Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

Melánia

 

„Slečna Melánia, takže skutočne neviete, kto vás sem mohol pozvať? Uvažovali ste nad tým?" spýtala sa moderátorka Jana uložená v pohodlnej sedačke.

„Neviem, ja som taká zaskočená a nervózna…" Melánia klipkala hustými načiernenými riasami a placho sa usmievala.

„Žeby nejaký bývalý priateľ?" skúsila Jana, zatvárila sa tajomne a hladila rukou červený semiš, na ktorom sedela. Bol taký jemný. A ona taká citlivá. Potrebovala jemný dotyk.

Melánia sedela na semiši neisto. Chcela už mať za sebou tieto trápne úvodné rozhovory a pripravovala sa na vrchol. „Neviem," zašveholila. „Ja som všetky svoje predchádzajúce vzťahy korektne ukončila, so všetkými tými mužmi som v kontakte a máme dobré vzťahy. Nemyslím si, že by niektorý z nich mal potrebu pozývať ma sem." Sedela vzpriamene a pomaly si začínala uvedomovať, že toto je najúžasnejšia chvíľa jej života. Môže sa dokonale predviesť a to čo ju čaká, to bude úplný doják. Rýchlym pohľadom skontrolovala výstrih. Áno, odhaľuje skutočne dosť. Ešte viac sa vyprsila a dokončila: „Ja neviem, kto by to mohol byť."

„Nebudeme vás už naťahovať," moderátorka sa končekmi prstov nežne rozlúčila s červenou sedačkou a vstala. „Dnes vás sem pozval váš priateľ Peter!!!" posledné dve slová vykríkla a ruku zdvihla k obrovskej obrazovke.

Hrude divákov v hľadisku naplnila hlasná romantická hudba a na obrazovke sa objavil vysoký sympaťák s kyticou ruží a malou škatuľkou v ruke. Melánia zhlboka dýchala a jej pevne zovreté poprsie sa pravidelne zdvíhalo v rytme dychu. „Je to tu, je to tu," vzrušene sa dívala na svojho priateľa na obrazovke.

„Melinka," začal Peter pomaly, „ja som si ťa sem pozval…" Odmlčal sa a bolo vidieť, ako premáha slzy dojatia. Odvrátil hlavu od kamery a snažil sa upokojiť. Keď sa jeho tvár znovu vrátila na obrazovku, mal červené oči. Pokračoval trasúcim sa hlasom: „Lebo sa ťa chcem pred celým svetom spýtať, či si ma vezmeš." V hľadisku zaznelo zborové „óóóóóóó."

Obraz sa prepol na tvár prekvapenej Melánie, ktorej po lícach stekali čierne slzy. Na jej tvári sa odohrávala celá telenovela. Jej roztúžený, oddaný, šťastím plačúci výraz bol dokonalý a ona to vedela. Vstala, vedomá si svojej moci, hrdo zdvihla hlavu a zachrípnutým hlasom povedala: „Áno." Hneď nato sa rozplakala a skryla si tvár do dlaní. Moderátorka Jana ticho povedala: „Myslím, že stenu môžeme dať preč." Znovu začala hrať hudba, scéna sa zmenila a Peter pomaly kráčal k Melánii. Nežne jej odtiahol ruky od tváre a pozrel do očí. Podal jej kyticu so slovami, ktoré nikto cez hlasnú hudbu a potlesk nepočul. Kľakol si na koleno a navliekol jej zásnubný prsteň. Potom vstal a splynul s ňou v nekonečnom bozku, cez ktorý bežali titulky.

                                                            XXX

Ležali spolu v posteli a mlčali. V hlavách sa im pevne usádzalo presvedčenie, že tento deň bol pre ich vzťah veľmi podstatný.

                                                             X

Konečne sa vezmeme. Všetko bude ideálne. Sľúbila sa mi pred kamerami, pred všetkými. Videl som na jej tvári, že je šťastná. Teraz si konečne založíme rodinu. Čo najskôr chcem dieťa. Kúpim mu všetky hračky na svete, ktoré len bude chcieť. Aj keby som nemal čo jesť a chodil v jednom tričku, naše dieťa bude mať všetko. Moja krásna Melanka. Toľko krát som mal pocit, že mi unikáš, že pre teba nie som dosť dobrý. Toľko búrlivých rozchodov sme zažili a toľko krásnych sladkých udobrení. Teraz už bude všetko len dobré. Dnes som ti dokázal, že som schopný veľkých činov, stúpol som v tvojich očiach.

                                                           X

To bolo úžasné! Toto som skutočne potrebovala. Peter a ja pred kamerami. Bol taký krásny, romantický a oddaný. Každá mi ho musela závidieť. Baby naňho letia. A on? Má oči iba pre mňa. Urobí všetko, čo mu poviem. Je to taký chmuľo, inštalatér. Skúšam, koľko vydrží. Potrebujem prežívať intenzívne pocity. Otriasam našou láskou a snažím sa z nej vydolovať maximum. No nech je to ako chce,  toto bol jeho vrcholný výkon a už ma nemá čím prekvapiť. Dám mu ešte asi tak mesiac. Mesiac by mohol byť dobrý. Budeme sa cukrovať, všetci nám budú blahoželať, všade budeme v centre pozornosti. Hm… mesiac, viac nie. Potom určite zase začne s tou svadbou a tým to pre mňa končí. Ešte príde dramatický a boľavý rozchod. No, čo už. Je zlatý, ale ja sa za žiadneho obyčajného robotníka veru nevydám. Mám na viac.

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Melánia

  • Tak toto je nechutné!
    Blahoželám 🙂

  • Ale koľko je v tom pravdy. Žiaľ.

    Mimochodom veľmi dobre napísané. Aj keď podobných je dosť, teraz si akoby opäť chytila múzu za pačesy. 😀

    Fakt sa mi to páčilo, akurát ten úvod bol pre mňa pridlhý.
    Ale tak, keby to bolo dokonalé, tak čo by som ti sem napísal. 😉

  • ďakujem

  • teda zuzi,
    prekvapuješ ma stále viac a viac, a vždy sa veľmi teším na nové príspevky.
    ale toto bolo fakt drsné:-)
    ale také tvoje postrehy väčšinou sú, trefné a zo života.

    teším sa na ďalšie:-)))) silvia R

  • vidím, že si v strehu, vedela som, že ak si toto prečítaš, ozveš sa. Teší ma, že stále čítaš a že sa páči!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button