Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Smrť, nerozdeľuj.

Po lianách vysokých výkrikov
navážam sa ti do duše
cez plytčiny azúrových dúhoviek.
A len vek
dopraje tisíce rokov,
pokusov,
ktoré sa nezunujú len tak,
pesimisticky náhle.

Po lianách zachrípnutých vzlykov
ticho to skúšaš,
cez medzery kružníc,
cez podstatu ruží,

zostarnúť milovaním.

Po prebdenej noci
vyluhovať pamäť.
A paru,
tú paletu prežití,
nechám si zaskliť do daru.
Tak budú žiť spomienky pre nás

a nie my naveky
len pre spomienky.

Ďalšie príspevky

Komentáre

8 Responses to Smrť, nerozdeľuj.

  • zjavne sa zlepšuješ, lebo už úplne prestávam tvojim básňam rozumieť. A myslím to vážne, lebo nemám bunky na tento druh poézie. Ja viem len oceniť príjemné spojenia ako zostarnúť milovaním a tak a to je pekné.

  • určite to skús poslať do nejakej literárnej súťaže:))) ja zbožňujem takéto strašne hlboko filozofické básne:D

  • Inak, práveže si  myslím, že tie básne sú zrozumiteľnejšie, lebo pred tým som fakt len trepala do vetra (aj keď ja sama som tomu rozumela, ako inak, ale ja nie som podstatná, lebo nepíšem sama pre seba…) ale teraz sa snažím hádzať aj rými…

    A nemysli si, že nerozumieš, tie spojenia sú tam len na to, aby vyvolali pocit, aby sa k dielu čitateľ možno zatúžil vrátiť, prečítať ho ešte raz a zamyslieť sa. Ja sama hodnotím básne hlavne podľa toho, aký pocit vo mne zanechajú, lebo niekedy, im naozaj nie je rozumieť.

    Aj keď neviem, či už aj ja som totálny debil, ale musím sa priznať, že buď ja som vadná, alebo sú na madnesse tie básne niekedy totálne vymleté, ale mnohým nerozumiem. Učím sa nad tým zamýšľať 😀

    V každom prípade, by sa dalo polemizovať o takejto poézií 🙂

    No, zase som sa rozpísala, a to som vlastne chcela povedať "ďakujem" 🙂 

  • ďakovala…. :D:D:D:D za komplimenty 🙂

  • No od hlboko filozofického to má ďaleko.
    A to podotýkam, že o filozofii niečo viem.
    Ale k dielu a k Majke:
    Naozaj krásne, nádherné ako kvitnúca lúka v Alpách keď na ňu doľahnú lúče slnečnej búrky.

    Majka sa skutočne zlepšuje a normálne že po tých prvších dielach, kde bolo cítiť nadšenie, neskôr snahu už teraz začínaš rúbať do tuhého. 😀

    Len tak ďalej! Držím palce. Nádherné dielo.
    Respect Maya! 😉

  • Lebo ja mám skutočne príjemný pocit z niektorých básní na madnesse – napr. aj Boco, ktorý sem dal "nevpúšťaj vietor" má podľa mňa krásne básne, lebo vo mne zanechávajú také "niečo fajn", len sa to bojím komentovať, lebo mám pocit, že to má nejaký polopatistický zámer, ktorý som nepochopila. Takže myslíš, že nemusí mať?

  • Pekne si to vystihol s tým nadšením a snahou 🙂 ďakujem veľmi pekne 🙂

  • Či nemusíš mať zlý pocit, že si nepochopila báseň? Alebo ako si to myslela? Lebo som ja trochu nepochopila otázku 😀

    No, ja sa priznám, že taktiež mnohé básne na madnesse nekomentujem, presne z tých istých dôvodov ako ty. Ale niektoré tie básne ani nič nemajú spoločné s umením, len sa necítim natoľko "dôležito a sčítano", aby som to tým ľuďom povedala 😀 na to sú tam iní.

    Ale zas, čo sa mi nepáči, to je, že 69 % poviedok a básní, ktoré si tam otvorím a prečítam (ja – neviem či len ja mám tú smolu) sú o sexe. Či už v zlom, alebo dobrom slova zmysle. Viem, že ja do toho nemám čo kecať, áno, aj sex je umenie, ale snáď nie jediná múza…

    No… mám sa ešte čo učiť :D:D:D ja sama seba inak v umení hodnotím ako dosť veľkého mumáka… fakt veľa toho neviem.

    Ale čo ma na poézií očarilo? Jeden madnessák mi tam raz voľačo okomentoval a povedal, že k poézií patria (alebo skôr sú v nej NUTNÉ) obrazy. Na polopatistické vety máme prózu.  To ma asi vyzvalo… 

    Bože, koľko trepem! :D:D:D:D 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button