čítam dnes už druhý krát… fakt mám pocit, že tá samomluva ťa úplne vystihla:-)) vážne veľmi dobré

    a len tak na okraj, „seriál“ sledujem tiež…

    Silvia R

    Odpovedať
  • Karel Čapek on 5. októbra 2009 at 23:10

    Jsem konsternován!

    Odpovedať
  • strossovci on 6. októbra 2009 at 5:06

    a konsternovaný je „nepríjemne prekvapený, šokovaný“?
    Tak neviem, či je to akože dobre, alebo zle, ale ďakujem za prečítanie 😀

    Odpovedať
  • fiamme on 6. októbra 2009 at 7:31

    To načisto zbytočné umývanie rúk po použití pisoáru, od malička prikazované starostlivými matkami, sa dá vyriešiť jednoducho: ráno si umyjete „vypúšťacie zariadenie“ a máte vystaráno.

    Odpovedať
  • strossovci on 6. októbra 2009 at 10:33

    že sa toho „vypúšťacieho zariadenia“ nedotknete. Môj syn sa o to snaží. Prehne sa poriadne dozadu a okrem pokvapkaných topánok – v pohode. Len starších by mohlo seknúť v krížoch.

    Odpovedať
  • fiamme on 6. októbra 2009 at 20:28

    Konečne nejaká zaujímavá téma!

    Naučte svojich synov i manželov cikať posediačky.
    Výhod to má množstvo.

    Niektoré z nich:

    – nijaká očúraná sedačka (v Nemecku bola pred časom dokonca vládna kampaň, aby muži čúrali posediačky, agresívny moč rozstrekujúci sa po okolí totiž spôsoboval hrdzavenie prívodných potrubí, namontovaných ešte za socíku do tisícov panelákových bytov)

    – nijaké kvapky po zemi

    – nijaké pokvapkané topánky

    – sedačka bude vždy v pohotovostnej polohe aj pre ženských používateľov (nepodceňujte tento detail, niekedy neustále zdvíhanie sedačiek mužmi vedie až k rozvodom)

    – posediačky človek zažije na WC chvíľku nefalšovanej pohody a úľavy od problémov; cikanie po sediačky teda zlepšuje celkovú atmosféru v domácnosti – z WC vyjde celkom iný človek, než tam vošiel

    – podpora čítania – močenie nespôsobí ani v tesnom WC nijakú podstatnú zmenu kvality ovzdušia, ako je tomu pri ďalšej obvyklej vylučovacej činnosti, a tak sa človek môže pokojne venovať čítaniu – až dokiaľ ho nevyruší ďalší záujemca

    Obmedzenia:

    Nevhodné pre využitie v prírode – alfa samce počnúc od Homo Erectus (vrátane Homo Sapiens) si značkujú teritórium zásadne po stojačky.

    Nevhodné na verejných toaletách – z hygienických dôvodov.

    Nabudúce navrhujem ďalšiu zaujímavú intelektuálnu tému, napr. "kanalizácia".

    Odpovedať
  • strossovci on 7. októbra 2009 at 5:00

    muž sa musí rozhodnúť, či chce ísť na malú, alebo na veľkú potrebu, no žena si sadne a uvidí. To je bezpochyby výhoda.

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button