Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

Chudáci muži – majú ťažké nájsť ideál

 

Niekedy je pre mňa poučné, keď sa ocitnem medzi samými mužmi, napríklad u manžela v práci a tichučko ich počúvam. Chvíľu počkám, kým si ma prestanú všímať, až takmer zabudnú na moju prítomnosť a vtedy sa toho dozviem.

Tak som si napríklad vypočula jedného muža. Rozplýval sa nad istou dámou, denne opitou, ktorá nemá problém ísť sa kedykoľvek „sundať" so svojim priateľom až tak, že ju v polobezvedomí vlečie domov. Ten muž o nej povedal: „Tak toto je môj sen. Asi som sa zle oženil." Vtedy ma až tak pichlo v zápästí. Myslela som na jeho manželku, že mu v tom momente asi varí niečo dobré, aby mu urobila radosť a zrejme ani netuší, že by ho potešila niečím úplne iným. Chudák nepochopený manžel.

Ten istý muž kritizoval ženy, aký neporiadok majú v autách. Pracuje v autoservise a tak často vidí, ako medzi sedadlami trčia náhradné topánky, silonky, oblečenie, prípadne hnijúca šupka z banánu. No, pravda je, že to rozprával v deň, keď sa viezol v mojom aute. Nebrala som to osobne, ale druhý deň som aspoň povytriasala koberčeky. Je mi jasné, že chlapi nemajú radi neporiadok. A upratovanie je ženská záležitosť, pretože väčšinu neporiadku narobí žena. Priznajme si to. Napríklad pri varení. Žena zašpiní všetky hrnce, misky a polovicu tanierov. Manžel očakáva, že si to po sebe aj umyje. Jej sa nechce. Tak špinavý riad zostane na kredenci do večera. Manžel začne byť nervózny a spýta sa ženy, či nemieni dnes ten riad umyť. Ona sa ho spýta, či ho neumyje on. A viete čo? On jej povie, že on zašpinil len ten jeden tanier z ktorého jedol a ostatné zababrala ona. No, má pravdu, nie?.

Prečo to píšem? Chcem si len ujasniť, že čo asi tí muži vlastne od žien chcú? Aká je ideálna žena v ich predstavách? Veď aj ja sa chcem neustále zlepšovať.

V prvom rade by to mala byť určite sexuálna maniačka. Aspoň podľa rečí mužov v mojom okolí by ani jeden z nich neváhal sexovať kdekoľvek a kedykoľvek /no a keď už aj s kýmkoľvek, to je na inú debatu/. Zjavne by im nevadilo zašiť sa v prezliekacej kabínke, v aute, v lese, proste všade, kde si zmyslia. A my ženy ich len pohoršene zahriakneme. Teda česť výnimkám, ale myslím, že veľa žien dá prednosť neromantickému gauču v obývačke pred romantickou kopou sena v opustenej stodole. Stačí si predstaviť ten doškriabaný… no … napríklad chrbát a skutočnosť, že tam môže byť myš a je koniec mužským nádejam. Sme málo kreatívne.

Takisto by dokonalá žena asi mala výborne variť a vedieť sa s chuťou najesť, lebo zeleninový tanier, oko, ani žalúdok muža väčšinou nepoteší. No keď si žena naloží dva rezne a kopu šalátu, chlapi ju obdivujú. Nemala by z toho ale pribrať. Ako ostro muži vedia okomentovať každý tukový vankúšik na bokoch. Ako nám do našich pneumatík radi štipkajú a hovoria, že sa im to páči. My potom pri každej príležitosti hovoríme, že musíme schudnúť a to je ďalšia vec, ktorou ich nekonečne otravujeme.

Mužom lezie na nervy, keď žena celý deň lieta po dome s handrou a drhne všetko, čo jej príde pod ruky. Obťažuje ich zdvíhať nohy, keď umýva dlážku a keď rinčiaci riad prehluší televízor, znechutene dávajú volume na maximum. Chceli by, aby žena odpočívala s nimi. Aby si spoločne pozreli obľúbený program, napríklad Auto – moto – revue. A vôbec. Prečo neupratujeme a nevaríme niekedy v noci? Mali by sme potom toľko času na našich manželov.

