Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Obyčajný príbeh zlomeného muža – 21.časť – Hýrenie a skrytá udalosť

– Obsah zmazaný autorom – 

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

4 Responses to Obyčajný príbeh zlomeného muža – 21.časť – Hýrenie a skrytá udalosť

  • Musím povedať, že je to prekvapujúce pre mňa. Podľa názvu som čakala nejakého štyridsaťročného muža utýraného svojou manželkou, no toto je reálnejšie. Pridávam sa ku všetkým komentárom, že je to fakt super, veľmi dobre sa to číta, sú to samé dialógy a akcia – úplný opak mojich príspevkov, takže to obdivujem. Príbeh, keďže je čiastočne pravdivý, je zjavne jasný od začiatku, to máš uľahčené. Rozhovory so Šimonom by sa mohli zdať zbytočné, no sú pre mňa odľahčením celého napätia a samozrejme aj dovysvetľujú, čo je dobrý nápad. Teraz ma však zaujíma jedna vec. Tvoj hlavný hrdina – ako sa volá? Jáj Dušan, aká náhoda, je na svoj vek veľmi inteligentný. Alebo keď to rozpráva Šimonovi – má už dvadsať? Môže byť aj to, neviem, no zjavne si uvedomuje, že to čo robí, môže mať následky, má úplnú rodinu, s ktorou má zrejme dosť dobrý vzťah, no nehovorí rodičom o svojom „druhom živote.“ No oni si ho určite museli všimnúť. Všetko sa v rodine utajiť nedá. Hrdina nemá nízke sebavedomie, nezdá sa mi ani labilný. Prečo teda robí, to čo robí? Mňa to zaujíma preto, že keď má človek dieťa, vidí kopec vecí inak. Ako mám zabrániť tomu, aby moje dieťa v budúcnosti neskĺzlo do toho najhoršieho? Malo sa niečo v živote tvojho hrdinu stať inak – vo výchove, v rodine, aby nepotreboval byť v pätnástich tak blízko nebezpečenstvám? Uvediem ti taký príklad. Môj muž mal 18, keď sme začali spolu chodiť. Jeho vášňou boli a sú autá. Našťastie nemal toľko peňazí, aby si mohol dovoliť nejaké rýchle dobré auto, no uznaj, že pred 12 rokmi bol pre 18 ročného chalana favorit úplný luxus. Jazdil vždy veľmi rýchlo. Mne sa to veľmi páčilo. V šestnástich. Musím ale povedať, že jazdil aj viac menej bezpečne. Má proste talent. Keď som si urobila ja vodičák, začala som ho upozorňovať, že jazdí príliš rýchlo, lebo som zistila, čo to vlastne znamená, jazdiť rýchlo. Veď to nie je problém šliapať na plyn. Ale čo potom? No a keď sa nám narodilo dieťa, zhoršilo sa to so mnou ešte viac a už som ho kritizovala za každé zbytočné lomenie zatáčok a bezhlavé pridávanie plynu. Spýtal sa ma, čo sa mi stalo, že som taká nebývala a ja som mu povedala, že sa mi stalo len to, že som porodila. No aj on sa trošínku zmenil. Náš sused má asi 25 rokov, nemá ani babu ani deti, jazdí po našej ulici ako blázon a ja s mojím trojročným drobcom len uskakujeme. A manžel mi raz povedal, že presne na susedovi vidí, že on si to ešte neuvedomuje, čo sa môže stať. Asi ťa už otravujem svojim písaním, no chcela som len povedať, že tvoj hrdina si podľa všetkého uvedomoval, že v takej partii to nemôže viesť k ničomu dobrému. Alebo nie? Prečo túžil mať také meno a byť bossom? Kde to naozaj začalo? Myslím v jeho hlave? Alebo je to len moja zastaralá predstava, že do nesprávnych partičiek sa dostávajú problémové deti? A ešte niečo. Rýchlo už vyves pokračovanie, lebo sa neviem dočkať.

