Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dlžíš mi lásku

Môj dych ti ešte vrie
na ušných lalôčkoch
keď mizneš
Mňa
križuješ
špinou štrbín
zlatého rámu
čo tak striktne vymedzil
náš maľovaný vesmír.

Ale nepatrí sa schovávať
za uvzlykané citoslovce.

Harmóniu mojich kriviek
skrkvala láska
do fľaše na mori.
Lenže to,
čo najprv
prudko ohreješ
a potom schladíš,

praskne
a bankovky
zalepené soľou
mi za platné
už nik
nevymení.

Takže tvoju krádež
ohlásim na Lampárni.

 

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Dlžíš mi lásku

  • Veľmi pekné.
    Ale ty mi ešte budeš vyčítať inakosť výrazov, teda že ti niečo rezalo oči. 🙂

    Tuto je ten záver asi taký ako moja beštia citov, či Sahara v mojom minulom dielku.

    Takže až na ten záver, ti ale musím zložiť pochvalu. Toto dielo je takmer perfektné. 😉

    S pozdravom Dušan Damián. Verný to čitateľ. 😀

  • Ďakujem za postreh… rozmýšľam a ešte raz rozmýšľam nad tým záverom.
    Záverom teda myslíš:
    „Takže tvoju krádež
    ohlásim na Lampárni.“ ?
    Ja myslím že to nie je až také zbytočné. Je tam trochu záhady a vtipu – výstrelok samej zo seba. Porozmýšľam ešte raz, ale videla som už aj zbytočnejšie veci 🙂
    Ešte raz ďakujem za koment a hlavne za kritiku 😉

  • Hlavne moc nefilozofuj nad tým. 😉 

    Jednoducho ten záver si zbabrala. :D:D:D (trochu expresívne povedané)

    No nemáš zač, aj nabudúce. ;D 

  • ak si si nevšimol, robím presne to čo ty – bránim svoje diela.

  • A som na tvoju obranu hrdý. 😀
    Ale sem tam ju predsa musím otestovať a zabrnkať ti na nervoch no nie.
    Nepočuješ aké pekné tóny vždy vydajú? ;D

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button