Keď žena príde z práce, mala by lusknúť prstami a naložiť na tanier teplú večeru. Veď muž si po celom dni zaslúži dobré jedlo a trochu oddychu, doprajme mu to.

Muži majú vo všeobecnosti radi deti. Vyvádzajú s nimi, zápasia a športujú. Vyhlasujú, že by najradšej mali kopec detí, aj tri, štyri. Nech je doma veselo. A radi urobia všetko, čo súvisí s „výrobou" detí. No my ženy im to zase všetko pokazíme. V prvom rade im oznámime maximálny limit v počte pôrodov. Potom nám tak dlho trvá, kým dieťa vypipleme do stavu, že sa s ním už konečne dá hrať. A nakoniec uprednostňujeme záujmy dieťaťa pred manželovými. Dieťa necháme nech sa v kľude vyspí aj dva krát za deň, manžela nie. Keď dieťa v noci zaplače, bežíme k nemu. Keď nás v noci manžel láka pod svoju perinu, namosúrene mávneme rukou a do stredu postele uložíme dieťa. Nevieme tých našich mužov pochopiť, veď aj oni potrebujú cítiť naše teplo.

Tak rozmýšľam, prehodnocujem a vychádza mi, že muži chcú dobre vyzerajúce ženy, ktoré na seba nemíňajú veľa peňazí. Chcú partnerky, ktoré sú ženské, citlivé, no vedia si poradiť s defektom na aute, či s tankovaním. Snívajú o nenásytnej dračici, ktorá dokáže dokonale vyčistiť špáry medzi kachličkami, vychová deti tak, aby vedeli, kedy majú dať pokoj, za pätnásť minút uvarí sviečkovú na smotane a z času na čas sa nechá dovliecť spitá z baru. Trafila som?

Ďalšie príspevky

Komentáre

16 Responses to Chudáci muži – majú ťažké nájsť ideál

  • Trafila! už zase:-))) Silvia R

  • tak nazdravie!

  • Máš nesktuočný talent. Musím sa priznať, že som sa celý čas musela uškŕňať. A tiež sa pridávam – trafila 😀

    Sima 🙂

  • Ak ťa to pobavilo, splnilo to účel.

  • Do vseobecneho idealu si myslím netrafila, i ked si sikovne posplietala argumenty.
    Co sa tyka samotneho diela, tak toto je ako velky tresk oproti tym ostatnym.
    Keby som stal pred tebou tak sa ti urcite poklonim a to nemyslim ako frazu.
    Pobavilo ma to a rozhodne tomu nemam co vytykat. U mna proste 11 bodov z 10. 😀

    Ale na margo obsahu sa potom hodi otazka: Tak preco ti muzi potom tak ochotne ziju zivoty so svojimi zenami? Zeby bola ta dokonalost predsa len v niecom inom?
    Ci si nemam zamienat dokonalost s pohodlnostou? :D:D:D
    Ale to uz je na inu debatu – ine dielko.

    Po tomto diele by som ta ale oficialne pasoval za profi autorku. ;D

  • Možno som sa trafila len do toho, čo si ženy myslia, že si muži myslia, lebo zistiť, čo si naozaj myslia je nemysliteľné.
    A možno muži ochotne žiju s tými nedokonalými ženami preto, aby mohli stále hovoriť, že by to chceli inak, aj keď sú vlastne spokojní. A tiež napríklad pri rôznych „návrhoch“ už rátajú s tým, že partnerka nebude súhlasiť. Je to pre nich taký šport. Každý z nás má niečo, čo musí stále dokola riešiť. a ďakujem za veeeelkú pochvalu.

  • Krásne. Zábava, ako na kávičke s kamarátkou. A má to "gule"… Oni však nehľadajú ideál, ale mamičku.

