Tvoj chrbát sa mi otáča tvárou
a kabát zovšednieva
v siluetách mužov,
koľko kľúčov
od metafor odpustení
povaľuješ na povale,
ešte stále.
A moje chvenie
plazí sa popod dvere.

Maličkosť zahrká zamknutým prahom.

Štipľavým pohľadom
pováľaš motýľa v odkvitnutých púpavách
náhle skrvava,
vlčím makom potrieš rany.
A vrany
mojej smoly
pri zatĺkaní do hliny,
vzlietnu za honorár.

maria.mazuchova