Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

NeYma

AUTOR

NeYma

Srdce zo skla

Nekonečno zmára srdce krehké,

chce byť voľné, no nesmie,

uzavreté v zlatej klietke,

démon nad ním drží ochrannú ruku,

nedostane sa von, démon je príliš krutý,

srdce drží v zajatí už celé veky.
Zmáhané ukrutnosťou vyprcháva z neho všetka sila.

Márne žiada, márne prosí

kamenné, studené srdce démona krehkosť srdca neobmäkčí.

Krutosť démona nepozná hranice,

krvou zmáčané srdce už nemá síl vzdorovať.


No poníženie nestrpí, tak len tíško ďalej trpí,

a dúfa, že raz skončia démonické muky.

Plynie čas tak neúprosne rýchlo.

Plynie náhle, srdcu niet vyslobodenia.

Démon neprestáva, jeho tyrania, jeho ľahostajnosť,

srdce krvou poznačené, mení svoju podobu.

Mení sa, no nevie ako, slabé, bezbranné,

zmene sa nebráni, vie čo nastane,

ďalšie dni démonických múk, smútku.

Znova uzrie démona, ihneď zmeravie.

Nuž démon nemá dosť,

rozum mu zatienila rokmi rastúca bezcitnosť.

Bičuje srdce, no už nekrváca, už niet rany po biči,

krutosť démona naučila srdce vzdorovať.

Zmena je konečná, no srdce nie je voľné,

zmietané svojím osudom v klietke bez otvoru,

zmietané samotou a beznádejou.

Srdce stratilo jas, sviežosť, chuť tĺcť,

zostalo prázdne, bez citov v sebe.

Démon znovu prichádza,

no v klietke už nie krásne, silné srdce,

lež duté, sklenné srdce bez spomienok na minulosť.

Už ani slovko nevyriekne, ani najmenší pohyb nevykoná,

démon ale je neúprosný, znova berie do ruky bič

a šľahá srdce do úmoru,

srdce vzdoruje, nevzdáva sa,

rany nekrvácajú, démon ich nevidí,

nuž znova odchádza.

Srdce si už len tíško vzdychne

a puk . . . doplatilo na svoju krehkosť.

Ráno opäť prichádza démon, pripravený znova trestať srdce,

ale v klietke už nie je srdce, len čriepky

posledné spomienky na krehké srdce,

zbavené pokoja už nemusí znášať tyraniu,

démonické muky pominuli, už ich niet.

Čriepky srdca sa rozsypali ako prach,

démon mizne, tak ako aj srdce,

už je koniec mukám,

koniec krvi prelievania,

srdce našlo pokoj pri anjeloch smrti.

 

P.S.: Veľmi ma zaujíma váš názor na túto báseň … budem vdačná za hocijaký 🙂

Komentáre

2 Responses to Srdce zo skla

  • Rozmýšľal som, čo sem napíšem. Je pravda, že sa často rozplývam nad tvojimi dielami, lebo mnohé sú ozaj krásne, ale začínam byť pomaly presýtený tou ich jednotvárnosťou.

    Toto dielo konkrétne, urobilo na mňa dojem ale je tu veľa vecí, ktoré by sa ti dali vytknúť.
    Dám príklad.
    Hrozne veľa krát sa tu opakuje slovo démon, srdce, krv,. nedávaš si pozor na opakovanie myšlienky, používaš málo synoným, využívaš stále tie isté obrazotvorné prvky, nesnažíš sa vypúšťať zvratné zámená, postráda to akýsi vnútorný prirodzený rytmus, ktorý by to síce mať nemuselo, ale potom by si to mala kompenzovať niečím iným.
    Myšlienka je tiež veľmi pekná, no tak isto som už povedal, že nič valného, ani nejak moc originálneho.
    A ty máš pri tom taký výrazný potenciál. Naozaj by si sa mohla porozhliadnuť po nových témach, alebo aspoň nových výrazových prostriedkoch.
    Mne samému už slovo klišé lezie na nervy, ale zdá sa mi, že ty sama sa škatuľkuješ do tohoto štýlu. No musím ti povedať, že len niekoľko tvojich diel skutočne vyniká. I keď každé jedno, si drží slušný štandard, ktorý na druhej strane musím oceniť. 🙂

    Múze zdar! Dúfam, že ťa kopne naozaj kvalitná múza.
    S pozdravom Dušan Damián.

  • dakujem, konečne aj od teba kritika :), mám teraz rozpísanú jednu básen čo myslím, že sa bude vymykať z tohto, tak dúfam, že tá už bude lepšia, … budem sa už snažiť neopakovať, pretože táto básen bola napísaná strašne dávno ešte pri mojich začiatkoch

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button