  • Tematicky veľmi dobrý výber, naozaj veľmi pekne spracované, ale štýl pre mňa kostrbatejší ako zvykneš mávať. Čítala som od teba už aj lepšie "napísané" vecičky.
    Akože ja nechcem povedať, že je to zlé :D:D:D je to skvelé, ale keby si sa s tým ešte trochu vyhrala, možno to dala výlučne len do prvej osoby a neskákala toľko, bolo by to dynamickejšie, hodilo by sa to k téme viac… takej nežne kritizujúcej 😀

    Pre mňa 9 bodov z 10. Štýlovo máš aj lepšie veci.
    Ale si super :D:D:D ja mám inak veľmi rada tvoje príspevky, lebo máš skvelý postreh (to bude asi skúsenosťami :D… 🙁 škoda že som ešte len taký krpec) Podľa mňa píšeš naozaj výborne, len… dokážeš aj viac, preto tá 9tka 😉
    Pozdravujem a teším sa na ďalšie príspevky 🙂

  • tiez si myslim, ze to mohlo byt „chytlavejsie“ napisane, ale obsahovo je to super, myslim, ze je to fakt o tom, co si zeny myslia ze si muzi myslia…ale preco nam teda nikdy nepovedia co si myslia? to je take tazke? my by sme ich urcite pochopili, vsak? 😉
    a myslim, ze dnes sa idem opit 😀
    zuzka, si proste jednicka 🙂
    muze zdar!!!

  • toto bolo napísané viac narýchlo a nenechala som to odležať. Ale tak som sa chcela s vami o to rýchlo podeliť…:-D Možno tieto veci vnímam viac ako len postrehy, než poviedky. Ale som rada, že ste sa možno pousmiali a pobavili.

  • “ My potom pri každej príležitosti hovoríme, že musíme schudnúť a to je ďalšia vec, ktorou ich nekonečne otravujeme.“

    Chudnutie… bóže… nikoho neotravuje tak ako mňa, keď sa ženy okolo mňa sťažujú, že chcú schudnúť. Reagujem na to spravidla frázou: „Čo ti šibe?“ Chápete, keby boli aspoň tučné, ale keď oni sú to všetko také paličky! Keby vedeli, aký problém je pribrať a nevyzerať ako kosť a koža, hneď by si vážili každý kilogram.

    V každom prípade, existuje strašne veľa spôsobov, ako schudnúť a to – podržte sa! – bez pohybu! A bez diét, pretože diéty sú dobré akurát na to, aby mal človek permanentne zlú náladu. Zdraví potom síce nebudete, ale o to tu predsa nejde. Ide o chudnutie.

    1. Najistejšia a najmenej nepríjemná metóda – zožeňte si pásomnicu. Že je to hnusné? Prosím vás… keby ste vedeli, čo všetko žije vo vašom tráviacom trakte, nejaká jedna pásomnica hore-dole nič nezaváži.

    2. Prihláste sa na vysokú školu, najlepšie čo najťažší odbor so zabijáckymi skúškami. Ako sa bude blížiť skúškové obdobie, vy budete jesť čoraz menej. Aj neustále učenie sa a nedostatok spánku spaľuje jouly (po staršom kalórie). Je to síce v podstate diéta, ale na rozdiel od diéty nebudete mať ani chuť niečo jesť.

    3. Prihláste sa na preventívne gastroenterologické vyšetrenie. Spýtajte sa niekoho, ako to prebieha, a odporúčanie lekára, že máte prísť nalačno, sa stane úplne zbytočným – tri dni predtým nedáte od strachu do úst ani sústo… aj sústavná triaška strachom spoľahlivo odbúravá kilogramy. A kým sa z otrasných zážitkov po tomto vyšetrení spamätáte, máte ďalšie dva dni prakticky bez stravy k dobru.