  • Veľmi pekne ďakujem za tento komentár. Patrí k tým komentárom, ktoré ma za celé moje pôsobenie na Enigme potešili najviac.
    Určite si ma ničím, čo si v ňom napísala nenudila. 🙂
    A teraz trochu pokecu k samotnému príbehu:
    Hlavný hrdina sa volá Dušan Damián. A predstavuje mňa samého vo veku od 12 do 16 rokov. Pričom vo veku 12 rokov vystupuje len v druhej časti z tu uverejnených a vo veku 16 rokov budú posledné príspevky.
    Veľmi ma potešilo, že si sa začala pýtať, lebo presne aj k tomu som sa chcel dopracovať, aby na konci príbehu čo-to pochopili napr. aj rodičia, či vychovávatelia. Nevysvetlím ti všetko, lebo niečo mám rozhodené v ďalších pokračovaniach, ale aspoň ti poviem akú mal hlavný hrdina motiváciu.
    Správne si si všimla, že je inteligentný a zrejme nadpriemerne na svoj vek. Tak isto si správne postrehla, že si uvedomuje riziká a napriek tomu koná.
    A čo je jeho motiváciou? Nevidí iné využitie pre svoju inteligenciu ako použiť ju spôsobom spoločenského rebríka.
    Je to prastará túžba muža, ale aj ženy, že ak majú na to aby boli vodcami a mali moc, tak to chcú využiť.
    Jednoducho kto má moc, znamená to, že dokáže presadiť svoju vôľu. A toto je najväčším lákadlom.
    Druhým lákadlom je prestíž v skupine, celkový imidž a mnohé veci od toho sa odvíjajúce.
    A do takýchto, ako si ich nazvala, „zlých“ skupín sa dostávajú ľudia z každej spoločenskej vrstvy. Jednoducho svorky, kŕdle, tlupy a stáda máme proste v génoch a tak isto aj vodcovstvo.
    Výchova je veľmi dôležitá, ale neslúži ako prevencia preto, aby dieťa nezišlo z cesty, ale preto aby dieťa poznalo všetky cesty a vedelo sa čo najlepšie rozhodnúť.
    Aby poznalo riziká a bolo si vedomé následkov.
    Dokonalá informovanosť je teda cesta k dokonalej moci.
    Ja napríklad momentálne študujem aj za učiteľa a pevne verím, že v budúcnosti budem môcť svoje rozsiahle skúsenosti z rôznych oblastí života mladých ľudí, využiť v praxi.
    Takým mojím odkazom pre všetkých rodičov je:
    Nebojte sa s deťmi rozprávať o čomkoľvek (alkohol, sex, drogy, mafia, vraždy, bitky) – a všetko im vysvetľujte tak ako to vidíte vy a ako je to podľa vás správne. Čím viac deťom priblížite skutočný svet, tým väčšiu ochranu im poskytnete. Pretože sa naučia rozmýšľať a keď budú odkázané samy na seba, nebudú to prostáčikovia, ktorých tí chytrejší a vzdelanejší dobehnú.
    Samozrejme, že každú negatívnu vec treba vyvážiť niečím pozitívnym, čo je často ťažké, ale pevné odhodlanie a fantázia rodiča v tomto určite pomôže. (Trochu naivné, ale v podstate tak by to malo byť)
    Nemienim tu moralizovať, čo je dobré a čo zlé, a na nejaké hlbšie rady sa cítim ešte primladý a nedostatočne skúsený, no jednoznačne si myslím, že ak je dieťa vodcovský typ, tak mu rodičia nezabránia v tom, aby si nejaký kolektív našlo. Ešte možno jedna páka by tu bola, a to, že do pomerne vysokého veku, môžu rodičia určovať prostredie v akom sa ich dieťa pohybuje, no aj to je dvojsečná zbraň, lebo dostatočne inteligentné dieťa hravo oklame aj vlastnú matku a sú veci, ktoré si rodičia jednoducho už nevšimnú.

    Toto je zatiaľ všetko čo ma dnes na ráno k tvojmu komentáru napadlo. 😀
    Ešte raz musím povedať, že ma to potešilo, keďže som horlivý diskutér a veľmi rád sa rozprávam s ľuďmi, pripravila si mi pekný narodeninový darček. Vďaka.

    PS: Opisom svojho manžela si mi pripomenula môjho otca. U nás doma to fungovalo asi rovnako. Otec jazdil na začiatku ako pilot formule a tiež musím povedať, že má talent, ale s pribúdajúcimi rôčkami a starosťami postupne spomaľoval. :D:D:D
    Hold! Zodpovednosť to už je poriadna brzda, kto ju nemá nepochopí. 😉

  • rozmýšľam nad tým, čo si mi napísal, najprv, že čo ten to tu píše, keď nevie, ale do kelu asi vie. Je to zaujímavé. Ja som tuším v šiestej triede s prekvapením zistila z nejakého vtipu, že ako sa to vlastne sexuje, netušiac takmer nič o drogách, ale vtedy to tu ešte až tak nebolo. Aspoň myslím. Ale tiež som taký ten šťastný človek, ktorého sa nič hrozné nikdy nedotklo. O to viac sa bojím, ako to bude s mojim potomstvom. No, vidím, že sa budem musieť občas poradiť s pedagógmi:-D. Ešte jednu vec som zabudla k tvojmu príbehu. Veľmi oceňujem, že si obmedzil vulgarizmy na minimum, lebo v skutočnosti boli tie rozhovory určite plné všetkých orgánov, no zároveň sa mi páči, že aj bez použitia drsných slov, sú dialógy drsné. Sila. Vždy som mala pocit, že slovenčina má málo hodiacich sa výrazov oproti češtine. Napríklad vo filmoch. Český dabing uprednostňujem pred slovenským. Lepšie mi znie polib mi… než bozaj ma… Chápeš. No, to už je všetko.

  • s dialógmi som sa riadne pohral, aby nestratili nič z autentickosti a pritom som nemusel každé druhé slovo hviezdičkovať.

    S tým dabingom ťa chápem, ja som na tom podobne a aj to ma motivovalo, aby som sa trochu s tým naším jazykom pohral dodal sem aj nejaký ten nový slang.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button