    Takže toto by boli nejaké námatkovo vybrané rady…

  • Ide o to, že ženy so sebou väčšinou nikdy nie sú spokojné. Keď som mala 54 kg, zdalo sa mi, že mi trčí brucho. Teraz mám o 10 viac a mám vlastne úplne rovnaké pocity nespokojnosti. A hovorím si „Čo som bola slepá, veď som vyzerala super, nie ako teraz.“ Závidím ženám, ktoré sa úplne zmieria so svojou postavou, no tie reči „mala by som schudnúť“ sú väčšinou len reči. Ten kto to myslí s chudnutím vážne, sústredí sa na to, dodržiava pár pravidiel a nemá vyložene zdravotné problémy napr. so štítnou žľazou a podobne, tomu sa to aj podarí. Lenže ide o zmenu životného štýlu a celkovému postoju k životu. A stres na niekoho pôsobí presne opačne. Poznám ženy, ktoré keď majú stres, potrebujú veľa sladkého a priperajú o sto šesť. No a na kolonoskopii som bola. V deň vyšetrenia som bola taká hladná, že ma manžel podopieral, keď som tam išla, lebo mi bolo už vážne na odpadnutie. A keď som prišla domov, pomaly som začala jesť, postupne, aby som si nezaťažila žalúdok a tak pozvolna som jedla do večera.:-D Ale asi porozmýšľam o tej pásomnici…

  • Mimotoho, keď nie som pod takým extrémne silným stresom alebo tak otrasená, aby som nebola shcopná jesť (zabijácke skúšky, lekári), tak v strese aj ja veľa jem – a práveže tiež sladké. Snažím sa konzumovať hlavne čokoládu, pretože tá údajne vyplavuje endofíny a mala by som sa cítiť lepšie. Lenže v mojom tele čokoláda netvorí ani endofíny, ani tuky. Bez ohľadu na množstvo, ktoré jej zjem, len chudnem, chudnem a chudnem… 🙁 Dokonca keď sa musím veľa učiť, tak často chodievam jesť, aby som sa nemusela učiť aspoň vtedy. A napriek tomu neviem pribrať.

  • nechcem si tu otvárať poradňu, ale aj chudnutie súvisí so štítnou žľazou. Teda môže súvisieť. Bola si na vyšetrení? Teda ako vidím k lekárom nemáš vrelý vzťah, ale predsa. Keď hormóny blbnú, tak blbnú… Alebo spaľuješ tuky extrémne dobre. Ja som tiež asi tak do 25 s prepáčením žrala všetko, čo som videla, vrátane jaterníc, huspeniny, tlačenky a slaniny v oveľa väčších množstvách, než napríklad môj manžel a bola som na jednej váhe. A vôbec som nešportovala. Potom som začala priberať tak mierne. Počas tehotenstva som bola ešte väčší šrotovník, pribrala som 17 kg a to ide veľmi ťažko dole. Všetci mi hovorili, že keď budem behať za dieťaťom, tak schudnem, no nič moc. Je to už vekom. Teda nie že by som bola stará… ale myslím, že tak po 25 sa u mňa niečo začalo diať.

  • Ja myslím, že dôvod môjho chudnutia resp. nepriberania, je celkom jasný. Každú chvíľu som v situácii, keď buď stresom vôbec nejem, alebo síce jem (niekedy až prehnane), ale adrenalín vyplavený do môjho krvného obehu sa postará o to, že všetko spálim bezo zvyšku a viac než bezo zvyšku. Preto "odporúčam" nechať sa poriadne vystresovať… keď už s vami nerobia nič skúšky ani lekári, je veľa iných spôsobov… a teraz ma tak napadá ďalší u mňa osvedčený spôsob chudnutia: teplo. Horúce podnebie, ale tá teplota musí byť permanentne vysoká (ovšem nie život ohrozujúca) tak, aby unavovala. Z tepla ako takého sa síce nechudne, ale ja pri ňom prestávam cítiť hlad. Jesť môžem, ale len zo zvyku. Raz počas dovolenky som bola 24 hodín bez jedla a pri tvrdej fyzickej námahe (túra cez púšť). Len som pila a násilím som do seba vpravila jedno jablko, aby som neskolabovala. A po tých 24 hodinách – nič. Stále pocit plného žalúdka.

     

    Takže vyzerá to tak, že jediná "nádej"  na to, že prestanem vyzerať chorobne vychudnuto, sa pre mňa otvára po 25-ke.Laughing 

  • a uvidíš. 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button